Mna by zaujimalo, co ta
PINY motivovalo v kratkom case dat tuto vyzvu dvakrat? V podstate to uz vyzva a prekonanie sameho seba nie je, lebo vies, ze uz ten "skalp" mas a zaroven vies, ze je to nieco, na co mas dusevne aj fyzicke schopnosti. Poskytuje teda tato monotonnost spojena s nezvycajnym vycerpavanim sa prijemne pocity, ktore napriklad ani ozaj velmi dlhy, pestry a narocny svih dodat nevie? Ak ano, ake? Da sa to k niecomu prirovnat?
Plán nebola DESIATKA. Plán bol iný. Bohužiaľ stalo sa pár drobných vecí, ktoré mi ďalej ísť neumožnili. Nedonútila som sa dostatočne jesť 🤦♀️ a prišiel kolaps o pol jednej v noci, keď som ľahla k zemi a trvalo mi takmer 3 hodiny, kým som bola schopná znova točiť pedalmi. Našťastie som nebola v noci na jazde sama. Bolo nutné sa poriadne nasilu najesť, dať draslík, kávu a išla som ďalej 😉 No a v predposlednej jazde pád po tme na suchom prašnom podklade, keď už som bola vyčerpaná. Pád na dlaň a lakeť, ktoré neskutočne boleli a nedali sa poriadne uchopiť riadítka. Poslednú jazdu som dala cez bolesť. To, že skončím na DESIATKE som sa ale rozhodla ešte pred pádom.
Skalp mám ako píšeš, ale mám v pláne niečo oveľa väčšie a toto všetko k tomu smeruje. Takže táto postupná cesta je môj cieľ. 😉