Tento rok na 1. KBM ma zacala predbiehat v tiahlom stupani jedna kocka. Vravim si, mas sancu, nedaj sa, ukaz jej kto si! Tak som sa k nej pridal a zacal som komunikovat. Nebola proti. Castokrat sa usmiala, obcas nieco nezrozumitelne zamrmlala (ved sme stupali), tak som ju okupoval dalej. Po dlhsom case som zistil, ze jej tempu nestiham, tak som ju "pustil". Ako sa tak vzdialovala, na jej chrbte som zbadal velky napis HUN. Ale pokecali sme si dobre
. Nikto z nas nerozomel asi ani slovu, ale ciel sme mali spolocny. Skoda, ze sme sa tam uz nestretli.