Keď si pozrieme vyjadrenia Jaroh, tak on nič proti autám, že vraj nemá. Ale tvrdí, že ich treba obmedziť, spomaliť, znepríjemniť život, najlepšie zakázať. Troška schizofrénia. Ďalšia perla, zlepšením dopravnej situácie citujem: "Zlepšením dopravnej situácie nie je umožnenie viac ľuďom sa dostať z bodu A do bodu B a rýchlejšie, ale tiež bezpečnejšie, príjemnejšie, efektívnejšie a pod. To všetko sú ad hoc parametre a aj ad hoc sa posudzujú, Veľmi často pri týchto posudzovaniach vychádza, že zlepšenie "dopravnej situácie" by sa dosiahlo znížením intenzity, nie zvýšením rýchlosti či zvýšením objemu." Ak sa spýtam 100 ľudí, čo považujú za zlepšenie dopravnej situácie, tak dovolím si tvrdiť, že 95 z nich povie, že sa z bodu A do bodu B dostane rýchlejšie, efektívnejšie, lacnejšie a bezpečnejšie. V momente, keď to bude pomalšie, menej efektívne a drahšie, zvýšená bezpečnosť to nezachráni a ľudia sa na to vybodnú, lebo kto bude chcieť cestovať denne 4 hodiny namiesto 2 hodín, namiesto 2 spojov používať 6 spojov na jednu cestu a platiť viac ako doteraz, kým k zlepšeniu bezpečnostnej situácie príde o nejaké imaginárne číslo.
Pre predstavu
https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/dn/prezentacie_dbs/2020/Vyhodnotenie%20DBS%20za%20rok%202020%20def..pdf Takže počet dopravných nehôd celkovo za rok 2020 - 11 875
Počet dopravných nehôd spôsobených OA - 6441 (54%)
Počet dopravných nehôd spôsobených cyklistom - 386 (3)
Z rôznych zdrojov vieme, že priemerný ročný nájazd OA je medzi 10 000-13 800km, dajme okrúhle číslo 12 000 pre Slovensko. Podľa rôznych štatistík jazdí denne cca 1,5 milióna vozidiel, koľko ľudí bicykluje denne? Ťažko povedať, ale tvárme sa, že to bude v priemere tak 300 000 (je rozdiel leto a zima) Prípadne dodajte štatistiku. Podľa toho prieskumu, ktorého sa zúčastnilo až 10 500 a nejaké drobné Slovákov z 5,5 milióna je priemerný denný nájazd 4km, ak som dobre pochopil. Takže trocha matematiky:
1) OA - 1,5 milióna vodičov * 12 000km / 6441 nehôd = ak som dobre rátal, tak na 1 spôsobenú nehodu najazdia autá 2 794 600km
2) cyklisti - 300 000 cyklistov *4km*365dní (čo je priemerný ročný nájazd cca 1460km a aj to isto nie všetko po cestách) / 386 nehôd = 1 134 715km na 1 spôsobenú nehodu cyklistom (otázkou ostáva skutočný nájazd po verejných komunikáciách, keďže značná časť cyklistov jazdí po chodníkoch, cyklotrasách, lesoch atď)
Ak sa vrátim k otázke hore, ak sa zlepší situácia, že na 1 nehodu vozidla to nebude 2 794 600km, ale 2 864 312km, bude to relevantné zvýšenie bezpečnosti? Alebo to bude ako sa hovorí prd vo vetre. Inak pre porovnanie
https://www.tipos.sk/loterie/ciselne-loterie/informacie-k-loteriam/pravdepodobnosti, šanca na výhru v Lote 2. poradie 5+1 číslo je 2 330 636. Štatisticky mám teda väčšiu šancu v Lote, ako že ma zrazí auto.
Základnou úlohou každého dopravného projektanta je prepraviť čo najviac ľudí za čo najkratší čas na čo najväčšie vzdialenosti za čo najmenšie peniaze z čo najmenším dopadom na životné prostredie.
Ďalšia vec, Jaroh sa tvári, že motoristi neprispievajú na cesty. Každý rok štát na daniach za palivá a minerálne oleje vyberie niekde medzi 1,5-2 miliardami € (do toho sa neráta DPH), to nie sú zrovna dobré, ročné príjmy SR sú okolo 38 miliárd € za rok
https://www.rozpocet.sk/web/#/prehlad Ono mať
Jaroh na to ide ako Greenpeace. Atómové elektrárne sú zlé, zakázať, tepelné elektrárne sú zlé, zakázať. Nikto tepelné elektrárne, či problém s jadrom rozporovať nebude, na druhú stranu, elektrinu potrebujeme všetci. Teda, na čo by sme mali podľa Greenpeace prejsť, solárne elektrárne, veterné a vodné. Trocha k soláru - zaberá obrovskú plochu, náročný na úrdžbu, cena za 1kWh je vyššia ako pri jadre, či uhlí, o ekologičnosti solárnych panelov sa dá diskutovať. Podľa zistení, čo si každý môže nájsť, cca 70% elektrickej energie za rok vyrobí solárny panel v 3-4 letných mesiacoch (máj-jún-júl, polovica augusta) a v zimných mesiacoch len do 10% (november-december - január). Veterné elektrárne, ekológia mizerná, keďže životnosť vrtúľ je nízka, nedajú sa recyklovať, treba určitú silu vetra, zvyčajne v rozmedzí 5-15m/s (mám výhľad na Rakúsko, tak vidím, ako často sa tam točia vrtule). Pri výrobe el. energie generátory vytvárajú nizkofrekvečný zvuk, čo je zdraviu škodlivý pre človeka, spôsobuje migrény, poruchy spánky, zvracanie atď. Preto sú tak ďaleko od miest. Samozrejme k tomu treba prirátať masaker vtákov (stačí sa pozrieť, čo sa pod vrtuľami nachádza). Ako záloha sa používajú tepelné elektrárne (čo veľa ľudí nevie). Čo také vodné elektrárne? Prerušenie prirodzených migračných tokov riek, zmena životného prostredia (z rýchlotečúcich riek je zrazu skoro jazero), zatopenie obrovských oblastí Tiež to nie je tak ružové zrovna. Ak si to zoberieme, solár a vietor sú extrémne závislé na danej situácii a nedá sa na ne spoľahnúť. Vodné sú pomerne stabilné, dá sa to navrhnúť na potrebný stabilný
výkon a aj ho dodržať väčšinu času. V krajinách, kde majú veľký podiel soláru a vetra, tak majú extrémny problém so stabilitou siete. Napríklad EU je prepojená. Stačí kolaps siete a Balkáne a kaskádový efekt zasiahne celú EU. Kým pred 20 rokmi bolo krízových situácií tak 20-50 za rok, teraz to je tak 160+ za rok, čo je dosť problém. Je to proste paralela s dopravou. Čo sa stalo v Nemecku, keď vypli jadro? Začali vo veľkom stavať plynové elektrárne. Kto je najväčší zákazník Poľska v odbere elektrickej energie(70% je z tepelných elektrární)? Nemecko. Hádajte, kto nakupuje skoro 10% elektrickej energie z Francúzka? Rakúsko (fúuuj, špinavý atóm), mimochodom nakupujú aj od Čechov. Nikto nespochybňuje to, že tepelné elektrárne sú problém, tak isto, že aj jadrové elektrárne predstavujú problém, ale potreba elektrickej energie stúpa a nikto si nemôže dovoliť len tak odstaviť jadrovú či tepelnú elektráreň, lebo by nastal kolaps. Reálne, atómka okrem odpadu má najmenší dopad na životné prostredie zo všetkých tých spomenutých elektrární. Tak isto aj doprava, autá sú problém, ale to, že ich zakážeme problém neodstráni. Treba riešenie, ktoré napríklad Jaroh, či Greenpeace neponúka, zakázať, odstaviť, spomaliť a nerieši, aký to bude mať dopad. Krátkozraké a nebezpečné zmyšľanie, na ktoré podplatia všetci.