Zdroj:DennikN
Celé stanovisko ministerstva spravodlivosti
Dobrý deň,
v úvode si dovolíme poznamenať, že nie je v kompetencii ministerstva spravodlivosti podávať výklad uznesenia vlády. MS SR nebolo tiež predkladateľom uvedeného materiálu. Vzhľadom na interpretačnú rozdielnosť, ktorú v tejto veci evidujeme, sme si dovolili vypracovať k uvedenému uzneseniu stanovisko ministerstva spravodlivosti, ktoré zasielam nižšie:
Pokiaľ samotné rozhodnutie vlády SR o zákaze uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, neurčuje bližšie inak a ani nedefinuje rozsah obmedzenia zhromažďovacieho práva, potom výklad vládou prijatého zákazu zhromažďovania musí, vzhľadom na dôvody jeho prijatia a sledovaný cieľ, pripúšťať dosiahnutie účelu jeho prijatia a sledovaného cieľa, avšak za súčasného zachovania podstaty obmedzovanej slobody zhromažďovania sa v takej miere, ktoré nemarí dosiahnutie rozhodnutím vlády sledovaného cieľa, resp. výklad vládou prijatého zákazu zhromažďovania sa môže znamenať obmedzenie slobody zhromažďovania sa iba v takom rozsahu, ktorý je ešte stále potrebný na dosiahnutie rozhodnutím vlády sledovaného cieľa.
Sloboda zhromažďovania sa, resp. právo pokojne sa zhromažďovať (čl. 28 ústavy) patrí medzi politické práva. Pri otázke možností jeho obmedzenia a otázke správnej interpretácie rozhodnutia vlády o obmedzení práva pokojne sa zhromažďovať je potrebné v prípade odpoveď hľadať v texte a duchu ústavného textu v spojitosti zo zákonnou právnou úpravou, ktorá potenciálne toto základné právo vykonáva. Takou právnou úpravou je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zhromažďovacom práve“).
Výkon zhromažďovacieho práva slúži občanom (§ 1 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve) predovšetkým
na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd,na výmenu informácií a názorov ana účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
Za zhromaždenie sa podľa zákona o zhromažďovacom práve považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
Za zhromaždenie sa podľa zákona o zhromažďovacom práve nepovažujú:
a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi;
b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;
c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1 ods. 2.
Pokiaľ rozhodnutie vlády o obmedzení slobody zhromažďovania bolo prijaté podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a bolo prijaté ako reakcia „na zhoršujúci sa stav pandemickej situácie na Slovensku“ a na „základe výsledkov z rokovania ústredného krízového štábu konaného dňa 11. októbra 2020“, potom je potrebné vykladať toto rozhodnutie vlády o obmedzení práva pokojne sa zhromažďovať nasledovne:
Zákazom uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, je potrebné rozumieť:
zákaz pouličných sprievodov a manifestácií (bez ohľadu na nutnosť oznamovať zhromaždenie obci),zákaz zhromaždení (v interiéri i exteriéri) na účely riešenia verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk (bez ohľadu na nutnosť oznamovať zhromaždenie obci – napr. protesty, pochody, verejné prehlásenia, semináre a pod.),zákaz zhromaždení (v interiéri i exteriéri) na účely výmeny informácií, názorov, využívania slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd (bez ohľadu na nutnosť oznamovať zhromaždenie obci), ak je vzhľadom na povahu a predmet výkonu týchto ústavných práv a slobôd zrejmé, že ich riadne a neobmedzené uplatnenie je možné dosiahnuť iným spôsobom ako výkonom zhromažďovacieho práva (t. j. ak je možné napr. šíriť informácie, názory, myšlienky a idey napr. prostredníctvom internetu, médií, tlačovín, blogov, rozhlasu, televízie, online konferencií, telemostov, telefonických hovorov a pod.).
Zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, sa neuplatňuje v spojitosti (resp. sa nevzťahuje na) s výkonom občianskych (prirodzených) práv, ako napr. sloboda pohybu a pobytu, právo na súkromie, právo na rodinný a súkromný život, právo na ochranu vlastníctva, právo na ochranu obydlia a pod., pokiaľ:
ich
výkon je aj v čase pandémie (koronavírusu covid-19) prirodzene a nevyhnutne spätý aj s výkonom práva zhromažďovať sa [napr. starostlivosť o chorých, o maloletých, o osoby vo vyššom veku a o odkázané osoby; stretnutia v obydlí na účely výkonu práva na súkromný a rodinný život spojený s prirodzenou nutnosťou sociálneho kontaktu (výnimku predstavujú zhromaždenia v obydlí i exteriéri, ako napr. organizované rodinné oslavy, slávnosti, stretnutia priateľov nad pokrmom, stolové spoločenstvá, t. j. všetky tie zhromaždenia v obydlí, ktoré je vzhľadom na zúčastnené osoby a povahu zhromaždení možné odložiť na dobu z epidemiologického hľadiska menej exponovanú a ktoré nie sú prirodzene späté a nevyhnutné pre výkon práva na súkromný a rodinný život)], alebo akzhromaždenie viacerých (nad 6) osôb vyplynie náhodilo z povahy výkonu vyššie uvedeného občianskeho (príp. ďalšieho) ústavného práva (napr. v exteriéri pri individuálnom športovaní, turistike, rekreácii v prírode, starostlivosti o zvieratá, návšteve prevádzky reštauračného typu; pri dovoze a montáži nábytku a zariadení domácnosti; pri stavebných prácach a udržiavacích prácach na dome a v obydlí a pod.).