Ale veď ... a čo Ti v tom bráni?
... vedomosť , že všetci sme tu len do istého času . Už teraz financovanie náročného koníčka ako je cyklistika a baristika má stojí veľa a veľa sil v tak náročnom zamestnaní . A viac síl už nemám a nechcem míňať v práci . Tak sa trosku zbrzďujem a radšej ho strávim s rodinou . Ostatne príde , len nie hneď
Apropo , ani pri tom športe mi nedajú pokoj a potrebuju odbornú pomoc ... dnes pre zmenu pri bezkovani na Štrbskom Plese spadla v zjazde moja Lucinda a vyklbila si rameno ... privolal som si teda skúter horskej služby a oni reku , že volajte 112 . Ja na nich , že ja som 112-ka a nic volať nebudem
. Len mi ju reku zneste do čajovne , ja jej ho zreponujem a pôjdeme domov ...kukali ako puci . Tak mi ju celu bledú doniesli , rameno som jej pred šokovanými hosťami v čajovni “ nahodil “ , no a o dve
hodinky po jednom Ketonale už klepala rezne na večeru ... a život ide ďalej , len treba veľa kávy piť a byť tvrdý na seba aj druhých .