D1
Už dlhšiu dobu som sa chcel posunúť z obyčajného vozenia sa na bicykli po blízkom okolí, na vyšší level, ísť niekam ďalej, niekam kde to nepoznám a na pár dní v kuse. Cieľov na viacdňový výjazd mám nachystaných viacero, no vzhľadom na rodinné a pracovné okolnosti, prišiel na rad prejazd Javorníkov a Bielych Karpát z Čadce do Skalice. Po piatkových prípravách bicykla a balenia brašien, je sobota dňom, kedy začínam môj 1. bikepackingový výjazd. Cestu vlakom z Kútov do Čadce si veľmi neužívam, hlavne cesta rýchlikom Trnava-Žilina mi pripomína moje cestovanie na internát počas vysokej školy. O 11,30 vystupujem v Čadci, skontrolujem či som niečo nestratil alebo nezabudol vo vlaku, zapínam GPS navigáciu a idem na to. Plán je celkom jednoduchý, z Čadce po červenej TZ. Trasa začína stúpaním po asfalte, slnko si veselo vypeká, teplomer mi ukazuje 32°C, no pekne, a to som odišiel s juhozápadného Slovenska na sever sa schladiť. Asfalt končí pri hoteli Husárik, ďalej pokračujú len lesné a poľné cesty obsypané kameňmi. Idem cez Chotárny kopec, kde sa otvárajú nádherné výhľady na naše pohoria Malej i Veľkej Fatry, ďalej cesta pokračuje neustále hore dole. Dole to ide riadne šupom, hore väčšinou tlačím. Bicykel ovešaný brašnami tlačiť do ostrých kopcov veru nie je med lízať. Pot zo mňa leje cícerkom. Pri zjazde z Jakubovského vrchu som zacítil, že mi začalo plávať zadné koleso, no pekne, ešte som ani 30 km neušiel a už defekt. Zastavujem na voľnej lúke, vyťahujem trň z plášťa, nahadzujem prvú rezervnú dušu a popri tom začínam veľmi vážne uvažovať na bezdušami. Kilometre pomaly ubiehajú a ja začínam premýšľať, kde doplním tekutiny, ktoré sa v tom horúcom počasí strácajú ako na Sahare. V Semeteši je krčma, kde si dávam tekutý chlieb, dopĺňam zásoby vody a pomedzi túlajúce sa ovce, začínam znovu tlačiť bicykel do ďalšieho kopca. Nadávam, či mi to je treba a či by mi nebolo lepšie dole na Záhorí, na tej našej placke ...Po čase ma červená TZ privádza cez Čerenku, Čemerku, konečne na Veľký Javorník (1071 mnm), najvyšší vrch Javorníkov. Slnko sa začína čoraz viac blížiť k horizontu a premýšľam, kde prenocujem. Nakoniec, som so západom slnka prichádzam na Portáš. Záver prvého dňa zakončujem haluškami a pivom (veď ako ináč). Stan rozkladám už za súmraku zopár metrov od Portáša, v lese medzi stromami. SUMÁR 1. dňa: 60 km, 2230 vm, čas 8 hod.
D2
Ráno sa prebúdzam ešte za šera, inak naposledy som spal v stane vonku v lese asi pred 25 rokmi, tak som toho veľa nenaspal
... Pri skladaní stanu a spacáku maturujem, tak to viac menej natlačím do brašien a ešte pred východom slnka štartujem do druhého dňa. Hneď ráno sa blížim k úseku Krkostena-Papajské sedlo-Makyta. Už počas plánovania tejto cesty som čítal o tomto úseku, ale nečakal som až takú divočinu. Ten zjazd z Krkosteny do Papajského sedla schádzam bez ujmy na zdraví a majetku, ale ten výstup od Papajského sedla smerom k Makyte nechápem. Toto má byť oficiálna cyklotrasa, keď sa musí človek zapierať nohami o korene a kamene, aby sa nešmykol a nepadol o pár metrov dole ?! Po prekonaní tohto úseku sa mierne unavený zastavujem na Makyte, kde si dopriavam krátky odpočinok. Makyta je zalesnený vrchol, takže neposkytuje žiadne výhľady do diaľky. Po chvíli pokračujem ďalej, kopírujúc slovensko/českú hranicu. Už onedlho prichádzam k povinnej zastávke, na rozhľadňu Čubův kopec. Ako schádzam od rozhľadne, darí sa mi zadným kolesom trafiť kameň a preraziť dušu. No jasné, to by som nebol ja, keby som nedostal defekt. Ešte nemám ani polovicu plánovaných kilometrov za sebou a už druhý defekt. Za neustáleho vydávania nepublikovateľných slov zastavujem a nahadzujem druhú rezervnú dušu. Od teraz som bez náhradnej duše. V hlave sa mi začínajú honiť myšlienky, čo budem robiť, keď sa mi podarí ďalší defekt. Od tohto momentu sa mi kamenisté úseky nejdú veľmi dobre ☺ Aby toho nebolo málo začína mi dochádzať voda. V rámci plánovania tohto výjazdu, som si zisťoval, ako je to s prameňmi a studničkami, kde je aká výdatnosť. Čo som si zistil na Střelenskom vrchu, by mala byť voda bez problémov i v čase horúceho leta. Chyba. Oznam, že voda "neteče" ma neteší. Hneď pod vrchom, v obci Střelná, sa pýtam chlapov chystajúcich pódium k dožinkovým slávnostiam, kde by som si mohol doplniť zásoby. Jeden chlapík ma vedie do miestneho kultúrneho domu, kde si naplním 3l hydrovak i 0,75l bidón vodou. Poďakujem a idem ďalej. Ako ide čas, horúce počasie ma viac a viac vyčerpáva, tak isto neustále tlačenie do kopcov a potom rýchle zjazdy z nich mi na morálke nepridávajú. Navyše, ma začal, z toho tlačenia, pobolievať pravý členok. Ešte že pri bicyklovaní to nebolí. Pri zastavení sa u Brezovej kaplnky, čo je mimochodom príjemné miesto na oddych, využívam služby rýchleho občerstvenia v podobe chladnej vody s prameňa. Od tohto miesta nasleduje dlhý zjazd do Vlárskeho priesmyku a teda strata výškových metrov. Tuším, že ten "vítr ve vlasech" pri tom zjazde, zaplatím, v popoludňajšom horúcom počasí, mordovaním sa na Chladný vrch a Javorník. Krásne prostredie bukových lesov a miestne singlechodníčky ma ale utvrdzovali v tom, že mi to mordovanie, i v tomto počasí, stojí za to. Tak ako včera, tak i dnes stále idem po červenej TZ, ktorá ma privádza až k hlavnej ceste medzi Starým Hrozenkovem a Bystřicí pod Lopeníkem. Po presune po asfalte ( a teda menšom riziku defektu☺) sa cez Lopeník dostávam do obce Březová, kde čapujú super kofolu a ešte lepšie pivo. Po tomto občerstvení môžem začať útok na najvyšší vrch Bielych Karpát, Veľkú Javorinu (970 mnm). Zároveň rozmýšľam, či prenocujem na Javorine pod širákom alebo sa ubytujem na Holubyho chate s možnosťou sa osprchovať. Zvíťazili moje hygienické návyky a volám na chatu, či sa dá u nich prenocovať. Vraj áno, ale treba prísť do 19:30, po tom čase tu už nikto nie je. Rýchly pohľad na hodinky a začínam, aj cez celodennú únavu a bolesť sedacej časti tela, tlačiť do pedálov. Po 19. hodine som ubytovaný a využívam pohostinnosť chaty. SUMÁR: 101 km, 3190 vm,13:20 hod.D3
Ráno o 6.00 začínam tretí deň môjho tripu. Vychádzajúce slnko na Javorinou treba zvečniť, preto robím zopár fotiek i pomocou samospúšte. No nič, treba využiť príjemných 20 ° a užiť si Biele Karpaty. Predchádzajúce dva dni to bolo väčšinou hore-dole, dnes to bude väčšinou dole. Kúsok za Dibrovovým pomníkom sa odpájam od červenej a kopírujem SK/CZ hranicu. Pred Šibeničnom vrchom sa primotala črieda pasúcich a bobky robiacich oviec, ale inak je tento úsek až po Šance jeden z najlepších, čo poznám. V Kuželove robím povinné fotky známeho veterného mlyna a po známej ceste sa dostávam do sedla u Tří kamennu. Zadok mi dáva najavo, že ho to už nebaví, tak mu dávam oddýchnuť a na Kobylu idem popri bicykli. Od Kobyle až po vrch Žalostiná zabúdam, že ma niečo bolí, že mám kadejaké starosti, že sa musím niekam ponáhľať, aby som niečo nezmeškal, jednoducho sa len "kochám" v krásnom prostredí Bielych Karpát. Na rozhľadni Žalostiná premýšľam ako ďalej, aj z dôvodu čoraz väčšieho tepla volím variantu pozdĺž obory Radejov, cez Koválovské lúky až do Skalice. V Skalici je čas niečo zajesť, niečo vypiť a okolo Baťovho kanálu sa ide po hrádzi domov. Lenže 35 km, po hrádzi popri Morave, so slnkom rovno nad hlavou, bez možnosti sa ukryť do tieňu a s protestujucími sedacími partiami je už utrpenie. V Adamove pri splave si dávam liek na utrpenie alias pivo a chladím nohy v polovyschnutej rieke Morave. Za pár kilometrov končí môj 1. viacdňový výlet na bicykli príchodom do Kútov. SUMÁR 3. dňa: 90 km, 1039 vm, čas 8 hod.
Celkovo: 251 km, 6459 vm, 29,5 hod.
Prílohy:
Komentár súboru: Na Chotárnom kopci sa ukazuje, že to tlačenie/šlapanie stojí za to.
Komentár súboru: Obzretie sa nazad (na Chotárny kopec)
Komentár súboru: Rozhľadňa Zákopčie na Marťákovskom vrchu v Javorníkoch. O chvíľu neskôr som dostal prvý defekt.
Komentár súboru: Medzi Jakubovským vrchom a Sedlom pod Grapou sú úseky, kde sa netreba veľmi kochať, lebo raz-dva sa válate v kaluži.
Komentár súboru: Pekná kombinácia jarabiny a turistického smerovníka
Komentár súboru: Nie až tak navštevovaná rozhľadňa Luby
Komentár súboru: Pri Čemerke sa modrej značke otvárajú nádherné výhľady na Malú i Veľkú Fatru
Komentár súboru: V podvečernom slnku je príroda v romantickejšom svetle, kúsok pred Stratencom.
Komentár súboru: Slnko vychádza nad Malý Javorník
Komentár súboru: Kaplička sv. Huberta na Surovom vrchu (na Valašsku)
Komentár súboru: Pohľad od kaplnky na Strážovské vrchy a Malú Fatru
Komentár súboru: Rozhľadňa Čubův kopec u Francovy Lhoty. Pri zjazde z nej som dostal som dostal už druhý defekt.
Komentár súboru: Turistický prístrešok na Střelenskom vrchu
Komentár súboru: Tulák Karel - ani mi neozdravil, len mi stále niečo ukazoval ...
Komentár súboru: Presne pozdľž SK/CZ hranice, pod kopcom Kaňúr sú pekné výhľady na Strážovské vrchy
Komentár súboru: Vietor vo vlasoch pri zjazde z Okrliška ku kaplnke Brezová
Komentár súboru: Kaplnka Brezová - nabral som plný hydrovak vody, posedel chvíľu a ťahal ďalej.
Komentár súboru: Medzi Chladným vrchom a Javorníkom sú bukové lesy s pekným chodníkom...
Komentár súboru: Tam hore ma čaká záver (2xpivo, rezeň a sprcha) dnešného dňa.
Komentár súboru: Ešte kúsok a som na najvyššom kopci Bielych Karpát, Veľkej Javorine.
Komentár súboru: Slnko vyšlo nad Javorinou
Komentár súboru: OK, posledný pohľad na vysielač na Javorine a ideme domov ...
Komentár súboru: Jesienka nad obcou Šance
Komentár súboru: Povinná zastávka pri veternom mlyne nad Kuželovom
Komentár súboru: Sedlo U Tří kamenů - kamene označovali hranice troch celkov: Slovensko - Uhorsko, Kuželov - panstvo Lichtensteinu a Hrubé Vrbky - panstvo Magnisov.
Komentár súboru: Luxus pre turistov v sedle U Tří kamenů
Komentár súboru: Tak po ktorej značke ?
Komentár súboru: Biele Karpaty sú známe lúčnymi kvetmi.
Komentár súboru: Ako som hovoril, lúky a lúčne kvety patria k Bielym Karpatom.
Komentár súboru: Žalostiná
Komentár súboru: Skalica
Komentár súboru: Baťov kanál
Komentár súboru: Osvieženie po ceste zo Skalice domov pri splave Adamov - voda po členky.
2018-08-20_D3.gpx [1017.57 KiB]
Zobraziť na mape
2018-08-19_D2.gpx [1.41 MiB]
Zobraziť na mape
2018-08-18_D1.gpx [893.48 KiB]
Zobraziť na mape
Ponúkol som im zdarma ubytovanie, v záhrade si postavili stan, k dispozícii majú sprchu, varič etc. Veľmi zaujímavá debata s nimi. Celkom mi to obohatilo večer
Konečne mali byť letné teploty, škoda nevyužiť pekný slnečný víkend. No napršalo. Pôvodný plán ísť smerom na sever cez rozmočený terén sa mi moc nechcelo. Už dávnejšie som sa chcel povoziť po vedľajších cestách na Morave. Narýchlo plánujem trasu, balím tašky na môj „cesťák“ (snáď to prežije) a ide sa.
Bánovce - Tr. Teplice priamo po ceste – Nemšová napájam sa na cyklocestu – Brumov-Bylnice – Bojkovice – cesta ubieha, vietor mi fúka do chrbáta. Nechce sa mi veriť, že je tak málo hodín a už mám 70km za sebou. Moc nezastavujem. Tento výlet má byť o vození sa krajinou. Prichádza prvý kopec na Nový Dvůr a aj prvá lesná skratka. Blata je dosť a ja som rád, že som nešiel niekam do kopcov brodiť bažiny. Pokračujem smer Lopeník, kde sú krásne výhľady, no kazia mi ich nízke mraky a divný opar. Nič nieje vidieť a okrem toho je strašne dusno. Vchádzam pod mračná a zrazu sa ochladzuje. Vyzerá, že aj zaprší. Nehlásili. Idem ďalej. Březová. pekným stúpaním smer Strání a potom ďalšia lesná skratka. Po ceste tečie voda, povrch poznačený búrkami v lese ťažbou. Nevadí, naspať nejdem. Neskôr sa cesta lepší. S pribúdajúcou nadmorskou výškou vchádzam do mrakov a teplota klesá. V zjazde Kamenná bouda – Vápenky klepem kosu, ale cesta je krásna, tak to ignorujem. Začína pršať. Teplomer mi ukazuje 15°C. Hmm, malo byť okolo 25°C a slnečno. V tretrách vlhko, no telo stíha schnúť, tak pokračujem ďalej, aj keď takto som si letný výlet nepredstavoval. Javorník – Hrubá Vrbka a dozreté čerešne popri ceste. No to už je lepšie
V Hrubej Vrbke čiara a zrazu sucho. Cesty suché, polia, lesy, všade sucho. Malá Vrbka – pod Výskumom, strmých kopcov na dnes ubúda. Ďalšia lesná skratka, tentokrát na výbornú. Dávam si obed pri v.n. Lučina. Tu niekde majú cyklisti hniezdo. Neskutočné množstvá. Utekám z tohto preplneného miesta cez vinice na rozhlednu Holý vrch. Tu som mal pôvodne spať. Krásne miesto aj výhľady, no keďže je málo hodín, vyskúšam plán B – dostať sa do Lednice. Schádzam dolu pekným trailom na Slovenskú stranu, cyklocestami okolo Skalice, prístavisko Baťův kanál na hrádzu popri Morave. Povrch nič moc. Rozdrolený asfalt, no aspoň je to medzi stromami. Tu už znova svieti slnko. Cez most na Hodonín a zelenou TZ po lesnej asfaltke na Lanžhot. Šialené roviny. Občas šikana, aby človek nezaspal, nezišiel z cesty do bažin, kde by ho už nikto nikdy nenašiel. Po cyklocestách okolo zámeček Pohansko do Břeclavi. Tu majú nejaké slávnosti a zasa cyklisti hniezdo. Na mňa moc hluku tak sa idem ešte poprechádzať do zámeckého parku Lednice. Najprv Janův hrad, potom Minaret, kvetinové záhony … nádherný park. Je podvečer, tak je tu minimum ľudí a kľud. Len pretlak komárov. A tu si uvedomujem, že repelent ostal doma. Stáva sa zo mňa nedobrovoľný darca krvi. Slnko pomaly zapadá a ja potrebujem sprchu. Kotvím v ATC Apollo. Kde je v miestnom občerstvení svadba. Prekvapujúce, no som unavený a až po sprche, keď hľadám miesto, kde sa zložím mi zopne, že svadby bývajú do rána. No nič. Tu kľud nebude.Samozrejme, spal som asi tri hodiny. Balím a odchádzam. Je krátko po siedmej ráno a už je teplo. Celá noc bola teplá. Raňajky v Jednote a po Skalicu viac-menej kopírujem cestu zo včera. Šialené roviny. Výškové metre pribúdajú len výjazdom na hrádzu pri Morave. Vietor by mohol mať aj lepší smer a slnko by nemuselo tak páliť. V Skalici na námestí si dávam chvíľku oddych. Roviny skončili, začínajú kopce. Lesnými asfaltkami a štrkovými cestami sa dostávam do Chvojnice. Smer Vrbovce prvý kopec na slniečku. Je okolo poludnia, nasleduje orosená šestnástka smer Turá Lúka. Zvlnený to kraj. Slnko pečie, kopce pribúdajú, mňa prehrieva. No kraj je to pekný. Obchádzam Myjavu cez Polianku - Jablonku už viac menej dole kopcom. Krajné – Hrachovište – Višňové – Čachtice. Konečne cesta v lese. Považany, cyklocesta po hrádzi do Nového Mesta. Celkom to odsýpa aj keď teplota začína byť nepríjemná. Nieje sa kam schovať, chládok žiaden. V tom stretám borca v dlhých gaťoch a dlhom drese. Otrasený týmto zážitkom pokračujem smer Beckov, Stankovce. Domov sa blíži. Na Radar idem po červenom C-čku, po bývalej lesnej železnici. Cesta je však z roka na rok horšia. Je presne vidieť kde sa ťaží a kde nie. Z lesnej asfaltky ostáva oranisko. Domov ma čaká už len cesta cez Dubodiel. Bánovce ma vítajú mokrými cestami a kalužami. Je tu po búrke.
Prílohy:
Komentár súboru: zahranicie :-D cesta do Brumov-Bylnice
Komentár súboru: Brumov-Bylnice - Bojkovice - zvlnena krajina
Komentár súboru: v lese blato
Komentár súboru: nad Lopenikom - mraci sa, vyhlady ziadne
Komentár súboru: zjazd z Kamenej boudy do Vapeniek na paradu
Komentár súboru: pod Vyzkumom
Komentár súboru: rozhledna Holy vrch
Komentár súboru: Batov kanal
Komentár súboru: hradza popri Morave
Komentár súboru: au moje plomby
Komentár súboru: obcas plnka
Komentár súboru: Januv hrad
Komentár súboru: zamek Lednice
Komentár súboru: hradza :-D
Komentár súboru: nemalo to konca
Komentár súboru: nad Skalicou pekne cesky
Komentár súboru: no obcas sa cesta stratila
Komentár súboru: a do toho pecie
Komentár súboru: okolie Myjavy
Komentár súboru: popri Vahu
Komentár súboru: a domov
teda na XC urcite lebo su to lesne cesty no na tych uzkych neviem - prinajhorsom potlacim. ale trekove plaste zvladnu toho vela. pozriem len satelitne snimky, musi ist tadial C-cko a pozeral som na mapy.cz panoramu (obdoba street view) zaziatok a koniec "skratky" co je tam za cestu.2. nic len karimatka a spacak. rozkladam pod stromom - pod stromami nepadne rosa vobec alebo len malo. na jednu noc nevadi ani ked zvlhne spacak, pokial nemas perie. ze som si nespravil fotku spania mi napadlo az ked som bol zbaleny a odchadzal z kempu prec.
3. ranajky mam pravidelne vlocky so susenym ovocim mliekom. potom pravidelne tycinky, rozky s nutelou, arasidovym maslom, zastavil som sa na rezen
, kofolu, gumenych medvedikov, banany ... ale ja niesom zrovna dobry prilad na stravu pocas dlhych vyjazdov. pamatam si ako som siel minuly rok zo stiavnice cely den na jednom balicku kandizovaneho ovocia nechapem ze mi nevyplo.4. maxxis overdrive700x40 https://www.suncycle.sk/sk/produkt/cross-plast-maxxis-overdrive-700x40-drot-maxxprotect/5353 maju aj nejaku ochranu proti defektom - vytahoval som z nich kus kovu a bez defektu. oproti dnesnym XC plastom su pekne hrube - aj vazia tusim okolo 700g - drotene. zvladnu dost - jazdil som snimi aj v zime na zimaku vseliaky teren. len na vode sa snimi bojim ze ma smykne.
Pre mňa jednoznačne jednička na plánovanie trás je http://cmaps.gpsteam.eu/index_svk.html od Palo TT. Máš na jednom mieste prehliadač trás, editor a tabuľu
, s ktorou poskladáš trasu z kúskov rôznych "postrihaných" trás. Pod + máš základné mapové vrstvy medzi ktorými sú turistické mapy, letecké snímky a hlavne mapa od NLC, na ktorej sú červenou farbou vykreslené lesné cesty - zvážnice, ktoré sú až na možno pár výnimiek dobre zjazdné na biku. Potom sú tam prekrytia, v ktorých si napr. na letecké snímky "natiahneš" vrstvu NLC, turistické značky, vrstevnice. Takto môžeš veľmi dobre odhadnúť zjazdnosť a sklon lesnej cesty. Čo sa nedá určiť je povrch cesty a v akom je momentálne stave, či nie je práve vymytá po nedávnej búrke, zničená ťažbou od LKT alebo zatarasená padnutými stromami. To už je lotéria, ale poväčšine sa na zjazdnosť týchto zvážnic dá spoľahnúť.Pri zelenou farbou vyznačených cestách na mape NLC už treba byť veľmi opatrný, tam je prejazdnosť podstatne menšia. Zásadne neplánujem trasu po takejto ceste a keď, tak len v prípade, že sa cez letecké snímky a vrstevnice presvedčím, že by mala byť zjazdná.
Strava heatmap je ďalšou možnosťou zistiť či plánovaná cesta je jazdená.
cesta jazdena bola casto no ale asi endurami na nezaplatenie je hlavne info od miestnych tu na fore.