Lapierre pravdaze, v momente ked to klikne, tak ta sila v r1 uz nieje, ovsem, (aby som pouzil matematicky koncept), v infinitezimalne malon okoli, pred tym nez dosiahnes limitny moment M, tak sila F sa bude cez r1 prenasat, a teda samotna skutocnost kliknutia momentoveho kluca pri momente M nieje dostacujuca, pretoze tesne pred dosiahnutim momentu M bude sila takmer cele F posobit cez rameno r1 momentom takmer "M = r x F" (kde "x" je vektorovy sucin). A teda, v tomto pripade je podstatne to, ze L je kolme na r0 nie to ze mas momentovy kluc ktory ti klikne pri M. Dole je rozpis, bez obrazku (vid referenciu v predoslych obrazkoch), preco a
KEDY tomu tak je:
-
rovnice pre cos(alpha) je mozne napisat tak ako su tu, ak L je kolme na r0- F1 je sila kolma na r1 - zlozka F0 ktora je kolma na r1)
- alpha = uhol medzi r0 a r1, a sucasne je to tiez uhol medzi F0 a F1
- "x" je vektorovy sucin:
M0 = r0 x F0
M1 = r1 x F1
cos(alpha) = r0/r1 --> r1 = r0 / cos(alpha) --> ak L nieje kolme na r0, tak tato rovnica neplati
cos(alpha) = F1/F0 --> F1 = F0 * cos(alpha) --> ak L nieje kolme na r0, tak tato rovnica neplati
--> M1 = r1 X F1 = r0/cos(alpha) * F0*cos(alpha) = r0 * F0
ovsem, toto plati len pre L kolme na r0. Pre ilustraciu - ak je L len prostym predlzenim r0, tak vlastne nastava nasledovne:
paka posobiaca na osku pedalu je "r0+L". V momente ked takmer dosahujes moment M nastaveny na momentovom kluci (cize tesne pred tym ako by ti klikol), tak na osku pedalu posobi moment takmer "M = (r0+L) x F"
ktory v principe je vacsi ako r0 x F pri ktorom kluc klikne
edit: tie obrazky co si dal, vsetky maju ten adapter kolmy na momentovy kluc, prave z dovodu vyssie uvedeneho -
rovnobezna zlozka ti meni moment kdezto kolma nema vplyv