Prirodzenym sposobom ako rozdelit vykonnostne spektrum na 3 zony su 2 zlomy v trende laktatovej krivky a teda aerobny a anaerobny prah. Urcovat nejake percenta z maximalneho tepu moze byt v tomto rovnako presne ako aj velmi zavadzajuce, kedze individualna variabilita je v tomto velmi vysoka.
Nakolko vo videu spominal akychsi "norskych vedcov", predpokladam, ze ma na mysli Stephen Seilera, ktory je sice z Texasu, no zije v Norsku. Seiler by ti odporucil spravit si test s laktatovou krivkou a naozaj zistit, pri akych tepoch/resp. tempe tieto prahy ty konkretne mas. Nakolko som pocul Seilera uz mnohokrat dotlaceneho do kuta otazkami, ako si nastavit tieto zony bez laktatoveho testu, obvykle je zdrahavo ochotny spravit nejake generalizacie, a sice pri zone 1 odporuca ludom tzv. "talk test", proste kontrolovat, ci nejdes prilis tazko tym, ze dokazes suvisle rozpravat nauceny text. Zvykne spominat nejaku study, kde ucastnici recitovali "pledge of allegiance", ja som ju nikde nenasiel, ale studii, kde sa skuma vztah medzi "talk test" a aerobnym prahom
je velmi vela.
Urcenie anaerobneho prahu svojpomocne je podla mna daleko jednoduchsie, pretoze je v nom daleko mensia individualna distribucia hodnot, a teda sanca, ze budes vyrazne mimo, je mensia. Kedze sme v teme behanie, jednoduchym praktickym pravidlom pre hobbika by mohlo byt, ze budes svoje tempo v preteku na 10 kilometrov pokladat cca za tempo na anaerobnom prahu (ak si velmi dobry bezec, desina pod 35 minut, najdi si preteky na 15 km).