Tie cesty poznám, bývam kúsok odtiaľ. Začnime tým, že cyklista po nich smie jazdiť a vodiči sú povinní ho tam strpieť, dodržať pri tom všetky predpisy. Potiaľ vsjo jásno.
S čím mám trochu problém, je pochopiť motívy cyklistu, ktorý dá prednosť jazde po úzkej, frekventovanej ceste bez krajníc a nevyužije paralelnú hrádzu, kam bežné vozidlo vôbec nemá právo vojsť. Je tam lepšia krajinná scenéria, výhľad na vodu, vtáctvo... Za každú cenu chce drviť maximálnu rýchlosť? Vadí mu tých pár prekážok, kvôli ktorým treba spomaliť a stlačiť
brzdu a opäť sa rozbiehať? Ak je to takto, prečo mu vadí vodič, ktorému vadí, že prichádza o benzín a čas, keď musí stúpiť na brzdu a opäť sa rozbiehať – aký je medzi týmito dvoma vôbec rozdiel?
Ešte viem pochopiť rozhorčenie nad vytrubujúcimi šoférmi na úseku cesty, kde neexistuje alternatíva, hoci aj tak celkom nechápem motiváciu jazdiť pre radosť a zvoliť si prejazd Strečnom či Bielou horou.
Tá cesta je nebezpečná jej parametrami, či pretekármi na motorkách a autách, povedzme si narovinu, že cyklisti, traktory, tu narušujú plynulosť ešte viac ako inde. Bál by som sa.
Fakt nechápem, možno mi to niekto objasní.