Z geografického a historického hľadiska je Rusko snáď jediná krajina (možno ešte Čína), ktorej plne demokratické riadenie je podľa môjho názoru veľmi problematické. Treba poznať ruské historické reálie dlhšie ako 6 dní od začatia konfliktu, dnes sme sa samozrejme ako správni Slováci všetci prekvalifikovali z epidemiológov na vojenských stratégov a expertov na Rusko. Anglické zdroje, akokoľvek podrobné a presné, nedokážu zachytiť skutočný marazmus súčasnej “širokej ruskej duše”. Bez azbuky a bez jazyka Rusa nikdy nepochopíš, a často sa stane že ho napokon nechápeš ani s azbukou a jazykom 
, to hovorím z početných osobných skúseností.
Prečo je Rusko ťažké riadiť efektívne a demokraticky, na to je niekoľko dôvodov :
1. Geograficky a populačne je krajinu je velmi ťažko riadená demokraticky, ak v nej pri obrovskej rozlohe cez 17 mil štvorcových kilometrov existuje obrovský rozdiel v charaktere a hustote osídlenia jednotlivých častí, katastrofálna infraštruktúra a izolovanosť vzdialených oblastí, nepriaznivá populačná krivka ( napriek prílevu migrantov z bývalých republík ZSSR… etnických Rusov je len niečo cez cca 110 miliónov, a za desaťročie končiace rokom 2000 ich ubudlo cca 8,5 milióna)
2. Kultúrne, etnicky a jazykovo - na území RF sa hovorí desiatkami jazykov, spojivom je ruština, ktorá ale nedokáže preklenúť značné kultúrne a hodnotové rozdiely medzi európskou časťou Ruska (ktorá sama nie je homogénna) a zvyškom RF. Ten zvyšok, to je ohromná zmes kultúr od Astrachani cez Irkutsk až po Čukotku. Obrovské disproporcie sú aj v rozlohe, kedy napr. Krasnojarský kraj ako nižšia úroveň subjektu RF je väčší ako niekoľko republík Ruskej federácie dohromady.
3. Štátna správa resp. samospráva - to súvisí s bodom 2. Rozloha krajiny, ako aj historická náklonnosť všetkých foriem vlád k štátnemu resp. centrálnemu dirigizmu má za následok, že Ruská federácia je brutálne komplikovaný a nepružný moloch, ktorý pozostáva z viac ako 80 samostatných subjektov rôznych úrovní, ktoré sú vytvorené na územno-štátnom ale aj na národno-štátnom princípe. Takto vedľa seba existujú republiky, kraje často omnoho väčšie ako republiky, početné oblasti, 1 autonómna oblasť (židovská), niekoľko autonómnych okruhov a špeciálny štatút mali pôvodne dve historicky najvýznamnejšie mestá Moskva a Petrohrad, k nim pribudol v roku 2014 aj strategický Sevastopoľ na Kryme (to sa podarilo podľa všetkého etnickým Rusom vyrokovať ako bargain za “oslobodenie” Krymu, so špeciálnym štatútom sú totiž spojené prioritné dotácie a transfery z rozpočtu RF).
Hlavne bod 3 je kľúčový pre pochopenie skutočnej slabosti a biednej výkonnosti zdanlivého obra a self-proclaimed svetovej mocnosti. Takáto štruktúra správy vecí verejných vytvára v Rusku priestor pre korupciu väčší, ako je jeho rozloha. Príbeh mnohých oligarchov ( hlavne tých, ktorí sa neukazujú) začína buď priamo z pozície gubernátorov, prípadne ide o ľudí, ktorí miestnych politických lídrov podporovali zo zdrojov, ktoré nadivoko ulúpili v 90-ych rokov, kedy sa k dostali k pozemkom, na ktorých sa nachádzali náleziská prírodných zdrojov. Podobne boli ulúpené aj mnohé závody primárneho spracovania, spôsobom, pri ktorom naša privatizácia vyzerá krištálovo čistá. Okrem oligarchov si chcú na svoje prísť aj načaľnici na všetkých úrovniach, takže skutočné verejné obstarávanie je vo svojej podstate pojem v Rusku úplne neznámy, aj keď zákonom definovaný. Takáto komplikovaná štruktúra vedie k ťažkej vymožiteľnosti práva a ku slabej kontrole rozdeľovania štátnych resp verejných financií. Vo vzdialených regiónoch dochádza nezriedka ku priamemu sprenevereniu celých lokálnych rozpočtových položiek spôsobom, akým sa rozkráda v Afrike humanitárna pomoc.
Pokiaľ sa nezmení organizácia štátu od tohto základu, každý ďalší ruský leader bude s malými obmenami za pár rokov diktátor typu Putina. A toto, obávam sa, nepotrvá ani desať ani dvadsať rokov. Takže nezdieľam optimizmus z nového vodcu, nech ním je ktokoľvek. Boris Nemcov to už nebude, jeho kredibilita bol väčšia oproti Navaľnému.
Takže toť môj osobný názor.
, to hovorím z početných osobných skúseností. Prečo je Rusko ťažké riadiť efektívne a demokraticky, na to je niekoľko dôvodov :
1. Geograficky a populačne je krajinu je velmi ťažko riadená demokraticky, ak v nej pri obrovskej rozlohe cez 17 mil štvorcových kilometrov existuje obrovský rozdiel v charaktere a hustote osídlenia jednotlivých častí, katastrofálna infraštruktúra a izolovanosť vzdialených oblastí, nepriaznivá populačná krivka ( napriek prílevu migrantov z bývalých republík ZSSR… etnických Rusov je len niečo cez cca 110 miliónov, a za desaťročie končiace rokom 2000 ich ubudlo cca 8,5 milióna)
2. Kultúrne, etnicky a jazykovo - na území RF sa hovorí desiatkami jazykov, spojivom je ruština, ktorá ale nedokáže preklenúť značné kultúrne a hodnotové rozdiely medzi európskou časťou Ruska (ktorá sama nie je homogénna) a zvyškom RF. Ten zvyšok, to je ohromná zmes kultúr od Astrachani cez Irkutsk až po Čukotku. Obrovské disproporcie sú aj v rozlohe, kedy napr. Krasnojarský kraj ako nižšia úroveň subjektu RF je väčší ako niekoľko republík Ruskej federácie dohromady.
3. Štátna správa resp. samospráva - to súvisí s bodom 2. Rozloha krajiny, ako aj historická náklonnosť všetkých foriem vlád k štátnemu resp. centrálnemu dirigizmu má za následok, že Ruská federácia je brutálne komplikovaný a nepružný moloch, ktorý pozostáva z viac ako 80 samostatných subjektov rôznych úrovní, ktoré sú vytvorené na územno-štátnom ale aj na národno-štátnom princípe. Takto vedľa seba existujú republiky, kraje často omnoho väčšie ako republiky, početné oblasti, 1 autonómna oblasť (židovská), niekoľko autonómnych okruhov a špeciálny štatút mali pôvodne dve historicky najvýznamnejšie mestá Moskva a Petrohrad, k nim pribudol v roku 2014 aj strategický Sevastopoľ na Kryme (to sa podarilo podľa všetkého etnickým Rusom vyrokovať ako bargain za “oslobodenie” Krymu, so špeciálnym štatútom sú totiž spojené prioritné dotácie a transfery z rozpočtu RF).
Hlavne bod 3 je kľúčový pre pochopenie skutočnej slabosti a biednej výkonnosti zdanlivého obra a self-proclaimed svetovej mocnosti. Takáto štruktúra správy vecí verejných vytvára v Rusku priestor pre korupciu väčší, ako je jeho rozloha. Príbeh mnohých oligarchov ( hlavne tých, ktorí sa neukazujú) začína buď priamo z pozície gubernátorov, prípadne ide o ľudí, ktorí miestnych politických lídrov podporovali zo zdrojov, ktoré nadivoko ulúpili v 90-ych rokov, kedy sa k dostali k pozemkom, na ktorých sa nachádzali náleziská prírodných zdrojov. Podobne boli ulúpené aj mnohé závody primárneho spracovania, spôsobom, pri ktorom naša privatizácia vyzerá krištálovo čistá. Okrem oligarchov si chcú na svoje prísť aj načaľnici na všetkých úrovniach, takže skutočné verejné obstarávanie je vo svojej podstate pojem v Rusku úplne neznámy, aj keď zákonom definovaný. Takáto komplikovaná štruktúra vedie k ťažkej vymožiteľnosti práva a ku slabej kontrole rozdeľovania štátnych resp verejných financií. Vo vzdialených regiónoch dochádza nezriedka ku priamemu sprenevereniu celých lokálnych rozpočtových položiek spôsobom, akým sa rozkráda v Afrike humanitárna pomoc.
Pokiaľ sa nezmení organizácia štátu od tohto základu, každý ďalší ruský leader bude s malými obmenami za pár rokov diktátor typu Putina. A toto, obávam sa, nepotrvá ani desať ani dvadsať rokov. Takže nezdieľam optimizmus z nového vodcu, nech ním je ktokoľvek. Boris Nemcov to už nebude, jeho kredibilita bol väčšia oproti Navaľnému.
Takže toť môj osobný názor.
