Musím poklopať. Naposledy som spadol vlani 8. augusta večer okolo pol desiatej po 130 kilometroch jazdy. Vo Veľkej Lomnici /medzi Kežmarkom a Popradom/ som podcenil šikmo cez cestu umiestnené koľajnice, šmyklo mi predné
koleso a už som letel. Trocha narazené pravé rameno /už predtým pol roka boľavé po natrhnutí deltového svalu pri skákaní cez švihadlo/ a rozbité pravé koleno - tiež nie v 100 percentnom stave /tri roky dozadu preťažené pri bedmintone a rok potom ešte pravidelne opuchujúce po väčších zaťaženiach/. Trocha aj odretý som sadol na
bicykel prešiel som 3 - 4 kilometre a vravím si - sadnem v Poprade na vlak. Prešiel som další kilák a si hovorím - co sa budem vlakom vozit, ved je teplo, svetlo mám - idem dalej na bicykli. Otočil som to doľava na Levoču, Branisko, potom som potiahol ešte do Prešova, cez Ruské Pekľany, na Kysak, v Družstevnej nad Hornádom do ľava na Budimír, potom späť cez Prešov som bol po tých dalších 170 kilometroch a celkom 3000 výškových o pol ôsmej ráno doma. Koleno vydržalo len bolo trocha opuchnuté, aj rameno celkom dobre.