V U.S. je to naozaj tak... Špičkové zdravotníctvo, vybavené špičkovou technológiou a teda samozrejme drahé.
Nie je tam povinné zdravotné poistenie. A kto sa chce poistiť, tak si môže vybrať, čo si poistí - bežné ošetrenie u praktického lekára, zubná starostlivosť, pobyt v nemocnici, nákladné rizikové choroby. A samozrejme, vzhľadom k tomu, že zdravotná starostlivosť je drahá, je drahé aj poistenie.A veľa ľudí ide do rizika - budem si šetriť na prípadné zdravotné ošetrenie, ale nebudem poistený a zdravotnú starostlivosť si budem platiť sám. Zamestnávatelia ako benifity ponúkajú zdravotné poistenie. Špičkový odborníci a špičkový manažéri si často vyberajú zamestnávateľov aj podľa toho, čo všetko kryje ponúkané zdravotné poistenie.
Vzhľadom k tomu, že poistenie nie je povinné, sa ľudia súdia... Zrazí ma auto, už mám pri sebe pár fiškálov, ktorí podávajú za mňa žalobu na vodiča. Ak ma naozaj trafil na prechode, prípadne požil alkohol (drogy), tak zdravotnú starostlivosť zaplatí vodič, alebo jeho poisťovňa, v ktorej je poistený na riziko spôsobené druhým osobám. Dovezú nepoisteného pacienta do nemocnice napr. so slepákom a ak nastane komplikácia, tak žaluje špitál. Nuž a keď nemá koho žalovať (cigaretové firmy, výrobcu práčky ktorý neupozornil, že
deti sa nemajú čistiť v práčke...) tak čaká kým schudobnie jeho rodina a potom sa o neho postará štátny program MedicAid. Samozrejme, že nie v špičkovej klinike, ale lokálnej, ktorá nie je tak vybavená personálne, pristrojovo, ani neposkytuje taký luxus a uhradená je len nevyhnutná zdravotná starostlivosť.
Začiatkom 90-tych rokov som bol obzerať zdravotníctvo a zdravotnícky manažment v U.S. Na kurze sme chodili po špitáloch s otvorenými hubami... Boli sme vo Philadelphii na kardiologickej klinike a náš doktor kardiológ len otváral oči - otvorili skriňu a tam stovky katétrov... Len tak nenápadne nám pošepkal, že on si musí vyberať pacientov na katetrizáciu podľa toho, aký katéter má k dispozícii. Inak, na tej klinike robili týždenne minimálne jednu transplantáciu srdca.
Neviem, či ste si všimli na tom účte, že najvyššia položka (polovica z účtu) je za pobyt a starostlivosť. Pri tom pobyte v USA sme boli aj v Baltimore, noc či dve sme bývali v hoteli pri nemocnici. Asi tak na úrovni tretieho poschodia bol hotel prepojený ponad ulicu s nemocnicou preskleným tunelom. Do výťahu k nám nastúpila švárna doktorka, tak sme sa jej opýtala, či sa niečo stalo, keď behá po hoteli. A ona, že tu má pacientov. Na druhý deň nám to nedalo a opýtali sme sa, že či majú kapacitné problémy, keď sú pacienti v hoteli. Odpoveď bola jednoduchá - nie, ale pobyt v hoteli je lacnejší ako v nemocnici. Dvojpostelovka v hoteli stojí 140 USD, izba v špitáli (väčšina izieb jednoposteľových) cca 1000-1500 USD. Preto sa pacienti dávajú po zákrokoch preložiť na hotel a platia len za zdravotnú starostlivosť. A preto je aj hotel prepojený nadzemným priechodom. V tých časoch bola u nás priemerná doba pobytu 8-12 dní, v USA len 5-6 - pacienti čím skôr išli domov alebo do hotela vedľa nemocnice.