Pôvodne som to chcel dať do Pieskoviska, kde sa práve rozoberá téma: ako si niekto nemôže užiť bicyklovanie, lebo nemá na to drahé oblečenie. Napísal som tam toto, ale potom som to vymazal a skopíroval sem:

Základný problém nie je oblečenie. Základný problém je mentalita. Niekto je jednoducho mäkkýš a príliš to prežíva. Spomínam si, ako som svojho času liezol v zimných Tatrách. Keď ťaháš dĺžku, potíš sa ako cválajúci kôň. Zároveň ti však mrznú ruky, často musíš zhodiť hrubé palčiaky a prsty zamrznú tak, že už ich kontroluješ len zrakom. Keď potom odsadneš do štandu, krv pumpuje v prstoch, vracia sa do nich život a ujúkaš od bolesti. Potom si prehodíš na seba vetrovku, ale ďalšie dve hodiny mrzneš na štande pri istení, aj keby si mal výbavu ako Messner. To isté sa stáva na bicykli. Keď je kosa, budeš mrznúť, skrehnú ti prsty na nohách aj rukách a môžeš mať aj najdrahšiu výbavu, stále zažiješ chvíľami kruté nepohodlie.

Ale s tým, čo som kedysi zažil pri lezení, mi už akákoľvek iná aktivita a nepohodlie vyvoláva iba letmý úsmev. Lebo v nepohodlí je len tvoje telo, ty si ty, telo môže trpieť, ale ty sa tomu môžeš iba smiať. Ak budeš dramatizovať studené prstíky, vietor, horúčavu, vysoký tep, smäd, hlad, niečo podstatné si nepochopil. Máš si to užívať, no matter what. Telo bude trpieť, tvoj duch sa bude vznášať a zažívať bezuzdnú radosť, a k nie hneď, tak aspoň dodatočne, lebo nad niečím si zvíťazil. Športuješ, lebo prekonávanie prekážok je šťastie, väčšie prekážky, väčšie šťastie.

Ak je však neprekonateľným problémom zima zalezená za nechtíkmi, kašli na lezenie, cyklistiku, či bežkovanie v zime a daj sa na plávanie. Aha, ale aj v plaveckom bazéne je voda príliš studená. Brr. Alebo príliš mokrá a tebe vadia mokré vlasy cestou domov, lebo prechladneš. Vieš čo? Starí Slovania by ťa označili výrazom "pussy".

Prestaň dramatizovať, začni konečne chápať, že športovanie pod bičovaním živlami je vyššia forma radosti, vyhradená pre zasvätených. Vstaň – usmrkanec – a bojuj. Problémom nie je značkové oblečenie, ale tvoja ustráchaná duša. Vstaň a začni víťaziť.
30.12.2019 - 09:47:39
028
I took a walk in the woods and came out taller than the trees

Henry David Thoreau

https://psychologie.cz/lesni-lazne/
30.12.2019 - 20:31:10
01
Pali65 odpust, ze som nedodrzal poradie cinov. Tento text sa mi tak paci, ze som ho preposlal do fora Tronplus. Bez tvojho suhlasu o ktory ta dodatocnem prosim. Slubujem, ze sa polepsim.
31.12.2019 - 07:03:32
01
pista ak mi ešte prezradíš, kde to je, bude ti odpustené! ;)
31.12.2019 - 10:39:28
00
Mame www.tronkosice.sk a k tomu sme vytvorili googlegroup tronplus kde su aj ddalsi kamarati. Mozem ta tam zaradit ale byvas trocha od ruky takze sa asi casto do nasich tur nezapojis :-)
31.12.2019 - 11:17:13
00
Pjaerm vtýšekm partiľoem vľea šýtnťsach kmeoritolv v nvoom rkou ;)

Prílohy:

FB_IMG_1577829471361.jpg
FB_IMG_1577829471361.jpg 219.2 KiB thumb_up0thumb_down

31.12.2019 - 23:02:37
07
uverime Ti zelanie ale s gramatikou si fake .... zdravi bud Peto :-)
01.01.2020 - 03:15:49
00
POVINNÉ PRE TÝCH, ČO SA NARODILI PRED ROKOM 1980 – VEĽMI PRAVDIVÉ !!!

Tí, čo sa narodili pred rokom 1980 sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne ! Len sa zamysli nad tým, tí čo sa narodili pred rokom 1980, teda MY – je to hotový zázrak, že sme prežili. My sme ešte nemali detské sedačky v autách, fľaštičky na lieky a chemikálie sa dali ľahko otvoriť, neboli vybavené žiadnymi figliarskymi detskými zátkami, ani šuflíky a dvere nemali bezpečnostné zámky. A keď sme sa išli bicyklovať, nie že sme nemali prilby a chrániče, ale ani poriadny bicykel sme nemali. To nebola vôbec sranda. My sme ešte pili vodu z vodovodu a nemali sme ani predstavu o tom, čo znamená presne pojem minerálka. Nenudili sme sa, keď sme mali príležitosť, išli sme sa von hrať. Áno, von ! Celý deň sme boli vonku a naši rodičia len dúfali, že ešte žijeme a sme vcelku, veď ani klasický telefón nemal každý, nie to ešte mobil. Hlavne nie my, deti ! V lete sme behali vo vysokej tráve a v blízkom lese, predsa sme nemali vyrážky a alergické záchvaty. Nevedeli sme, čo je alergia na peľ a o ambrózii sme si mysleli, že je to nejaký zvláštny druh žihľavy. Keď sme spadli, poranili sme sa, zlomila sa nám niektorá končatina, alebo sme si len jednoducho rozbili hlavu, nikto nikoho kvôli tomu nezažaloval. Na vine sme boli proste my. Dokonca keď silnejší z nudy zmlátil menšieho a slabšieho, aj to bolo v poriadku. Toto takto fungovalo a naši rodičia sa nestarali do toho. Naše stravovacie návyky podľa dnešných poradcov na zdravú výživu obsahovali v jedlách viacnásobnú smrteľnú dávku škodlivín, ešte aj obézne americké dieťa, ktoré denne posiluje v Mc-Donaldse by padlo na zadok od úžasu, čo všetko sme my pojedli. Len si spomeňme na školskú jedáleň. A predsa sme tu. Kakao neobsahovalo vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa proste Granko a nám to úplne stačilo ku šťastiu. Pili sme sirupy a malinovky, ktoré ani zo správ nepočuli o umelých sladidlách a konzervačných látkach, boli vyrobené z ozajstného cukru. Limonády sme si miešali sami a na neumytom ovocí sme si maškrtnícky pochutnávali priamo zo stromov. Mali sme kamarátov ! Takých, s ktorými sme sa stretli na ulici, na ihrisku a v klube pri pingpongovom stole. Keď neboli tam, jednoducho sme zapískali alebo sme zazvonili k nim a oni nás pustili dovnútra. Nemuseli sa pýtať rodičov a ani my sme sa nemuseli pýtať našich ! Nenosili nás rodičia všade autom ... A predsa sme tu. Na krku nám visel kľúč od domu, keď sme sa išli hrať, často sme bojovali s palicami, hrali sme sa na indiánov a schovávali sme sa na nebezpečných staveniskách, hádzali sme jeden druhého loptou, kameňmi...a predsa sme tu. Nevybili sme jeden druhému oči a ostatné rany sa aj tak zahojili. Futbal mohol hrať len ten, kto vedel hrať. Vtedy ešte platil nepísaný zákon, ktorý dnes už málokto pochopí : „Rob to, čomu rozumieš“. A tí, čo hre nerozumeli, mohli len smutne pozerať z diaľky a hľadať si iných spoluhráčov. Lásku sme sa neučili z brazílskych telenoviel, len sme ju jednoducho prežívali. Po prvom bozku sme šťastní a zaľúbení bežali po ulici tak, ako by sme už nikdy nechceli zastať. Keď sme dostali zaucho od učiteľa neprebodli sme ho hneď nožom, nedávali sme ho na súd a nesťažovali sme sa doma rodičom. Ba, naopak, radšej sme to ani neprezradili. Poznali sme zákony a keď sme ich porušili, rodičia sa nás nezastali. Pretože nás naučili tak žiť, aby sme vedeli čo znamená POVINNOSŤ, SVEDOMIE, ZODPOVEDNOSŤ a DOBRÝ POCIT. Poznali sme ozajstný zmysel týchto slov. Takí sme boli MY. Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva.
06.01.2020 - 21:55:11
017
Ja som sa narodil po roku 1980 ale sedí to aj na mňa :)
07.01.2020 - 07:01:14
00
ja som 80ka ale toto mi nieje cudzie,, hehe malety na susedove stromy, hokej s Radivojevičom a Hosom na ulici..... kuše,kamene, tulačky do tmy :D
07.01.2020 - 07:11:05
00
rasto napísal:
Tí, čo sa narodili pred rokom 1980 sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne ! ..... Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva.

Skutocne? :) To hrdinstvo je relativne. Treba to porovnat nie +2 generacie, ale -2.
Narodeni cca. po vzniku CSR. Za mladi velka hospodarska kriza, v rannej dospelosti WWII, potom komunisti rokov 50tich, Rusi v 68 a nakoniec divoky porevolucny kapitalizmus.
07.01.2020 - 07:55:48
01
Dnesne decka budu spominat na prvu profilovku na FB ci posledny level oblubenej hry. Ja v tom nevidim rozdiel. Mati spala ako decko v sufli pod kuchynskym stolom (bo nebolo miesto) a tiez sa tomu nechapavo usmievam. Kazda generacia ma to svoje. Kulisy nie su dolezite. Reziser je dolezity. A tym je rodina :l:
07.01.2020 - 08:01:23
04
Mne sa vzdy paci ako synator, ze a ty ked si bol mlady platilo sa grosmi? Alebo sme sa bavili o rimskej risi a on ze ale oni mali mobily vsak? Nie take ako ty, ja viem, ale take ako starka, vsak?
07.01.2020 - 08:06:37
00
Celkom zaujímavý článok od Pepu Dresslera

https://www.bezfrazi.cz/dobra-prohra/
14.01.2020 - 09:01:29
010
.

Prílohy:

Mačka v klietke.jpg
Mačka v klietke.jpg 71.88 KiB thumb_up3thumb_down

04.02.2020 - 20:55:26
013
keyboard_arrow_up