To, že "pes patrí von" a ešte s výkrikom môže v 21. storočí napísať iba sedliačik z Prdelova, nevraviac o tom, že psi ani iné zvieratá sa nemajú čo biť.
Neviem si predstaviť canisterapeutického psa "vonku" (tam je to priamo zakázané zo zdravotných dôvodov). Neviem si predstaviť špičkového dogdancingového psa vonku, neviem si predstaviť špičkového záchranárskeho psa vonku. Dnes už aj "služobáci", snáď najnatvrdlejšia kategória kynológov (poľo nepočítam, to nie sú kynológovia, aj keď si to o sebe myslia), minimálne tí mladší, pochopili. Drvivá väčšina psov, ktorí čokoľvek povyhrávajú, sú byťáci. A prečo? Lebo je to o VZŤAHU a nie o nejakej chlpatej veci vyhodenej na dvor.
Pes je spoločník, kamarát.
Našťastie nežijem vo svete sedliačikov z Prdelova, ale v miestach, kde ma predavačky v Martinuse zdžubú, že som došiel bez chlpane a kde mi cestou od busu domov vynadá servírka z Corleoneho, že sme sa tam s chlpaňou dávno nezastavili.