...... zvlašť keď si človek uvedomí, že keby išiel tadiaľ o 20 minút skôr, tak by v tom jarku možno ležal on.
Dávajte si na seba pozor, lebo na našich cestách sme každý jednou nohou v hrobe.
Pred pár rokmi som bicykloval po vedľajšej asfaltovej ceste. Bol som práve v takom "esíčku", keď sa na mňa zo zákruty veľkou rýchlosťou vyrútila Škoda 120 . Tie dva xichty na predných sedadlách som si všimol pekne zblízka. Len tak tak som sa uhol . Prvú zákrutu vybrala s pískajúcimi gumami, druhú tiež....ale nevydalo. Počul som už len rachot. Otočil som to a vrátil som sa za zákrutu pozrieť čo sa stalo. Auto samozrejme mimo cesty a otočené na streche,
kolesá sa ešte točili. Akurát tam zastavovali okoloidúce autá a vyťahovali chlapov vonku, samozrejme ožratých ako mechy. Keby som išiel o
pár sekúnd neskôr, skosili by ma ako prvú jarnú trávu.
O dva dni....nedalo mi to neísť sa na to miesto zasa povoziť ( neriešil som či ma niekto môže zraziť alebo nie, keby som to riešil, nebicykloval by som vôbec ). Zastal som na tom istom mieste, kde sa to pred dvomi dňami stalo....na ceste boli policajtmi nastriekané značky a smer ktorým to auto išlo a mimo cesty bola diera v tráve po náraze, kopu skla a udupaná tráva. Skoro mi oči z jamiek vypadli, keď sa naraz v tej istej zátačke ako pred dvoma dňami (už normálnou rýchlosťou) objavilo (už iné) auto a v ktorom sedeli zasa tie isté dva xichty z pred dvoch dní
. Keď prechádzali popri mne, ešte mi aj zakývali....pamätali si ma.
A nezmenil som sa, jazdím po asfalte veselo už viac než 25 rokov
.....