Všetko o bicyklovaní v zime: stačia dve vrstvy oblečenia, nohy zohreje lacný ohrievač
Ilustračné foto - TASR/AP
Jeden deň lyžovačka, na druhý deň zimná
turistika a na tretí deň jazda na bicykli. Martin Imrich takto funguje už desať rokov. Hovorí, že na ľudí, ktorí bicyklujú aj v zime, sa ešte nedávno hľadelo ako na dobrodruhov či dokonca fanatikov, ktorí riskujú zdravie.
Pokrok v oblasti funkčného oblečenia však situáciu zásadne zmenil. Dnes preto prostredníctvom videí a článkov ukazuje zážitky z bicykla v zimnej prírode a radí, ako bicyklovať v chladnom počasí bezpečne a komfortne. Dočítate sa tiež:
ako si vybrať bundu,
nohavice a rukavice;
ako zohriať uzimené nohy;
ako ochrániť krk, zápästie či členky;
ako vyriešiť problém s pitím;
o rozdieloch medzi lacným a kvalitným oblečením;
na čo si dať v obchode pozor pri skúšaní oblečenia;
o najčastejších chybách pri bicyklovaní v prírode aj na ceste.
Základná chyba: veľa oblečenia
Stačí si pomyslieť na bicyklovanie v zime a ako prvá sa objaví obava z chladu. Martin Imrich však hovorí, že začínajúcich cyklistov v zime často prekvapí presne opačný problém – veľmi sa potia. Spôsobuje ho jedna z najčastejších chýb zimnej cyklistiky. Zbytočne veľa oblečenia.
„Vychádza to z akejsi starej dogmy cibuľového obliekania, ktorá hovorí, že musíte mať na sebe veľa vrstiev a až potom môžete ísť von. To však už dávno neplatí, dnes sú materiály odolné proti vetru aj proti vode, ale výborne dýchajú a sú elastické.“
Cyklistom radí, aby sa na jazdu obliekli tak, aby im pri vyjdení von bolo trochu chladno. „Stačí pár minút pohybu a telo sa zahreje. Pri cyklistike si telo dokáže samo vytvoriť množstvo tepla, našou úlohou potom je už len ho chrániť pred vetrom.“
Pri výbere oblečenia by sme si podľa Imricha mali dať záležať predovšetkým na bunde, nohaviciach a rukaviciach, keďže medzi základným a kvalitným materiálom je diametrálny rozdiel. Každej časti oblečenia sa budeme postupne podrobne venovať v tomto texte.
Skúsený cyklista hovorí, že vďaka pokroku vo funkčnom oblečení si v zime štandardne vystačí s dvomi vrstvami. „Stačí funkčná spodná bielizeň, kvalitná softshellová
bunda a môžem vyraziť. K tomu si zvyčajne do vrecka pribalím ľahkú vetrovku – fukerku. Tú ľahko schovám a použijem napríklad pri dlhom zjazde.“
Dobrá bunda je kľúčová
Odborník hovorí, že spodnú vrstvu oblečenia by sme mali vnímať ako druhú kožu. Malo by ísť o funkčné termotričko, ktoré najlepšie splní svoju úlohu vtedy, keď je na tele tesne obtiahnuté.
Ťažko však nájdeme funkčné tričko, ktoré bude rovnako pohodlné pri 10 stupňoch a aj pri -10. „Ideálne je, keď máme na výber aspoň dve funkčné tričká. Jedno tenšie, ktoré použijeme v teplejšom počasí, a druhé viac zateplené, vhodné do mrazu. Dôležitým faktorom je aj intenzita. Pri náročnejších tréningoch zvolíme tenšie tričko, pri voľnej jazde naopak.“
Imrich upozorňuje, že dôležitý je takisto strih, v predajni preto treba byť pri skúšaní pozorný. „Nie, že sa vystretý postavím pred zrkadlo, a to je všetko. Je potrebné dať sa do pozície, ako sedíme na bicykli. Vtedy si často všimneme, že sa vytiahnu rukávy a ostanú holé zápästia. To môže byť problém. Pri tričku a ešte viac pri bunde.”
Podľa odborníka je bunda kľúčovým komponentom. Odporúča softshellovú
bundu špecializovanú pre cyklistov. Tá pozostáva z dvoch vrstiev, pričom vrchnú tvorí membrána, ktorá dostatočne chráni pred vodou, zároveň je dobre priedušná a elastická.
Zvnútra má bunda podšívku, vďaka čomu poskytuje optimálne zateplenie a odvod vlhkosti. Rovnako ako spodná vrstva, aj vrchná by mala byť na tele obtiahnutá – nie pre aerodynamiku, ale z hľadiska tepelného komfortu a termoregulácie.
Foto – archív M. Imricha
Nohy
Podobne ako pri bunde, aj pri nohaviciach Martin Imrich odporúča vybrať si špecializované oblečenie navrhnuté na bicyklovanie v zime.
„Na prvý pohľad ide o klasické cyklistické nohavice, ktoré sú zateplené podšívkou – najčastejšie ide o flísový materiál. Na ne sa dajú potom natiahnuť krátke letné nohavice na ochranu citlivých partií. Keď je už teplota okolo nuly a nižšia, používam opäť elastickú softshellovú konštrukciu, ktorá chráni celú prednú časť – kolená a citlivé partie – pred vetrom a chladom. Pod ne už nič iné netreba.“
Kvalitné softshellové cyklistické nohavice sú elastické, zároveň plnohodnotne chránia a človek sa v nich cíti komfortne, čo je dokonalá kombinácia. Ak sa nepoužíva membrána, je to vo väčšom chlade horšie. „Vtedy môžete mať viac vrstiev, ale keď sa materiál v kolene ohne, vytvorí sa medzera a vietor sa dostane k telu. Keď nefúka, zase vám je príliš teplo, lebo ste naobliekaný.”
Pri nohaviciach aj pri bunde sa vzhľadom na ich dôležitosť oplatí dôverovať odborníkom. „Na začiatku odporúčam navštíviť špecializovanú predajňu a poradiť sa. Ideálne je, ak v rozhovore s predajcom budeme čo najviac konkrétni, napríklad v tom, kedy, kde a v akých teplotách plánujeme jazdiť.”
„Takisto si treba nohavice a bundu pozorne vyskúšať. Niektoré značky preferujú užší strih, lebo sa špecializujú na športových cyklistov. Iné sú zas univerzálnejšie. Keď časom zistíme, aký výrobca, materiál či strih nám vyhovujú, veľmi ľahko sa nakupuje aj cez internet. Dnes však nie je problém ani s vrátením tovaru, ak nesadne, takže sa netreba báť, riešime to u nás pomerne často,” hovorí cyklista, ktorý zároveň prevádzkuje obchod pre športovcov.
Obuv
Dôležitý je už správny výber ponožiek. Odborník odporúča teplé vlnené, no len také hrubé, aby mala noha v tretrách priestor. Príliš „naprataná”
obuv brzdí krvný obeh a bude nám ešte väčšia zima.
Pri
obuvi máme v zime na výber dve možnosti. Lacnejším variantom sú naťahovacie
návleky na letné tretry, najčastejším materiálom je neoprén alebo softshell. Tie Imrich odporúča rekreačným cyklistom, ktorým stačia príležitostné jazdy do dvoch hodín.
„Poznáme verzie s otvorenou a zatvorenou podrážkou – teda na horské a cestné bicykle, podľa toho treba vyberať. Hlavný rozdiel je v tom, že otvorená podrážka pre MTB je odolnejšia a znesie aj občasnú chôdzu. Uzavretá pre cestné
tretry zase o niečo lepšie izoluje odspodu.”
Výbornou ochranou proti studeným chodidlám sú podľa odborníka aj jednorazové hrejivé vankúšiky do topánok. V obchodoch sú ľahko dostupné, cenovo výhodné a v zime mimoriadne užitočné.
„Prsty na rukách vieme rozhýbať, no s nohami je to ťažšie. Vankúšiky si zvyknem nalepiť na vrchnú časť chodidla – začínam lepiť na hornej strane palca, aby mi ohrievače nezavadzali pri šliapaní. Nohy vďaka tomu vydržia v teple aj 3-4 hodiny.”
„Variant pre náročných, ktorý veľmi odporúčam aj rekreačným cyklistom, sú zimné tretry. Tie sú zateplené a majú izolovaný aj spodok nohy, vďaka čomu je chodidlo celý čas v teple. Komfort pri jazdení je neporovnateľný.”
Cyklista hovorí, že vďaka pevnej podrážke sa dá v zimných tretrách kráčať takmer rovnako pohodlne ako v turistických topánkach. To, naopak, neplatí pri otvorených návlekoch, keďže pri chôdzi sa často dostane pod návleky sneh a noha potom mrzne.
„Zimné tretry sú síce drahšie, ale ide o výbornú investíciu. Keďže v zime zvyčajne nejazdíme každý deň, takéto tretry vydržia aj desať rokov,” dodáva.
Ruky
Na rozdiel od hokejových či lyžiarskych rukavíc potrebujeme v cyklistických rukaviciach jemný cit na brzdenie a radenie. Rukavice by preto mali byť na dlani a prstoch dostatočne citlivé a zároveň dobre zateplené.
„Oplatí sa siahnuť po špecializovaných cyklistických rukaviciach, výhodou je, že na dlani sú trochu tenšie, takže máme v rukách potrebný cit. Zvrchu sú zase zateplené a chránia pred vetrom a zimou. Keď človek chytí riadidlá, rozdiel ocení,” hovorí odborník.
Odporúča mať aspoň dva páry rukavíc, jedny tenšie do teplejšieho počasia a druhé viac zateplené do zimy. Samozrejmosťou je membránový materiál, ktorý chráni pred vetrom.
„Keď je teplejšie, približne päť a viac stupňov, stačia rukavice, cez ktoré neprefúka. Aj tu sa používa softshellový materiál, zvnútra
rukavice zatepľuje flís. V zime a mraze, prípadne ak je človek citlivý na chladné ruky, odporúčam rukavice, ktoré majú na vrchu Windstopper a zvnútra kvalitný izolačný materiál. Napríklad Primaloft – výborne drží teplo aj pri menšom objeme.”
Cyklista hovorí, že v zime pri jazde často využije oba typy rukavíc. Pri výstupe si vystačí s tenšími rukavicami, na vrchu kopca si na ne navlečie tie s lepšou izoláciou. Ruky sú tak pri zjazde chránené hneď dvojnásobne. Upozorňuje však, aby sme druhé rukavice nosili vždy v igelitovom vrecku, keďže by mohli vplyvom telesného tepla navlhnúť.
Hlava a krk
Imrich v prvom rade zdôrazňuje, aby sme nikdy nezabúdali na
prilbu – aj pri jednoduchých výletoch. „Prilba je základ v lete aj v zime, pod ňu si dávam čiapku, nie však veľmi hrubú, aby
prilba nebola na hlave natlačená.”
Na ochranu uší používa tenkú elastickú
čiapku a na ochranu krku takzvanú tunelovú šatku. „Takáto šatka je výborná v tom, že chráni nielen krk, ale dá sa vytiahnuť a využiť aj ako ochrana hlavy. Takže funguje ako akási polovičná kukla.”
„Často vidím ľudí bicyklovať aj s kuklami, ale myslím si, že prekryté ústa na
bicykli sú skôr nevýhodou, keďže si v okolí úst zbytočne zvyšujeme vlhkosť a ešte musíme viac lapať po vzduchu,” dopĺňa.
Nechránené miesta
„Nech máme akokoľvek kvalitné rukavice, ak si nezakryjeme zápästia, nachladne celá ruka,” upozorňuje.
Tento problém často nastane pri výbere príliš krátkej bundy, o ktorom sme už hovorili. Zároveň sme však spomínali, že by bunda mala byť na tele obtiahnutá. Nájsť obtiahnutú bundu s dostatočne dlhými rukávmi môže byť pre niektorých cyklistov pri špecifických konfekčných veľkostiach problém.
Imrich hovorí: „V takom prípade by som radšej kúpil bundu, ktorá je na tele obtiahnutá aj na úkor krátkych rukávov. Zápästie by som následne chránil nejakým extra doplnkom. Osobne napríklad použijem staré návleky, ktoré odstrihnem. V prípade kratších nohavíc môžeme podobne ochrániť členky.”
Foto – Archív M. Imricha
Pitie
V zime je problémom aj dopĺňanie tekutín. Riešením je
termofľaša či špeciálna termoska, ktorá pasuje do cyklistického košíka. Niektorí cyklisti využívajú aj hydratačný ruksak, takzvaný camelbak, z ktorého sa dá pomocou hadičky napiť aj počas jazdy. Martin Imrich ho však neodporúča.
„Dobre izolovaný
ruksak ochráni tekutinu aj hadičku. Problémom je však ventil, kam sa vždy dostane nejaká vlhkosť. Pri chladnom vetre či mraze hrozí, že ventil zamrzne. Preto som ich prestal používať.”
Dodáva, že v zime si telo nepýta tak veľa tekutín a výjazdy sú kratšie, čo je výhoda. „Osobne to riešim tak, že sa pred jazdou napijem a k tomu si naplním jednu termofľašu.”
Výbava
„Cyklisti si často povedia, že v zime dojazdia pneumatiky z leta. Ak však nie sú v dobrom stave, je to najväčšia chyba. Dostať v zime defekt je oveľa väčšia nepríjemnosť ako v lete, a aj keď ho vieme rýchlo opraviť, určite pri tom vychladneme,” varuje Imrich.
Pri jazde v zimnej prírode sa mu najlepšie osvedčila kombinácia rôznych plášťov. Na prednom kolese využíva
plášť s vyšším a redším vzorom, vďaka čomu
koleso dobre vedie stopu a „zahryzne sa” do terénu. Na zadné koleso používa plášť s nižším a hustejším vzorom, aby ani prípadná jazda po ceste či tvrdom podklade nebola utrpením.
Táto kombinácia je univerzálna na väčšinu bežných zimných podmienok, pretože u nás je zima skutočne rôznorodá a nie je to len o jazdení na snehu.
Foto – archív M. Imricha
Rozopínanie sa
Častou chybou je aj to, že sa zabúdame pri bicyklovaní rozopínať. „Vidím to nielen u cyklistov, ale aj u turistov. Idú do kopca pozapínaní v nepremokavej vetrovke s kuklou a kapucňou. Treba pamätať na to, že pri stúpaní do kopca telo vyprodukuje také veľké množstvo tepla, že ani tie najmodernejšie materiály nie sú schopné ho odvádzať,” hovorí skúsený cyklista.
„To najlepšie, čo môžeme spraviť, je rozopnúť sa. Netreba čakať na moment, keď nám už začína byť príliš teplo. Telo sa zbytočne potí, pod vetrovkou zostáva vlhkosť a pri zajzde či zostupe hrozí prechladnutie.”
„Keď vyjdem na kopec, zvyčajne cítim miernu vlhkosť, vtedy sa zapnem a vraciam sa dole alebo chvíľku bicyklujem na hrebeni a už o pár minút cítim, že materiály začnú fungovať a oblečenie je suché. Preto je rozdiel prísť na kopec jemne mokrý alebo totálne premočený.”
Často však záleží aj na počasí. „Ak je suchý mráz, funkčné oblečenie funguje oveľa lepšie a vlhkosť sa z tela dostáva jednoducho. V sychravom hmlistom počasí pri vyššej vlhkosti sa potíme skoro vo všetkom. Paradoxne, v suchom mraze je bicyklovanie často príjemnejšie ako pri plusových teplotách,” dopĺňa Imrich.
Všetko trvá dlhšie
V zime je takisto dôležité pamätať na to, že všetko trvá dlhšie. Terén nie je taký rýchly, máme hrubšie plášte, treba ísť rozumne, aby sme sa toľko nepotili, prípadne aby sme nespadli.
„V zime je vždy lepšie zvoliť kratšiu trasu a byť triezvy pri jej plánovaní. Ak som niečo v lete zvládol za tri hodiny, tak v zime to môžu byť pokojne aj štyri hodiny a viac. Dôraz treba klásť aj na bezpečnosť. V zime sa chodí na istotu, po cestách, ktoré človek pozná, aby nás nič neprekvapilo. Hocičo, pre čo musíme zastaviť a čakať na pomoc, môže byť v zime problém,” radí odborník.
Dodáva, že ak sa nám aj v zime niečo stane, nemali by sme zostať stáť na mieste, ale hýbať sa. Ak sa situácia skomplikuje, ideálne je zavolať si pomoc a ísť jej naproti.
Odborník hovorí, že by sme mali byť pozorní aj pri výbere partie na cyklistiku. Ak vieme, že je medzi nami niekto pomalší, kto nebude vládať, treba byť asertívny. „Pretože ak v zime po každom kopci musíme stáť a dlho čakať na pomalšieho kamaráta, riskujeme zdravotné problémy.”
Foto – archív M. Imricha
Zima na asfalte
Aj keď Martin Imrich v zime preferuje predovšetkým cyklistiku v prírode, hovorí, že problémom nie je ani bicyklovanie na ceste. Dôrazne však upozorňuje, aby sme v žiadnom prípade nesadli na
bicykel vtedy, keď je na ceste poľadovica alebo námraza. „V takom prípade nám nepomôže žiadny plášť. Ak je však sucho, pekne, ale chladno, dá sa dobre zajazdiť aj na ceste.”
„Hlavný rozdiel medzi cestnou a horskou cyklistikou je v tom, že vrch tela toľko nepracuje a aj rýchlosť je vyššia. Na ceste nám preto bude vždy väčšia zima ako v teréne. Odporučil by som už spomínané kvalitné oblečenie a takisto kvalitnejšie cestné plášte, ktoré sa vyrábajú špeciálne do zimy. Sú trochu hrubšie, vďaka tomu sú odolnejšie proti defektu. Na druhej strane sú o niečo pomalšie, ale v zime na rýchlosti naozaj nezáleží,“ hovorí.
Investícia, ktorá sa oplatí
K uvedeným odporúčaniam Imrich ešte raz zdôrazňuje, aby sme sa nebáli investovať do kvalitného oblečenia. Dnes na základe skúsenosti hovorí, že pri zimnom jazdení sa radšej zriekne predražených investícií do bicykla v prospech
bundy či nohavíc.
„Aj ja som začínal ako mladý chalan a snažil som sa ušetriť na oblečení, keď som si však neskôr nasporil na kvalitné veci, zistil som, že rozdiel je obrovský. Treba sa na to pozerať tak, že drahú bundu si nekupujeme na jeden rok. Ak je oblečenie naozaj kvalitné, plnohodnotne bude slúžiť aj šesť či osem rokov. Keď si rozpočítame, koľko výjazdov v nich môžeme absolvovať a v akom komforte, uvedomíme si, že je to investícia, ktorá sa oplatí.”
Na druhej strane však dodáva, že treba rozlišovať podľa konkrétneho kusu oblečenia. Výrobcovia už ponúkajú aj spodnú bielizeň špecializovanú na cyklistiku, funkčný rozdiel oproti klasickému oblečeniu však nie je veľký. „Ak si však oblečieme bundu z hypermarketu a porovnáme ju s tou zo špecializovaného cyklistického obchodu, rozdiel bude obrovský.”
Všetko s mierou
Na záver cyklista s nadhľadom konštatuje, že bicyklovanie v zime za akýchkoľvek okolností vyžaduje isté upustenie od komfortu, ale prináša okamihy, pre ktoré sa to oplatí skúsiť. „Vždy treba trochu vyjsť z komfortnej zóny, nikdy to nebude také, ako keď sedím na gauči alebo na trenažéri, ale zážitky, ktoré z toho vyplývajú, sú úplne iné.”
Dodáva, že zimy sa v posledných rokoch na Slovensku zmenili a cyklistike prajú čoraz viac.
„Netreba sa nechať na začiatku odradiť, ak to nebude také idylické, ako očakávame. Človek sa veľa učí skúsenosťami, zisťuje, čo si nabudúce zobrať navyše alebo čo nebude potrebovať. Treba začať postupne: hodina, neskôr hodinka a pol. Ak na prvýkrát hneď vyrazíme na štyri hodiny a vrátime sa domov úplne unavení a vymrznutí, bicyklovanie sa nám znechutí,” hovorí Martin Imrich.
Dodáva však: „Aj keď propagujem zimné jazdenie, netreba tým byť posadnutý. Treba si vyberať vhodné podmienky a neriskovať. Veľmi rád takisto chodím na na turistiku,
skialp alebo si idem zabehať. Odporúčam rôzne aktivity, koniec-koncov, tak to v zime robia aj výkonnostní cyklisti.”
Športové zážitky Martina Imricha môžete sledovať v aplikácii Strava alebo na Instagrame.
