Zo sumaru iniciativy "My sme les" za rok 2020:
V EÚ výrazne stúpa ťažba dreva napriek tomu, že sme v hlbokej klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Podľa vedeckej štúdie uverejnenej v júni v časopise Nature v porovnaní s priemerom z rokov 2011-2015 došlo v rokoch 2016-2018 k 49%-nému nárastu celkovej vyťaženej plochy a dokonca k 69%-nému nárastu vyťaženej biomasy. Navyše, v EÚ sa zvyšuje priemerná rozloha súvislých vyťažených plôch: v priemere o 34%. V niektorých krajinách však došlo k omnoho rapídnejšiemu rastu: v Taliansku +125% a v Portugalsku dokonca +214%! Slovensko je v tomto smere skôr pozitívnym príkladom: podľa citovanej publikácie bol u nás zaznamenaný pokles priemernej rozlohy rúbanísk o 15%. Celkovo je zjavné, že boj o ochranu lesov sa musí začať a v zvýšenej miere odohrávať aj na európskej úrovni. Momentálne aj tam prevažujú záujmy lesníckej a drevárskej lobby.
Takzvané “Prírode blízke hospodárenie v lesoch” (PBHL) má byť budúcou hlavnou hospodárskou stratégiou Lesov SR. Ide o hospodárenie výberkovým spôsobom, ktoré je podmienené výstavbou hustej siete lesných ciest. V hospodárskych lesoch s menším sklonom to môže byť vhodný spôsob hospodárenia, zároveň však môže ísť o jednu z najväčších hrozieb pre lesy v chránených územiach a ochranné lesy, pretože v nich nové lesné cesty umožnia vážne narušenie lesa ťažbou. Tento investične veľmi náročný projekt by bol pri plánovanom rozpočte niekoľko sto miliónov eur jedným z najväčších žiadateľov peňazí z fondov pre životné prostredie. Budeme trvať na tom, aby prírode blízke hospodárenie a s ním súvisiaca výstavba novej siete lesných ciest neboli realizované v národných parkoch a vzácnych chránených územiach a spĺňali vopred dohodnuté podmienky, na ktorých tvorbe sa budú podieľať ochranári a Ministerstvo životného prostredia. S vyčlenením prostriedkov na PBHL budeme zároveň súhlasiť len ak bude zabezpečený rovnaký objem financií na zonácie národných parkov a s nimi súvisiace kompenzácie súkromným vlastníkom, pretože tieto majú pre krajinu minimálne rovnakú ekologickú aj ekonomickú návratnosť.
Na záver roka 2020 svoje aktivity neziskového charakteru rozbehol aj najväčší developer a prevádzkovateľ rekreačných nehnuteľností v TANAPe a NAPANTe, spoločnosť Tatry mountain resorts, známa aj pod skratkou TMR. Urobil tak cez novozaložené občianske združenie “Tatry máme radi”, tiež so skratkou TMR. Jeho náplňou má byť ekológia a ochrana prírody. Svoju profesionálne vedenú komunikáciu, ktorá má všetky znaky greenwashingu, cez videá, osobnosti, tlačové správy a kúpené PR články, začali petíciou proti ohňostrojom v Tatrách. Iniciatíva prichádza od spoločnosti, ktorá chce stavať zjazdovky v najvyššom stupni ochrany. Za všetko hovoria slová riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka, podľa ktorého sú aktivity prezentované touto spoločnosťou “nešťastím pre prírodu národného parku ako aj ostatnú prírodu na Slovensku”.
)))
