Otcovia, ocinovia - ako ste často jazdili, keď ste mali malé deti? Ja do 9.mesiaca fajn..ale teraz som od Novembra na biku nebol a normálne mám pocit, že by som ani nemal...aj keď som z toho frustrovaný už
Dajte niečo k tomu
Keď sa nám narodil malý (v apríli 2015), ten rok som najazdil 300 - slovom tristo - kilometrov, vrátane 50 km na košickom bikemaratóne ... Minulé leto som mal to šťastie, že som si užíval "chata office" a na krátke dvojhodinové výjazdy sa dal využiť čas keď junior aj s mamkou poobede zalomili ... takže napodiv hoci mal drobec rok aj dačo, celkom som si zajazdil. A zarátať môžem aj pár výletov s croozerom po teréne v okolí chaty s povinnými zastávkami na plzník a kofolu ... Ďalšia sezóna už bude trochu komplikovanejšia čo sa bicyklovania týka ...
Tak u mna prave narodenie deti znamenalo vyssi najazd pred narodenim prveho som urobil maximalne tak do 6000 km, po narodeni (2013) robim okolo 15 000 km rocne... este aj po narodeni dvojciat 2015 to slo do minuleho roku +- rovnako...
Vysvetlenie: ked sme boli bez deti, do roboty som chodil spolu s mojou nastavajucou povacsine autom + po vikendoch, ked sme boli takmer non-stop na horach som byval kvalitne rozobraty cez tyzden, tak som regeneroval a viac menej jazdieval len po robote. Ked sa narodili postupne prduz, buchta a rituz, hory som takmer vypustil kvoli casovej narocnosti a zaroven sa mi otvorilo "okno" na bic v ramci dochadzania do roboty. Kazde rano okolo 5 s nejakym najazdom navyse do roboty a poobede povacsine najrychlejsou cestou naspat, ale aj tak mi to robilo v priemere okolo 80 km denne. Cez vikend potom tzv. tatkovske vyjazdy, tj o 6 rano v skupinke tatkov nejaky vyjazd, aby sme boli co najskor pri rodinkach, alebo okolo obeda nieco, ked mali spia a sem-tam sme dostali aj priepustku na nejaku prasacinu na den-dva... Tento skolsky rok uz ale najstarsi zacal chodit do skolky a s cestou do roboty je to komplikovanejsie, ked tak, tak len susom. Od decembra je to este horsie, dokoncujeme chyzu + zapal pluc, tak som na bic nesedel uz 2 mesiace, co je pre mne po tych rokoch s vacsim najazdom doslova sok a bude este horsie, manzelka sa chysta do roboty a nastavit logistiku s tromi detmi do skolok bude sranda ostanu len vikendy a priestor na spominane prasaciny bez najazdu Bude to sranda, bo pod tymi prasacinami sme komponovali napr. 300 km vyjazdy denne, abo nieco kratsie v alpach, ale za to s prevysenim aspon 4000 metrov... Dufam, ze mi neostanu len spomienky na to, ale popri detoch sa este co to podari a dufam, ze casom aj spolocne s nimi
PS: tento moj skory ranny cas prispevku je pozostatok zo skorych rannych dennodenych vyjazdov do roborty, ked som staval okolo 4, odvtedy sa stale budim takto skoro ako nejaky dochodca
2 dni ho asimilujem a on?..... má ma v p.....teda na párku.... rano dame asi vycvik NAVY Seal
Kasli na vycvik, dospelu macku si ziskas uz jedine len zradlom ale bacha pri tom na to, aby ta potom nemal radsej ako tvoju dcerku, kedze to bola ona co si ho vypytala.
To s tou mačkou nie je tak celkom pravda, závisí od povahy. Občas chodievame na "chalupu", kde k nám od susedov chodievala dospelá mačka. Keď sme tam neboli, bola u susedov, akonáhle sme prišli, prebehla k nám a robila nám spoločnosť, bez ohľadu na žrádlo. Neskôr ju vystriedal kocúr, ktorý nás mal na háku, zaujímala ho len plná miska Teraz k nám chodieva mladý kocúr, ktorého láka zvedavosť, ale zároveň je dosť bojazlivý, takže pri podozrivom zvuku, alebo pohybe zdrhá Trochu tomu pomohla aj priateľka, keď s ním raz nemala trpezlivosť, ako stál medzi dverami, tak ho postrčila nohou dnu a zavrela dvere, načo ten bojko chytil paniku a odvtedy sa mu dnu veľmi nechce, väčšinou sa obšmieta iba pred domom.
AdMich neries, som na tom podobne. Ja som od oktobra na bikeu nesedel....Cez sezonu obcas vybehnem sam, potom jazdievame na dovolenke v horach aj s detmi, a inak so synom len ked je pekne pocasie (4 roky)....sam sa mi podari dostat na vyjazd tak 5 krat do roka:-)
u mňa posledné roky tiež s bikom bieda.. zabil to druhý pes (ženin) ktorý je trochu blb a nedá sa s ňou tak jazdiť ako s mojou..
ale s krpatou sa dostanem zas celkom v pohode na bike posledný rok (teraz mala 2.), šupnem do sedačky a ideme.. problém je skôr s tým že kam, lebo po hlavných cestách sa mi zas tak moc nechce špacírovať, hraničíme s NZ a títo "južania" majú vlastný svet na cestách.. no velký výber na hltanie kilometrov tu potom nie je, bývať furt v BA či pri BA pod MK tak paráda
zabité to bude o rok, dva keďže tiež čakáme druhý prírastok..
Vytesujem sa prave z pripravku ktory sa da dokupit k center vidlici.Centrovacia stolica TS-4 je ze uplne vhodna na vsetky velkosti kolies a nabojov vcetne fatbikov. Dokonca aj obute kolesa do nej mozem strcit.
To s tou mačkou nie je tak celkom pravda, závisí od povahy. Občas chodievame na "chalupu", kde k nám od susedov chodievala dospelá mačka. Keď sme tam neboli, bola u susedov, akonáhle sme prišli, prebehla k nám a robila nám spoločnosť, bez ohľadu na žrádlo. Neskôr ju vystriedal kocúr, ktorý nás mal na háku, zaujímala ho len plná miska Teraz k nám chodieva mladý kocúr, ktorého láka zvedavosť, ale zároveň je dosť bojazlivý, takže pri podozrivom zvuku, alebo pohybe zdrhá Trochu tomu pomohla aj priateľka, keď s ním raz nemala trpezlivosť, ako stál medzi dverami, tak ho postrčila nohou dnu a zavrela dvere, načo ten bojko chytil paniku a odvtedy sa mu dnu veľmi nechce, väčšinou sa obšmieta iba pred domom.
tam je ale problém v tom, že my ľudia na dedine sme boli zvyknutí susedove mačky zaháňať... potom prišli paštikári a tí naopak hneď pod sem ti chúďatko, dám ti najesť, pohladkám ťa, zoberiem ťa do tepla.... potom sa niet čomu čudovať že tam je kočka celý víkend.. nie jeden raz sa stalo, že niekomu kočka zmizla z dôvodu, že niekto išiel okolo a že aha chuderka, isto sa zatúlala treba ju zachrániť...
zas opačný extrém bol keď si sused chalupár vymyslel, že budú mať vlastnú kočku s tým, že mu ju bude chodiť môj dedko kŕmiť.... niekedy na tú chalupu neprišli aj mesiac a kočka chodila druhým susedom (lebo tam jej tiež dávali žrať a z ľútosti sa jej venovali, aj keď mali svoje kočky) , prekvapivo ale s mojim dedkom nemala žiadny vzťah, aj napriek tomu že ju kŕmil, lebo on jej iba dal žrať u nich na chalupe a potom rovno šiel preč...
väčšina zvierat čo sú vychovávané v priateľskej atmosfére a nemajú zrovna nejakú idiotskú povahu nemajú problém s cudzími ľudmi a hneď ako sa im začne niekto venovať tak sú po pár minútach asimilovane a je jedno či je to pes alebo mačka.. Tesak ak to máš kocúra, daj mu preč gule, dosť to pomôže na zmenu povahy
tam je ale problém v tom, že my ľudia na dedine sme boli zvyknutí susedove mačky zaháňať... potom prišli paštikári a tí naopak hneď pod sem ti chúďatko, dám ti najesť, pohladkám ťa, zoberiem ťa do tepla.... potom sa niet čomu čudovať že tam je kočka celý víkend.. nie jeden raz sa stalo, že niekomu kočka zmizla z dôvodu, že niekto išiel okolo a že aha chuderka, isto sa zatúlala treba ju zachrániť...
zas opačný extrém bol keď si sused chalupár vymyslel, že budú mať vlastnú kočku s tým, že mu ju bude chodiť môj dedko kŕmiť.... niekedy na tú chalupu neprišli aj mesiac a kočka chodila druhým susedom (lebo tam jej tiež dávali žrať a z ľútosti sa jej venovali, aj keď mali svoje kočky) , prekvapivo ale s mojim dedkom nemala žiadny vzťah, aj napriek tomu že ju kŕmil, lebo on jej iba dal žrať u nich na chalupe a potom rovno šiel preč...
väčšina zvierat čo sú vychovávané v priateľskej atmosfére a nemajú zrovna nejakú idiotskú povahu nemajú problém s cudzími ľudmi a hneď ako sa im začne niekto venovať tak sú po pár minútach asimilovane a je jedno či je to pes alebo mačka.. Tesak ak to máš kocúra, daj mu preč gule, dosť to pomôže na zmenu povahy
Tak tie mnou spomínané boli odjakživa zvyknuté rotovať medzi 3 dvormi, náš dvor brali vždy ako súčasť svojho teritória a bežne prespávali u nás na stodole. Akurát tie rozdielne povahy boli dosť viditeľné.
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
Dajte niečo k tomu
Keď sa nám narodil malý (v apríli 2015), ten rok som najazdil 300 - slovom tristo - kilometrov, vrátane 50 km na košickom bikemaratóne ...
Vysvetlenie: ked sme boli bez deti, do roboty som chodil spolu s mojou nastavajucou povacsine autom + po vikendoch, ked sme boli takmer non-stop na horach som byval kvalitne rozobraty cez tyzden, tak som regeneroval a viac menej jazdieval len po robote. Ked sa narodili postupne prduz, buchta a rituz, hory som takmer vypustil kvoli casovej narocnosti a zaroven sa mi otvorilo "okno" na bic v ramci dochadzania do roboty. Kazde rano okolo 5 s nejakym najazdom navyse do roboty a poobede povacsine najrychlejsou cestou naspat, ale aj tak mi to robilo v priemere okolo 80 km denne. Cez vikend potom tzv. tatkovske vyjazdy, tj o 6 rano v skupinke tatkov nejaky vyjazd, aby sme boli co najskor pri rodinkach, alebo okolo obeda nieco, ked mali spia a sem-tam sme dostali aj priepustku na nejaku prasacinu na den-dva... Tento skolsky rok uz ale najstarsi zacal chodit do skolky a s cestou do roboty je to komplikovanejsie, ked tak, tak len susom. Od decembra je to este horsie, dokoncujeme chyzu + zapal pluc, tak som na bic nesedel uz 2 mesiace, co je pre mne po tych rokoch s vacsim najazdom doslova sok a bude este horsie, manzelka sa chysta do roboty a nastavit logistiku s tromi detmi do skolok bude sranda
PS: tento moj skory ranny cas prispevku je pozostatok zo skorych rannych dennodenych vyjazdov do roborty, ked som staval okolo 4, odvtedy sa stale budim takto skoro ako nejaky dochodca
Kasli na vycvik, dospelu macku si ziskas uz jedine len zradlom
ale s krpatou sa dostanem zas celkom v pohode na bike posledný rok (teraz mala 2.), šupnem do sedačky a ideme.. problém je skôr s tým že kam, lebo po hlavných cestách sa mi zas tak moc nechce špacírovať, hraničíme s NZ a títo "južania" majú vlastný svet na cestách.. no velký výber na hltanie kilometrov tu potom nie je, bývať furt v BA či pri BA pod MK tak paráda
zabité to bude o rok, dva keďže tiež čakáme druhý prírastok..
tam je ale problém v tom, že my ľudia na dedine sme boli zvyknutí susedove mačky zaháňať... potom prišli paštikári a tí naopak hneď pod sem ti chúďatko, dám ti najesť, pohladkám ťa, zoberiem ťa do tepla.... potom sa niet čomu čudovať že tam je kočka celý víkend.. nie jeden raz sa stalo, že niekomu kočka zmizla z dôvodu, že niekto išiel okolo a že aha chuderka, isto sa zatúlala treba ju zachrániť...
zas opačný extrém bol keď si sused chalupár vymyslel, že budú mať vlastnú kočku s tým, že mu ju bude chodiť môj dedko kŕmiť.... niekedy na tú chalupu neprišli aj mesiac a kočka chodila druhým susedom (lebo tam jej tiež dávali žrať a z ľútosti sa jej venovali, aj keď mali svoje kočky) , prekvapivo ale s mojim dedkom nemala žiadny vzťah, aj napriek tomu že ju kŕmil, lebo on jej iba dal žrať u nich na chalupe a potom rovno šiel preč...
väčšina zvierat čo sú vychovávané v priateľskej atmosfére a nemajú zrovna nejakú idiotskú povahu nemajú problém s cudzími ľudmi a hneď ako sa im začne niekto venovať tak sú po pár minútach asimilovane a je jedno či je to pes alebo mačka..
Tesak ak to máš kocúra, daj mu preč gule, dosť to pomôže na zmenu povahy
no to neviem, preto sa pytam
ja uz som spice a niple zavrhol
zas opačný extrém bol keď si sused chalupár vymyslel, že budú mať vlastnú kočku s tým, že mu ju bude chodiť môj dedko kŕmiť.... niekedy na tú chalupu neprišli aj mesiac a kočka chodila druhým susedom (lebo tam jej tiež dávali žrať a z ľútosti sa jej venovali, aj keď mali svoje kočky) , prekvapivo ale s mojim dedkom nemala žiadny vzťah, aj napriek tomu že ju kŕmil, lebo on jej iba dal žrať u nich na chalupe a potom rovno šiel preč...
väčšina zvierat čo sú vychovávané v priateľskej atmosfére a nemajú zrovna nejakú idiotskú povahu nemajú problém s cudzími ľudmi a hneď ako sa im začne niekto venovať tak sú po pár minútach asimilovane a je jedno či je to pes alebo mačka..
Tesak ak to máš kocúra, daj mu preč gule, dosť to pomôže na zmenu povahy
Tak tie mnou spomínané boli odjakživa zvyknuté rotovať medzi 3 dvormi, náš dvor brali vždy ako súčasť svojho teritória a bežne prespávali u nás na stodole. Akurát tie rozdielne povahy boli dosť viditeľné.
Aj kotúče.
A môžeš zničiť aj závit vo vidle na uchytenie prasaťa.