... ono s tým vychovávaním a nevychovávaním po svadbe je to zložitejšie. Hlavný problém je v tom, že žena si myslí, ...... A muž si zase myslí....
... a ked začnú spoločne žiť, v jednej domácnosti , ked prídu
deti a všetko okolo toho , tak je jedno , kto si čo myslí či myslel , vtedy prichádza realita , padajú ružové
okuliare , začíname vidieť nedostatky toho druheho , ktore tu boli aj predtým , len sme ich akosi ospravedlnovali a prehliadali (a " dostatky " , ktoré nás kedysi pritahovali sa s ubudajucou laskou a všednostou dní dostavaju do zabudnutia ) . A mnohokrát sa až potom zistí , že to nefunguje , ale to už je poväčšine viac menej neskoro ( hlavne ,ak do vztahu pribudnú deti ) . Pokial vo vztahu nieje priestor pre kompromisy ( a tým nemyslím , že ja spravím ústupok , ty ustupis a spravime obaja krok dozadu ... ale treba spravit krok k sebe ) , ak chýba zodpovednost , ak viazne komunikácia , ak si nevieme pripustiť chybu , či chybu partnera odpustiť , ak nevieme povedať prepáč , tak je to zle . Určite nikto nedokáže zmeniť toho druheho , aj ked si to mnohí mylne myslia , manželka neprevychová manžela ( a naopak ) pokial to tá druhá osoba sama nebude chciet . Vela vecí či reakcií na rôzne situacie su ale bohužial prevzaté vzorce spravania z rodín , v akých clovek vyrastal . Bud sa zo správania svojích rodičov poučil a vo vztahu sa snaží rovnaku chybu nerobiť , alebo proste kopíruje dalej a predáva chybne a chore vzorce spravania aj svojím potomkom. Potom to v rodine tak vyzerá , ako ten status na fb ... toť moj nazor
