Prečo sa mi toto stálo?

Neziderské jazero - alebo, čo sa môže stať, keď nič nepodceníte

Čaká ma posledných 78km do Bratislavy, pohodka, idylka po rovinke. To som si len myslel. Je ráno 7 hodín vyrážam okolo jazera smer Neusiedl am See. Pofukuje príjemný vetrík do chrbta, fakt idylka, pred obedom som na krásnom móle v Neusiedl am See Bad. Plánujem tu pobudnúť dve hoďky, porobiť nejaké fotečky a pustiť sa do posledných 58km do BA, večer o 21 mám vlak, ráno o 7 som v PO. Taký bol plán, realita bola ovšem hodne, ale hodne nechutná.

Dorazil som k mólu, spravil som dve fotky, a prišlo mi zle, je to taký ten pocit, keď viete, že si proste musíte sadnúť. Vedľa bol bar tak som si sadol k zábradliu do tieňa a premýšľam: Pitný režim som dodržiaval, dokonca viac ako bolo treba, pokrývku hlavy mám, na tvári a rukách opaľovak faktor 50, jedol som? Jedol, dokonca priebežne a niekoľkokrát. Tak??? Sedím, hoďka, druhá, tretia, tieň sa posúva ja takisto, o chvíľu už žiadny nebude, slnko pečie ako besné, a ja mám na hlave mokrý cyklistický dres a je mi na umretie. To som už pochopil, že odtiaľto sa nedostanem. Nie po vlastných. Zapínam internet, hľadám vlaky z Pandorfu mi vlak ide, lenže do Pandorfu je 5km.

No skúsil som to, iba raz, ušiel som kilometer, zastavil pri kraji, vyzvracal obsah žalúdka a ledva sa vrátil späť k baru do toho kúska tieňa, čo tam ešte bol. Kto zažil vie o čom píšem, kto nezažil, nechcite zažiť.

Je 19:00 večer a mne nie je o nič lepšie, jediná moja možnosť oslovovať na parkovisku všetky autá so slovenskými ŠPZkami s prosbou o pomoc. Oslovil som viac ako 60tich vodičov a vodičky. Jeden jediný bol ochotný ma vziať, ale mal malé auto, proste sme sa tam jeho rodina, ja a bicykel nezmestili ani po rozobratí bicka. Jeho manželka mi aspoň dala magneziové tabletky a hroznový cukor. Ostatní, aj napriek tomu že videli v akej som situácii, to by videl už aj slepý, neboli ochotný ani tých 5km na stanicu. Dvaja mali dokonca na aute aj prázdne nosiče na bike. A posledným trom som ponúkol všetky peniaze, čo som mal so sebou 350€ + nejakých 20€ v drobákoch.

Je 21:00 večer, schladilo sa, pobral som vody koľko som mohol, namočil dres, šatku okolo hlavy a pobral sa na stanicu. Vlak už nešiel, tak som vytýčil novú trasu do BA, ktorá viedla okolo potokov a riek a pustil sa proti noci, bez svetiel, s takmer vybitou navigáciou po cyklisťákoch po ktorých som nešiel, na verím v Boha, lebo fakt neviem čo iné napísať. Po každom kilometri som zastavoval a do pol pása som sa namáčal do potokov, pil som vodu ktorú som po pár sto metroch stejne vyzvracal.

Do Bratislavy som prišiel neskoro v noci, alebo skôr to už bolo skoro nad ránom, rovno na pohotovosť, mokrý od vody, špinavý od blata, pred očami som videl viac modrej ako reálneho obrazu. Ani neviem, ako som zdolal tie schody, ale chodbu už nie, odpadol som, neviem čo sa dialo ďalej. Keď som prišiel k sebe, bol som už na infúzii. Viac už neviem, pustili ma až na druhý deň, aj to na vlastný reverz.

Prosím Vás, zažili ste niečo podobného? Prečo sa takéto veci stávajú, ako sa tomu dá zabrániť?
Viete mi niekto poradiť?

To je divne, ze nikto nebol ochotny Ta zobrat. A nemal si komu zavolat na SK, nech po Teba pride? Hadam vzdy sa najde nejaky ochotny kamos, z BA je to kusok. Druha vec je, ze ak to bolo v case korony, tak asi to velmi ovplyvnilo rozhodovanie ludi.

to mi pripomenulo jedneho byvaleho kolegu. Isiel na bicykli z BA do Viedne a naspat, no nemal so sebou skoro vobec nic. Vravel ze len 2 eura, za ktore si kupil coca colu. Dal vsak skoro celu cestu, odpadol az blizko pri Slovensku. A viac mi uz nepovedal, nepamata si to.

Kks, hrozne.
Az sa mi to tazko citalo...
Uz ok ? Co bola pricina ? Vycerpanie, kolaps ?
Kolko km si isiel ? Planujem tiez nejake dlhsie vyjazdy. Asi to nie je najbezpecnejsie jazdit dlhsie vyjazdy sam.

Nemohlo to spôsobiť nejaké pokazené jedlo? Alebo nevhodná kombinácia jedál (ako napr. mlieko a čerešne a pod.)?

Ty si v Rakusku a odpadnes v nemocnici na SR? 😱

Mozno Ramon1 by sa k tomu vedel vyjadrit z medicinskeho pohladu

Iba v rýchlosti zodpoviem ku komentárom. Nemal som komu zavolať, teda mal, ale ja som Prešovčan, a ísť z Prešova pre niekoho k Neziderskému jazeru, tak takých kamarátov fakt nemám. Koróna s tým nič nemá, bolo to minulý rok.

Neviem, na koľko ma víjde odpadnutie v Rakúskej nemocnici. Ale mohol by napísať niekto komu sa to podarilo a komu to vyfakturovali.

Mlieko a čerešne určite nejem

Podľa mňa som chytil niečo, čo sa volá tepelný úpal.
Celkom trefne je to popísané tu: https://www.zzz.sk/clanok/13640-prehriatie-a-tepelny-upal

Keďže som sa s podobným ešte nikdy nestretol, samozrejme som spravil školácke chyby.
1. Mokrý dres na hlavu, vyzerá ako dobrý nápad, ale schladením kože sa ešte viac narušilo odparovanie vody z tela - bolo mi ešte horšie.
2. Začal som veľa piť. Chyba, veľké množstvo vody na seba naviazalo iba ďalšie mineraly a soli z organizmu, stratou iontov trpí svalstvo, začínajú sa dostavovať záškuby svalstva, nekontrolované trasenie rúk, zoslabnutie, to som chcel zahnať jedlom. Ďalšia chyba, okamžite som dostal hnačku = ďalšia strata minerálov a vody. Kruh sa týmto uzatvára a bol som v háji. Pravdu povediac ďakujem Bohu, že som nezomrel rovno tam na tom drevenom lôžku pri tom kovovom móle v Neusiedl am see Bad.

Ako tak dokopy som sa dal po mesiaci. Psychiku dokopy už asi nedám, od minulého roka som na výjazde dlhšom ako 70km nebol. A predstava že mám ísť na nejaký cyklovýlet o viacerých dňoch mi zviera žalúdok do dnešného dňa.

Par krusnych chvil som na biku tiez zazil. Nikdy nie az takto. Aj ked raz som bol v stave, ze som nebol schopny drzat rovnovahu (musel som bike tlacit a opierat sa o neho) a zatmievalo sa mi pred ocami. To bol moj najvacsi extrem. V drvivej vacsine tieto situacie boli sposobene hladom a vycerpanim, obcas doplnene prehriatim. Zivo si pamatam na par situacii, ked som lezal na posteli, alebo v stane, srdce este par hodin bilo akoby som bezal, a rozmyslal som ci chcem zit, umriet, srat, alebo zvracat. Naposledy na jesen Na to pomohlo len sa vyspat a potom sa normalne najest. Inak ak si bol ochotny zaplatit 350 euro za odvoz, mal si ist radsej do hotela a tam si oddychnut a na druhy den by si to asi v pohode dal. Na prehriatie a unavu mi pomaha sprcha (tepla/studena, podla potreby) - to je moj vseobecny regeneracny prostriedok po tazkom cyklo dni

Slovakexplorer - ked je 35 stupnov a viac (alebo uz aj 32?), tak by som take dlhe vyjazdy nedaval. Take dlhe vyjazdy su vhodne ked su normalne teploty. Takze na tvojom mieste by som sa toho nebal, len si dlhsie vyjazdy nechaj az na september/oktober. Ja tiez vtedy jazdim najviac, a tiez este v aprili a maji.

ked chces jazdit v takychto teplotach tak si aspon zober sumive tablety s mineralmi, dostatok vody a davaj si pravidelne pauzy v tieni
a predpokladam ze predchadzajuce dni vyletu ti tiez velmi neprospeli
inac posledny vlak Neusiedl - BA s prestupom v Parndorf-Ort ide 22:00 a priamo Parndorf-Ort-Petrzalka myslim 00:20

Slovakexplorer: v tom bude skryte asi aj nieco ine .. len z tepelneho prehriatia to nebude. Inak ale karta poistenca by mala (neviem presne podmienky) fungovat v EU uz viac-menej .. ako presne teraz neviem.

Akú si mal hladinu glykemie , keď si sa prebral v nemocnici ? EKG záznam , rozbor krvi a ionogram by pomohol k pracovnej diagnóze ...

Slovakexplorer Kamo, ak si bol v takom stave jak ja, tak to ta obdivujem, ze si tu cestu naspat prezil Dva roky dozadu na dovce (L.Mara) som vymyslel turu na bikoch pre mna a priatelku. Prva chyba bola, ze som siel iba podla mapy, na miesta kde sme v zivote neboli. Druha chyba, ze som zobral malo pitiva. Bola akurat nedela a prechadzali sme cez take lazy, ze nikde nic kde by sa dala doplnit voda. A teplo bolo v ten pamatny den udesne...Nikdy nezabudnem. Pobludili sme, trasa furt hore-dole a aj ked v konecnom dosledku to bolo zhruba 50km, bol to masaker. Priatelke som tlacil bike zo svojho sedla, lebo ta uz bola uplne hotova. Hrozny strach som mal hlavne o nu.
Uz vecer som bol mrtvola. Iba postel a caj. Mal som tie iste sprievodne "javy" ako si mal ty. Odchadzali sme o dva dni, ale ani vtedy som este nebol uplne fit. Neviem si predstavit, ze by som sa mal v takom stave hybat. By som radsej umrel
Zaujimave je, ze priatelka hned nic. Az par dni po prichode ju to zlozilo uplne rovnako ako mna tam.
Urcite to bolo zapricinene tym teplom. Stale sme sa motali po nejakych lukach, tien iba minimalny a do toho chybajuce tekutiny. Dufam, ze uz nikdy v zivote taku sprostost neurobim

Slovakexplorer Ta rakuska nemocnica nemusi byt problem. Aspon z mojich skusenosti spted 10 rokov. Stravili sme 1 noc s dcerou v Saltzburgzkej nemocnici. Ked som riesil papiere, tak odo mna chceli iba jej europsku karticku poistenca - ked som im daval cestovne poistenie, tak to ani nechceli. Vsetko vybavili. Myslim, ze na niektorom papieri bolo 800 eur co si fakturovali.
Ak to funguje aj teraz, a verim, ze to funguje, tak sa netreba bat poziadat o pomoc aj v Rakusku.
Ale tych soferov fakt nechapem.