Svoje
deti ste dali zaočkovať proti covidu. Prečo?
V prvej vlne som tiež pomáhala ako dobrovoľníčka v nemocniciach a DSS-ke a obávala som sa, že bez očkovania by som v tom už nemohla pokračovať. Ďalším dôvodom bolo, že som bola pritlačená k tomu, aby som urobila rozhodnutie. Pretože aj nedať deti zaočkovať je rozhodnutie, a veľmi riskantné. Vtedy som si uvedomila, že to nebola vakcína, z ktorej som mala po celý čas strach.
Z čoho ste mali strach?
Nemala som pomenované, čoho sa vlastne bojím. Myslela som si, že sa bojím toho, že vakcína zabije moje dieťa. Že mi štát chce ublížiť, že mi chce vziať deti a že žijeme v diktatúre. Dnes viem, že som sa bála procesov, ktorým nerozumiem. Že som nechápala, ako funguje sociálka. Alebo som sa bála, že moje
dieťa bude poškodené a nikto mi nevysvetlí, čo sa stalo. Bála som sa, pretože som nikomu nedôverovala, bola som bez dôvery stratená. Nemám šancu čítať vedecké štúdie a pochopiť, ako fungujú vakcíny. Ale viem dôverovať lekárom a vedcom, ktorí to študujú celý život.
Veľmi mi pomohla iniciatíva Veda pomáha. Počúvala som ich prednášky a videla som, že komunikujú rovnocenne. Slušne odpovedali aj na otázky ľudí, ktorí mali obavy.
Jedna vec je dať zaočkovať seba, iné je zaočkovať deti. Báli ste sa?
Veľmi, bolo to pre mňa ťažké. Na jednej strane ma desila predstava potenciálneho rizika, na druhej strane som si nevedela predstaviť, že sa budú naďalej izolovať. Moji dvaja synovia išli tento rok na strednú školu, a to bol ten najsilnejší podnet. Veľmi som chcela, aby mohli ísť do školy. Nechcela som, aby tam ochoreli a priniesli nákazu domov tým mladším.
Do toho sa vmiešalo to, že už som mala dôveru v zdravotníkov. Keď som ten covid videla, nielen čísla, ale mala som reálne v blízkosti ľudí s covidom, pochopila som, že je to reálna a veľmi ťažká choroba.
Chceli sa vaši synovia nechať zaočkovať?
Ich otec je antivaxer, dostávali od neho varovania, aby sa nedali zaočkovať. Na druhej strane dostávali argumenty za očkovanie odo mňa. V tomto lavírovali, a preto sme o tom doma veľa diskutovali. Keď prišli s nejakým argumentom, hľadali sme spolu odpovede na internete. Našli si základné fakty a myslím, že to bol pre nich relatívne krátky proces, keď sa rozhodli dať sa zaočkovať.
A čo ich presvedčilo súhlasiť s vami a nie s otcom?
Fakty. Sú neskutočne žhaví po faktoch. Vzdelávam ich doma a odmalička ich vediem ku kritickému mysleniu. Nie sú zvyknutí na tlak skupiny, teda že ak si väčšina triedy niečo myslí, priklonia sa k tomu aj oni. Majú prístup k informáciám na internete a často si ich spolu overujeme. Keď s niečím prídu, moja otázka je: Odkiaľ to máš? A prichádzajú s naozaj rôznymi témami.
A čo ich k očkovaniu presvedčilo?
Vedia, kto je Blaha alebo Lipták, sledujú všetky „memečka“, ktoré si z nich robia žarty. Už mali v sebe ten predsudok – tento človek je antivaxer? Tak s tým potom nie je niečo v poriadku. Veľký vplyv má na nich aj to, kto tie fakty zdieľa. Pretože to nahral tento youtuber, tak je to zaručene sranda a môže to byť pravda. Fakt o mRNA vakcínach si hľadali v článkoch. Ale dôležité je, že podnet na preverenie prichádza často odo mňa a potrebujú mať niekoho, kto ich vyzve otázkou: Odkiaľ to máš?
Koľkí z vašich synov sú zaočkovaní?
Traja, ten najmladší ešte nemá 12 rokov. Tretí syn sa najprv zľakol a nechcel ísť, tak som mu povedala, že sa nič nedeje a má čas. Zľakol sa aj vtedy, keď videl, ako mi bolo zle po druhej dávke. Tak sme spolu hľadali, čo všetko sa v tele dialo. Ale argument, ktorý uňho zapôsobil najviac, prišiel od jeho brata, ktorý mu povedal: „Čo riešiš, veď aj ja som očkovaný.“
img.aktuality.sk
