Super debata, uz sa v nej objavila vacsina myslienok, ktore sa mi obmienaju v hlave, takze nie som uplne mimo
hlavne sa v nej prejavuju rozdielne pohlady na vec, ktore mi pomohli sa trochu posunut v tom, co vlastne chcem/nechcem... Napriklad to nosenie, bolo pre mna bezne ist na Kolibu so psami s taskou cez plece, v nej Panaka, tele predsadku a niekedy aj stativ - to uz nechcem. Takisto som bol zvyknuty "vyvolavat" rawy cez nejaky prednastaveny profil - to mi asi stale az tak nevadi. Na PP v zmysle kreativity, uprav cez vrstvy, prace s filltrami atd nemam uz cas, ani chut. Detto skladanie HDR, krajiniek z viacerych fotiek v rastri, malovanie lubivych pohladov na rodne mesto, kraj, atd... Nechcem nosit tri skla, aby som nebol nasraty ze mi to spravne chyba
. Ale stale verim, ze fyzika sa ***** neda, resp ze mojmu srdcu je asi blizsi pomensi cip za objektivom velkosti poldecaku nez mini cipcek alebo dva za sklickami velkosti slzy a naslednym uz pomaly AI dopocitavanim chybajucich informacii v nejakom super mobile.
Zaroven som si uvedomil dalsiu vec - mam tak nejako rad tie "stare dobre veci" z dob ked sa este robili poctivo. Preto som si vtedy nekupil D7100, ale D90, ktoru este stale vnimam ako nieco super. To uz celkom nie je pravda a pohlad na nu ako moralne zastarale telo ma tiez niekam otaca.
Uprimny pohlad na mna teda je, ze fotografia uz nie je mojim konickom, som len BFU ktory si z mladosti pamata nejake pravidla, snazi sa ich pouzivat a nechce mat vysledok degradovany uplne zlym HW. Nic viac, nic menej. (Lebo tie fotky budu raz mojou jedinou spomienkou na cas kedy moje
deti boli detmi a ja som este nebol stary ujo)
Ak si precitam riadky hore, vidim D90 v skrini a seba fotit stale iPhonom
Takze zacnem asi riesit cestu D90 k niekomu inemu a jej nahradu niecim malym. S tym, ze vlastne cestou este mozem zistit, ze prachy za nu dam dcere na sporiaci ucet a nebudem spekulovat uz vobec. Fuh, silny coming out, dakujem za ucast ?