Asi treba skromne podotknúť, že jazyk je pestrejší ako to, čo máte nanormalizované v slovníkoch, takže závod a pretek sú OK.
V starom slovníku to bolo, v novom nie je = prestáva sa to používať.
Preteky (sg.) sa skladajú z jednotlivých pretekov (pl. od sg. pretek). Závod/závody už je trochenzi ušotrh a pravdepodobne bohemizmus.
Problém so slopenskými "slovníkotvorcami" je ten, že - podobne ako vo Francúzsku - sa snažia vývoj jazyka riadiť/diktovať, čo je vcelku peklo (za normálne považujem, ak jazykovedci vývoj jazyka reflektujú, ale doňho neskúšajú zasahovať). Hlavne ak sa vyložene "dostanú k moci", viď prepnuto-prepiaty purizmus za hejslopákistanu, kedy boli z najvyšších miest podporovaní vo vymýšľaní si, čo všetko je bohemizmus a v násilnom nahradzovaní údajných bohemizmov. To je celkom veselá disciplína (a preto píšem pri slove "závod" že je to "pravdepodobne" bohemizmus), pretože slovenčina, čeština a poľština boli v podstate jeden jazyk ešte v 13. storočí a aj ak si prečítate Mgr. Jana Husa, čo bol okrem steaku a la Constanz aj prvý kodifikátor češtiny, zistili by ste, že tá jeho prvá spisovná čeština bola stále dosť "slovak-like" - bola o dosť mäkšia, poznala dvojhlásky, ktoré dnešný Čech nevie ani vysloviť (stále rozmýšľam, či neschopnosť väčšiny Čechov vyslovovať správne slovenčinu a ruštinu je lenivosť, nechuť, nadradenosť or whatever) atď. Príklad tu:
https://web.archive.org/web/20080213193148/http://www.cb.cz/praha2/hus/kazani/NE_1_advent.rtfTakže sa asi nebudeme príliš čudovať, že slovenskí, hlavne ne- až antikatolibanskí vzdelanci v pohode používali češtinu v Husovej verzii a nepociťovali pnutie kodifikovať slovenčinu. Takisto problém bohemizmov, či údajných, alebo reálnych, je zväčša problémom iba pre hnedučkých.