o par minut to uz bude zamknute, tak to sem dam cele:
Bratislavu okupujú diviaky. Názory na príčiny sa líšia
BRATISLAVA. Do budovy Slovenského národného divadla sa chcel v stredu večer pred zrakmi prekvapených okolostojacich divákov dostať diviak. Rozbehnutý s rachotom narazil hlavou do vstupných presklených dverí. Ihneď sa zvrtol a o chvíľu zmizol za rohom budovy.
Išlo už o druhé video s diviakom v uliciach Bratislavy, ktoré sa v posledných dňoch objavilo na sociálnych sieťach.
Predtým skupinka ôsmich diviakov zastavila neďaleko mosta Lafranconi premávku električiek. Niekoľkokrát na električkovej trati dezorientovane zmenili smer, až nakoniec prebehli cez cestu a zmizli zo záberu.
O diviakovi spred divadla večer o pol ôsmej dostali mestskí policajti hlásenie, že je na neďalekej Továrenskej ulici. Tam sa ho podarilo uzavrieť vo dvore.
Privolaní veterinári rozhodli o jeho usmrtení. Obávali sa afrického moru ošípaných, ale aj o bezpečnosť ľudí. „Bolo by neefektívne, keby sme ho vypustili v lese a on by sa vrátil,“ hovorí riaditeľ regionálneho úradu Miloš Mašlej.
Aj ochranár Juraj Lukáč zo združenia Vlk si myslí, že v tejto situácii to bolo najlepšie riešenie. Africký mor ošípaných roznášajú aj ľudia, ktorí prišli do styku s diviakom, a prenášajú ho na domáce ošípané. To môže spôsobiť obrovské škody.
„Čím viac ľudí s ním príde do styku, tým väčší je to problém,“ tvrdí Lukáč.
Diviaka usmrtil výstrelom z uspávacej pušky privolaný súkromný veterinár. Na druhý deň ho poľovníci odviezli do kafilérie.
O diviakoch, ktoré sa niekoľko dní predtým objavili pod mostom, mestská aj štátna polícia tvrdia, že v tomto prípade nezasahovali, pretože ich nikto neprivolal. Mašlej si myslí, že zrejme našli cestu späť do lesa.
Krmoviská alebo teplo?
V Bratislave sa diviaky najčastejšie objavujú v Karlovej Vsi, Dúbravke či v Lamači. Napríklad pracovníci Karlovej Vsi narazili nedávno počas nočnej služby na stádo asi 50 diviakov.
Stretnutie s diviakom môže byť pre človeka nebezpečné. Diviak môže zaútočiť, ak sa cíti ohrozený. Má kly a jeho pohryznutie môže byť silnejšie ako pohryznutie od psa.
Mestské časti ani mesto si so zverou nevedia poradiť. Môžu len požiadať okresný úrad o povolenie na odstrel, zviera potom zabijú poľovníci mestských alebo štátnych lesov.
Lukáč hovorí, že kedysi bolo v celej krajine možno päťtisíc diviakov, dnes sa už každoročne lovia v desaťtisícoch. Ani rozsiahly lov však nestačí, aby ich populáciu primerane upravil.
Prirodzeným nepriateľom diviaka sú vlci, ktorých je na Slovensku málo. Väčším problémom však podľa Lukáča je, že poľovníci diviaky prikrmujú.
„Máme desiatky tisíc krmovísk, ktoré využívajú najviac diviaky,“ hovorí. Často sú v blízkosti miest a nakŕmené diviaky sa môžu vo veľkom rozmnožovať.
Veľkým množstvám diviakov potom už nestačí prirodzená potrava, ako sú žalude a bukvice. Preto sa aj čoraz častejšie presúvajú za potravou do miest.
„Ak by som bol primátorom, dal by som zlikvidovať všetky krmoviská v okruhu 50 kilometrov od Bratislavy,“ tvrdí Lukáč.
Poľovníci majú iný názor. Marek Martinovič z Poľovníckej spoločnosti Devínska Kobyla hovorí, že najmä v Bratislave je prikrmovanie najefektívnejšia metóda odlovu. „Je to aj najbezpečnejšie, aby sme nezabili človeka,“ hovorí.
Vysoký počet diviakov nepovažujú poľovníci za dramatický problém, pripisujú ho klimatickým zmenám.
„Je normálne, že niektorým živočíchom sa darí a iným nie. Diviaky sa prispôsobili, vyhovuje im, že nie sú také studené zimy,“ myslí si Martinovič.
Je to len hoby
Rozdielne názory sú aj na tzv. spoločné poľovačky. Mestské lesy, ktoré spravujú asi polovicu lesných porastov okolo Bratislavy, ich nerobia.
Mesto im to jednak zakázalo, ale hlavným dôvodom je bezpečnosť turistov, ktorých je v okolí Bratislavy veľa.
„Odlov prebieha individuálne z posedov, mimo turistických a cyklistických trás,“ hovorí zástupca riaditeľa Mestských lesov Marek Pava. Robia ho skoro ráno a neskoro večer a hlbšie v lese.
Naopak poľovnícka spoločnosť Devínska Kobyla, ktorá patrí pod mestskú organizáciu Slovenského poľovníckeho zväzu, robila spoločnú poľovačku v januári. Ulovila devätnásť diviakov.
„Je to zatiaľ najefektívnejší spôsob lovu, aký máme,“ myslí si Martinovič. Prístup mestských lesov kritizuje. „Neviem, či je bezpečné, keď sa vám cyklista pohybuje o desiatej večer v revíri."
Martinovič tiež hovorí, že poľovníci nie sú profesionáli, ale je to iba ich hoby.
„My za to nie sme platení. Ja musím chodiť do práce, uživiť rodinu a ešte mám po nociach strieľať diviaky?“ pýta sa poľovník.
