Zo sumaru iniciativy "My sme les" za rok 2020:

V EÚ výrazne stúpa ťažba dreva napriek tomu, že sme v hlbokej klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Podľa vedeckej štúdie uverejnenej v júni v časopise Nature v porovnaní s priemerom z rokov 2011-2015 došlo v rokoch 2016-2018 k 49%-nému nárastu celkovej vyťaženej plochy a dokonca k 69%-nému nárastu vyťaženej biomasy. Navyše, v EÚ sa zvyšuje priemerná rozloha súvislých vyťažených plôch: v priemere o 34%. V niektorých krajinách však došlo k omnoho rapídnejšiemu rastu: v Taliansku +125% a v Portugalsku dokonca +214%! Slovensko je v tomto smere skôr pozitívnym príkladom: podľa citovanej publikácie bol u nás zaznamenaný pokles priemernej rozlohy rúbanísk o 15%. Celkovo je zjavné, že boj o ochranu lesov sa musí začať a v zvýšenej miere odohrávať aj na európskej úrovni. Momentálne aj tam prevažujú záujmy lesníckej a drevárskej lobby.

Takzvané “Prírode blízke hospodárenie v lesoch” (PBHL) má byť budúcou hlavnou hospodárskou stratégiou Lesov SR. Ide o hospodárenie výberkovým spôsobom, ktoré je podmienené výstavbou hustej siete lesných ciest. V hospodárskych lesoch s menším sklonom to môže byť vhodný spôsob hospodárenia, zároveň však môže ísť o jednu z najväčších hrozieb pre lesy v chránených územiach a ochranné lesy, pretože v nich nové lesné cesty umožnia vážne narušenie lesa ťažbou. Tento investične veľmi náročný projekt by bol pri plánovanom rozpočte niekoľko sto miliónov eur jedným z najväčších žiadateľov peňazí z fondov pre životné prostredie. Budeme trvať na tom, aby prírode blízke hospodárenie a s ním súvisiaca výstavba novej siete lesných ciest neboli realizované v národných parkoch a vzácnych chránených územiach a spĺňali vopred dohodnuté podmienky, na ktorých tvorbe sa budú podieľať ochranári a Ministerstvo životného prostredia. S vyčlenením prostriedkov na PBHL budeme zároveň súhlasiť len ak bude zabezpečený rovnaký objem financií na zonácie národných parkov a s nimi súvisiace kompenzácie súkromným vlastníkom, pretože tieto majú pre krajinu minimálne rovnakú ekologickú aj ekonomickú návratnosť.

Na záver roka 2020 svoje aktivity neziskového charakteru rozbehol aj najväčší developer a prevádzkovateľ rekreačných nehnuteľností v TANAPe a NAPANTe, spoločnosť Tatry mountain resorts, známa aj pod skratkou TMR. Urobil tak cez novozaložené občianske združenie “Tatry máme radi”, tiež so skratkou TMR. Jeho náplňou má byť ekológia a ochrana prírody. Svoju profesionálne vedenú komunikáciu, ktorá má všetky znaky greenwashingu, cez videá, osobnosti, tlačové správy a kúpené PR články, začali petíciou proti ohňostrojom v Tatrách. Iniciatíva prichádza od spoločnosti, ktorá chce stavať zjazdovky v najvyššom stupni ochrany. Za všetko hovoria slová riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka, podľa ktorého sú aktivity prezentované touto spoločnosťou “nešťastím pre prírodu národného parku ako aj ostatnú prírodu na Slovensku”.

Hrádzar, lesnoasfaltkár, listobrod aj blatošľap.
Lidé jsou různí, povětšinou hovada.
https://youtu.be/2gwbZdC1GhI?t=19

26.01.2021 - 15:02:26
00
Ake typicke pre dnesnu dobu, kedy ludia ziju na Facebooku a zozeru im vsetko. Dokonca takymito lzami lahko pretlacili krivaka na europoslanca. Lyžiarske stredisko zabera kolko percent rozlohy TANAPu a kolko percent NAPANTu? A kolko kusov dolin zo vsetkych slov. dolin? Hlavne ze je to lahko stravitelna propaganda pre svoje ciele. Btw. napr. ten isty Majko dal suhlas s "skvostnou" vezou na S. PLESE...atd.

Too old to be alternative, too alternative to be old.

26.01.2021 - 17:12:03
00
thumb_up0thumb_down

04.02.2021 - 12:17:51
07
keyboard_arrow_up