Všetko som mu za tri roky odovzdal. Skúsenosti, tréningové plány, stovky hodín odbornej masáže, prítomnosti na tréningoch, pretekoch, vedomosti. Jediné čo som mu neodovzdal boli peniaze na vysokohorské sústredenie. Keby som mal auto, ... Predal by som. Ale vtedy som nemal. Neboli sme štyria hobíci, že sa poskladáme na výlet do Dolomitov. Boli sme dvaja. On nemal nič ja skoro nič. Mal len nejaké drobné z pretekov a z podpory. Vlastne niečo predsa len mal. Dlhy. Len trénoval a pretekal. Ale čas sme zabehli pekný. Posledných 15 rokov sa o takom čase bežcom na Slovensku pripravujúcim sa aj vo vysokej nadmorskej výške len sníva. Až tohto roku sa jednému podarilo k takémuto výkonu priblížiť. Gran Canaria ?
Na základné potraviny takmer nebolo nie na vysokohorské sústredenie. To je všetko. Nerob z toho guláš. Klasická situácia. Tí čo majú peniaze nemajú ostatné čo je potreba. A opačne. V mnohých športoch. Napr. hokej hrajú deti, ktorých rodičia na to majú peniaze. Nie tie
deti čo majú talent. V mnohých prípadoch. A akého samonasieracieho. Ved ty si ma na.... ,,Keby sa chcelo.,, a podobnými chobotinami..
Nemírtem ? Klub veslárov , dôchodcov, milovníkov piva, ... na vysokohorskom sústredení na Skalke, ...
Ale píš dalej. Aspoň je sranda.
Ešte happy end. Po nesplnení olympijského limitu na Pražskom maratóne ukončil kariéru tak, že vdaka aj tak kvalitnému výkonu v Prahe získal víza do USA pre štart na NY maratón. V amerike zostal pracovať 5 rokov, vrátil sa, splatil dlhy, kúpil si byt, ... a všetci žili šťastne až kým nepomreli