Ale to tak nefunguje, že sa zlepšuješ lineárne s tréningom. Čím lepší si, tým musíš viac trénovať, aby si sa zlepšil o kúsok, law of diminishing returns. Potom dôjdeš na určitú fyziologickú hranicu, ktorá by sa dala ešte posunúť, ale s príliš veľkým úsilím pre niekoho nerealizovateľným. Niekto skonči na 4 W/kg, iný na 6 W/kg.
To posledné je správne - ,,Niekto skonči na 4 W/kg, iný na 6 W/kg.,,
Ostatné - že je len jeden spôsob na zlepšovanie - neviem - zdá sa mi to moc komplikované, subjektívne - lepší, viac, kúsok - a existuje aj príslovie - v jednoduchosti je .... To čo spomínam ja - postupná adaptácia na zvyšujúce sa zaťaženie, s presne merateľnými trojtýždňovými skokmi v intenzite - po 0,1 W/kg - nie lineárne. Je tam trojtýždňová vodorovná priamka, kedy si organizmus zvyká - adaptuje sa na 3,7 W/kg /pri pásme FTP/ a na iné hodnoty v ostatných pásmach. Po týchto troch týždňoch môže prísť skok o spomínaných 0,1 W/kg. A znova trojtýždňová adaptácia - už na 3,8 W/kg. Preto je potrebné meranie záťaže s chybou menej ako 2% /SRM/. Doba zaťažovania počas tých troch týždňov /1., 2., 3 týždeň/ nie je rovnaká.
Hovoríš - ,,Čím lepší si, tým musíš viac trénovať, aby si sa zlepšil o kúsok,,, - Žiadne viac, kúsok - musia byť určené presné - merateľné hodnoty intenzity a doby zaťaženia, počet tréningových jednotiek do týždňa v jednotlivých pásmach. Nie je potrebné žiadne meranie laktátu, laboratórne analýzy trénovanosti - stačí SRM. Schopnosť zvládať o 0,1 W/kg zvýšené zaťaženie po ďalších troch týždňoch - to je základný ukazovateľ. Ak to nejde - si na maxime 4, 5, 6 W/kg.
Vyzerá to jednoducho, ale funguje to. Možno ďalší spôsob.