A ideme, stále dookola čísielka, prestíž, aplikácie... virtuálne "páčiky", facebooky a "falošný" pocit uznania. Ísť na hrane svojich fyzikých a psychických síl, vonku mínus, arktický vetrík.., no neviem radosť zo športu mi nejako uniká. Ale, "klobúk dolu pred ním", čo môžem akurát povedať, proti gustu žiaden dišputát.
Neuveríš, ale niekoho to baví aj bez páčikov.
Tie väčšinou prídu až vtedy, keď sa zverejní niečo, čo sa udialo bez páčikov, followerov a podobne.
Ten, kto ten pocit pri športe nezažije, nikdy to nepochopí.