Mistríkov príspevok spred týždňa. Oplatí sa vidieť aj spomínanú prednášku. Myslím, že sem patrí:
"Včera sa uskutočnila jedna z najprínosnejších odborných prezentácií za celú pandémiu, ktorá výrazne posunula domácu verejnú debatu od pocitov k vede (
https://youtu.be/LoI1LJQAKKc). Jeden z najlepších svetových expertov na verejné zdravotníctvo, Dr. Michael Mina z Harvardskej univerzity vysvetlil, ako dôležité sú antigénové rýchlotesty v boji s pandémiou, pričom vôbec nie je podstatné zachytenie každého infikovaného jedinca, ale identifikovanie čo možno najväčšieho počtu prenášačov ochorenia COVID19. Precízne a logicky objasnil, prečo a v akých situáciách sú antigénové testy dokonca lepšie ako PCR testy, a že antigénové testy v podstate zachytia rovnako dobre ľudí šíriacich vírus ako PCR testy. Pri zvládaní vzplanutí infencie nerozhoduje podľa Dr. Minu až tak citlivosť testov, ako rýchlosť výsledku a ich opakované použitie, pričom niekoľko krát zopakoval, že nižšia citlivosť v tejto súvislosti nehrá úlohu.
Dr. Mina erudovane vysvetlil každý detail, vyvrátil niektoré mýty valiace sa na nás zo všetkých strán, poukázal napríklad na limitovaný benefit trasovania PCR pozitívnych jedincov a
spochybnil aj význam pomeru pozitívne testovaných k celkovému počtu testov, čo zvlášť naše médiá a samozvaní odborníci mesiace vydávajú za obrovský problém, bez akéhokoľvek zamyslenia sa nad širšími súvislosťami.Názory Dr. Minu korelujú s postojmi ďalších významných svetových vedeckých autorít, ako napríklad profesora Christiana Drostena z Charité Berlín, ale aj hlavný epidemiológ z pražského špičkového inštitútu IKEM Petr Smejkal vidí rozdiel v presnosti PCR a antigénových rýchlotestov ako minimálny (
https://bit.ly/2KqFtp9).
Treba však objektívne povedať, že aj keď sa jedná o názory významnej časti vedeckej komunity, veda je od podstaty názorovo rôznorodá a často sa až po rokoch ukáže správnosť tvrdení tej či onej skupiny odborníkov.
Našej domácej verejnej debate v posledných týždňoch dominovala neuveriteľná neznalosť problematiky, z médií sa na nás valili nekonečné nezmysly o PCR a antigénových testoch a skutočne relevantné fakty sa stratili v mori hysterického dokazovania si vlastnej pravdy.
Aj keď média na tom nesú svoj podiel viny, bolo by neférové všetko hádzať na nich, pretože politici natárali tiež kopu nezmyslov. Žiaľ debatu deformovali aj nerozvážne a nekvalifikované vyjadrenia časti našej odbornej komunity a na Slovensku sa ukázala absencia odborníkov formátu profesora Christiana Drostena z Charité, alebo Dr. Michala Minu z Harvardu, ktorí by bez emócií, nezaujato a bez postranných záujmov dokázali tak verejnosti ako aj politikom fundovane objasniť zložitú problematiku šírenia vírusu. Napriek vyššie uvedenému je kľúčový význam PCR testov nepopierateľný a ich nenahraditeľnosť nikto nespochybňuje. V tejto súvislosti asi najdôležitejšie na prednáške Dr. Minu bolo, že nadstavil zrkadlo domácej odbornej debate, že vo vede treba vidieť veci také aké sú a nie ako by sme si ich želali vidieť, že veda je
beh na dlhé trate, pokora je jednou z najdôležitejších výbav každého vedca, vášne a emócie nesmú zvíťaziť nad faktami a nie je vôbec hanbou nepoznať odpovede na zložité otázky.
Niekoľko týždňov pozorujeme na domácom pieskovisku ako všetci všetko vedia, bez mihnutia oka poznajú odpovede na všetky problémy sveta a vôbec sa nehanbia verejne to prezentovať. Tak som si spomenul na Alzheimerovu chorobu, ako sa tisíce vedcov celé dekády snažia prísť na príčinu tohto zákerného ochorenia, ako sa minuli miliardy v stovkách klinických testov potenciálnych liečiv, ako doposiaľ zlyhal každý jeden z nich, ako dodnes netušíme, čo je spúšťačom tejto choroby, ako najväčšie mozgy tohto sveta dosiaľ nerozlúštili túto mimoriadne komplikovanú biochemickú záhadu. Keď ide o pandémiu, ktorá je podobne komplexným problémom, tak zrazu na Slovensku každý všetko vie, všetkému rozumie a pozná riešenia. Pri Alzheimerovej chorobe ale netápeme úplne v tme, predsa len sme naakumulovali veľa poznania a i napriek nezdarom výskum nezadržateľne napreduje ďalej. Aj v tak komplikovanej téme akou je COVID19 nesmieme rezignovať na vedecké nástroje a aktéri by nemali konať podľa pocitov a nálad verejnosti, musia sa držať faktov nech sú akokoľvek nepopulárne.
Situácia na Slovensku je z hľadiska vývoja počtu denných prírastkov ako aj celkového počtu úmrtí priaznivá, v európskom meradle patríme jednoznačne k lepším krajinám, viď priložené grafy, a na dnešných čislach majú najmenšiu, alebo vôbec žiadnu zásluhu tí, ktorí od rána do večera omielali, ako sa u nás robí všetko zle.
No ako všetko v našom vesmíre, dôležitý je časový rámec a aj tu platí biblické - poslední môžu byť prví a naopak.
Asi najhorúcejšou témou dnešných dní je otázka, ako prispeli antigénové testy a viaceré kolá testovania k poklesu počtu infikovaných na Slovensku. Zjednodušene povedané, máme tu viacero spriahnutých faktorov ako miera lockdownu, dodržiavanie opatrení, či spôsoby a intenzita testovania. Každý z nich bezpochyby pomohol k výsledku, no kvantifikovať príspevky je dnes veľmi ťažké a bude potrebná hlbšia analýza.
To, či sa má pokračovať ďalším celoplošným testovaním a následným pretestovaním, to si budú musieť rozhodnúť politici sami, z môjho pohľadu veda na to dnes nepozná odpoveď, pretože ide o rádovo komplikovanjší problém, akému dnes vieme porozumieť. Ak sa nájde niekto v odbornej komunite, kto tú odpoveď predsa len pozná, prajem mu zdravý úsudok.
Chcel by som sa ešte poďakovať docentovi Richardovi Kollárovi za zorganizovanie debaty s Dr. Minom, ale aj za snahy o spájanie vedeckej komunity"
navigate_next
