Na jeseň 2016 som mal 115 kíl, niektoré stúpania som už nezvládal ani tlačením – chôdzou popri bicykli, ľavé koleno bolo zrelé na operáciu, na turistiku som nemohol ani pomyslieť, bol som celkovo spomalený a po telesnej stránke som sa cítil úplne mizerne.
Potom som prešiel dôsledne na nízkosacharidovú stravu. Zas netreba to chápať tak, že som sa odvtedy živil klobásou a slaninou (aj keď som sa im ani nevyhýbal). Drasticky som zvýšil príjem zeleniny a jediný prehrešok voči nízkosacharidovej strave boli ovocné orgie v čase dozrievania čerešní, jahôd a pod., lebo si myslím, že tento druh potravy by sa nemal vynechávať.
Ako booster som občas prešiel na pár dní na kúru zeleninových štiav (pozrite film
Fat, sick and almost dead), neodporúčam však rýchlootáčkové odšťavovače, ja používam Omegu.
Žiadne sladké nápoje, vyhýbam sa prílohám ako zemiaky, ryža, chlieb. Sem tam si urobím "cheat day", kedy si doprajem čokoľvek, čo je typicky spojené s návštevou u mamy. Zistil som totiž, že ak organizmu niečo odopieraš, potom má tendenciu prejsť na super úsporný režim a začne si ten nadbytočný tuk vyslovene šetriť.
Sacharidovú stravu si tiež doprajem počas väčších fyzických výkonov, napr. viacdenné túlačky s veľkým batohom na chrbte sú spojené s varením cestovín a paštétami s chlebom. Prešiel som 500km na turistike a vyše 2000km na bajku. Zatiaľ som na 95kg (ešte 10 dám dole), telo je čiperné, som omnoho životaschopnejší, neničia ma ani
veľké horúčavy a život je úplne o inom. Koleno sa mi zázračne vystrábilo, to je celkom nečakaný a hádam najväčší bonus. Telo som naučil čerpať zo zásob, netrpím záchvatmi vlčieho hladu, vydržím bez jedla a tento štýl stravovania už považujem za permanentný.
Hýbať sa v prírode, nežrať blbosti a celý život je úplne o inom.