Prečo?
Pretoze ruzko vedie vojnu proti Ukrajine ( chce ju znicit, vymazat....)
Viest, alebo sa zucastnovat na vojenskom konflikte v nejakej krajine automaticky neznamena ze bojujes proti danej krajine.
Slovickarim, ja viem
ale takto mi to pride presnejsie, aj ked chapem ako to je myslene.
Toto mi nedá nešíríť ďalej: 
https://komentare.sme.sk/c/22992270/slovenski-politici-su-hanbou-spolocnosti-pise-michal-havran.html
"Slovenskí politici sú hanbou spoločnosti (píše Michal Havran)
Keď sa všetko zosypalo, vo verejnom priestore zostali dve sily – vírus a politici.
Už prešli takmer tri roky od chvíle, keď zmizol starý svet objatí, bozkov a konzumného vzťahu k prírode.
Nová pandémia, bez ohľadu na to, čo si o nej myslia nevzdelanci a exorcisti, premenila spoločnosť na podstatne paranoidnejší a nebezpečnejší priestor, kde všetko, čo sme predtým považovali za zdroj bezpečia a závetria – stretnutia s rodinami, schôdzky v úzkom kruhu, kde sa mohla naplno prejaviť sloboda prejavu –, ostalo visieť v predizbe strachu a neistoty.
Uzavreté priestory, spojené v chladných európskych krajinách s pocitom feudálneho valu a ochrany, sa náhle stali miestom hrozivej expozície vírusu.
V područí zradného spojenca
Takmer tri roky sa nielen slovenská spoločnosť potácala na pomedzí neurčitosti a nevedomosti, konfrontovaná s útokmi iracionálnosti a besnoty, čoraz viac ľudí si začalo mýliť vlastné ohrozenie s egoizmom alebo prirodzeným odporom voči autorite.
Všetko toto sa zosypalo a vo verejnom priestore ostali dve sily – vírus a politici.
Dvadsiateho štvrtého februára prepadlo dlhodobo podlé Putinovo Rusko svojho suseda. Každý si azda ešte pamätá prvé týždne vojny, keď sme sa zaoberali otázkou, či proti nám ruská armáda použije jadrové zbrane.
Podobne ako predtým na pozadí covidu sme sa namiesto opatrne ohlasovaného návratu k normálu a rozbiehajúcej sa ekonomiky ocitli v ešte hrozivejšej situácii – v kombinácii pandémie a vojny. K viditeľným verejným činiteľom, politikom a vírusu pribudla vojna.
Ako voliči, slobodní občania, by sme očakávali, že naša politická reprezentácia bude na úrovni udalostí, že ich dokáže nielen pochopiť a vyhodnotiť, ale že sa bude správať racionálne, profesionálne, s empatiou voči dnes už miliónom obyvateľom Slovenska, ktorí sa ocitli v zdravotnej alebo ekonomickej núdzi.
Že štát bude naším ak už nie priateľom, tak aspoň spojencom, že nás podrží, nebude nás posudzovať na základe svojich momentálnych magických doktrín a mesianistických porúch, bude prinášať rozumný prístup a znižovať napätie všade, kde môže – v rozhodnutiach, rýchlej legislatíve, zrozumiteľnosti opatrení a v jasnom napĺňaní povinnosti štátu chrániť a pomáhať svojim občanom –, a nič iné.
Čo sme však dostali?
Potrebujeme lepší, pripravený svet
Slovenské politické diskusie sú najodpadovejším televíznym žánrom. Primitívnosť, bezohľadnosť a samoľúbosť ich hostí, vulgárnosť postupov a myslenia rovnako ako jazyka paholkov, čoraz väčšia stratenosť vo vlastnej prízemnosti znižujú všeobecnú občakávanú kvalitu verejného priestoru, v ktorom, nezabúdajme, stále o našich životoch rozhodujú tri veličiny – vírus, vojna a politici.
Vírus a vojna so svojím apokalyptickým rozmerom navyše nie sú samohybnými nositeľmi slova. Ničia všetko dôsledne, nemilosrdne, menia svet, ktorým prechádzajú k zatrateniu a jedinou silou, jedinou skupinou disponujúcou peniazmi, právom a vynucovacími prostriedkami sú politici, ktorí v takýchto časoch nemajú inú úlohu, ako vysvetľovať obyvateľstvu, že raz príde deň, keď sa všetko vráti nie do starého, ale do poučeného sveta.
Sveta, v ktorom budeme dávať pozor na naše vzťahy s prírodou, kde budeme vedieť izolovať a zničiť vojnychtivých politikov, kde budeme pripravení s vlastným materiálom a našimi spojencami, aby nás nezaskočili prázdne sklady s rúškami a muníciou, pretože náš svet sa opäť zblázni a opäť budeme zažívať to, čo už takmer tri roky.
Bežný dospelý človek teda očakáva, a podľa toho aj volí, že ľudia, ktorých podporil, mu nebudú v čase pandémie a vojny servírovať infantilné statusy, detské pohľady na psíkov v záhrade alebo natreté chlebíky v duchu retardovaného marketingu, ale že sa môže na našu politickú reprezentáciu spoľahnúť.
Že vie, čo robia a prečo to robia, že disponujú nástrojmi a stratégiami tak ako iné európske demokracie, že nežije v detskom blázinci, kde sa každé ráno začína bitka o miesto na preliezačkách alebo o uterák v prvom rade pri vode.
Máme to?
Šialené putovné divadlo
Nehanbíte sa ani trochu za váš štýl, za to, ako sa medzi sebou rozprávate? Nehanbite sa za to, že vrieskate ako trhovníci alebo futbaloví fanúšikovia, nehanbíte sa za to, aký obraz vyžarujete nielen do celej krajiny, ale aj k vašim rodinám, že fetujete konflikt, hádku, nepríčetnosť, že sa považujete za nejaké putovné divadlo, ktoré nás má zabávať?
Na zábavu máme päťsto filmových kanálov a nacistické guláše v zelených fertuchách. Od vás nechceme gladiátorské zápasy, ani jeden z vás nie je Brat Pitt ani Russel Crow, nemáte v sebe starú rímsku česť.
Vy sa iba zabávate a myslíte si, že to je život spoločnosti, že ľudia nepotrebujú nové lieky na liečbu rakoviny, ktoré sú všade okrem tejto krajiny, že nepotrebujú cesty a školy a nemocnice, že sa uspokoja s vašimi ohňostrojmi márnivosti, výbuchmi idiotizmu alebo MMA zápasmi najzbožnejšej rodiny Kuffovcov.
Že to nás odvedie od podstaty, v ktorej zabudneme, že státisíce ľudí žijú už dnes pod hranicou chudoby, že desiatky tisíc detí nebudú mať na teplé obedy, že cestujeme vo vlakoch, ktoré vyzerajú po každej miliardovej rekonštrukcii trate ako memečka z Bangladéša.
Nevšímate si, že toto všetko je tiež Slovensko, krajina ľudí, ktorí nechodia jedenásťkrát v roku do Dubaja, že slovenská spoločnosť za posledné tri roky ochabla, zoslabla, že stráca mnohých svojich ľudí, a vy sa máte biť o každého jedného, aby to prekonal, a nie sa mu hlúpo vysmievať.
Ste takí blazeovaní, chcete hlasovať s nacistami a stále dokola iba bla bla bla o tom, kto, kde, ako, s kým a za koľko.
Ľudia sa dnes nemajú dobre. Vaša primitívna medicína, paranoja, pocit, že bez vás nedokážeme žiť, vaša všadeprítomnosť to ešte zhoršuje.
Žijeme vo svete, ktorý zmenili vírus a vojna, nie v o svete lajkov a „výtlaku“. Žijeme vo svete, kde ide o život tak ako nikdy.
Neviem, ako vám máme ešte inak povedať, že to, čo predvádzate, je hanbou spoločnosti, že nikto sa takto nespráva, že ste sa zmenili na posadnutú hordu, ktorá stále dokola huláka, no krajina ide zatiaľ iným smerom."
https://komentare.sme.sk/c/22992270/slovenski-politici-su-hanbou-spolocnosti-pise-michal-havran.html
"Slovenskí politici sú hanbou spoločnosti (píše Michal Havran)
Keď sa všetko zosypalo, vo verejnom priestore zostali dve sily – vírus a politici.
Už prešli takmer tri roky od chvíle, keď zmizol starý svet objatí, bozkov a konzumného vzťahu k prírode.
Nová pandémia, bez ohľadu na to, čo si o nej myslia nevzdelanci a exorcisti, premenila spoločnosť na podstatne paranoidnejší a nebezpečnejší priestor, kde všetko, čo sme predtým považovali za zdroj bezpečia a závetria – stretnutia s rodinami, schôdzky v úzkom kruhu, kde sa mohla naplno prejaviť sloboda prejavu –, ostalo visieť v predizbe strachu a neistoty.
Uzavreté priestory, spojené v chladných európskych krajinách s pocitom feudálneho valu a ochrany, sa náhle stali miestom hrozivej expozície vírusu.
V područí zradného spojenca
Takmer tri roky sa nielen slovenská spoločnosť potácala na pomedzí neurčitosti a nevedomosti, konfrontovaná s útokmi iracionálnosti a besnoty, čoraz viac ľudí si začalo mýliť vlastné ohrozenie s egoizmom alebo prirodzeným odporom voči autorite.
Všetko toto sa zosypalo a vo verejnom priestore ostali dve sily – vírus a politici.
Dvadsiateho štvrtého februára prepadlo dlhodobo podlé Putinovo Rusko svojho suseda. Každý si azda ešte pamätá prvé týždne vojny, keď sme sa zaoberali otázkou, či proti nám ruská armáda použije jadrové zbrane.
Podobne ako predtým na pozadí covidu sme sa namiesto opatrne ohlasovaného návratu k normálu a rozbiehajúcej sa ekonomiky ocitli v ešte hrozivejšej situácii – v kombinácii pandémie a vojny. K viditeľným verejným činiteľom, politikom a vírusu pribudla vojna.
Ako voliči, slobodní občania, by sme očakávali, že naša politická reprezentácia bude na úrovni udalostí, že ich dokáže nielen pochopiť a vyhodnotiť, ale že sa bude správať racionálne, profesionálne, s empatiou voči dnes už miliónom obyvateľom Slovenska, ktorí sa ocitli v zdravotnej alebo ekonomickej núdzi.
Že štát bude naším ak už nie priateľom, tak aspoň spojencom, že nás podrží, nebude nás posudzovať na základe svojich momentálnych magických doktrín a mesianistických porúch, bude prinášať rozumný prístup a znižovať napätie všade, kde môže – v rozhodnutiach, rýchlej legislatíve, zrozumiteľnosti opatrení a v jasnom napĺňaní povinnosti štátu chrániť a pomáhať svojim občanom –, a nič iné.
Čo sme však dostali?
Potrebujeme lepší, pripravený svet
Slovenské politické diskusie sú najodpadovejším televíznym žánrom. Primitívnosť, bezohľadnosť a samoľúbosť ich hostí, vulgárnosť postupov a myslenia rovnako ako jazyka paholkov, čoraz väčšia stratenosť vo vlastnej prízemnosti znižujú všeobecnú občakávanú kvalitu verejného priestoru, v ktorom, nezabúdajme, stále o našich životoch rozhodujú tri veličiny – vírus, vojna a politici.
Vírus a vojna so svojím apokalyptickým rozmerom navyše nie sú samohybnými nositeľmi slova. Ničia všetko dôsledne, nemilosrdne, menia svet, ktorým prechádzajú k zatrateniu a jedinou silou, jedinou skupinou disponujúcou peniazmi, právom a vynucovacími prostriedkami sú politici, ktorí v takýchto časoch nemajú inú úlohu, ako vysvetľovať obyvateľstvu, že raz príde deň, keď sa všetko vráti nie do starého, ale do poučeného sveta.
Sveta, v ktorom budeme dávať pozor na naše vzťahy s prírodou, kde budeme vedieť izolovať a zničiť vojnychtivých politikov, kde budeme pripravení s vlastným materiálom a našimi spojencami, aby nás nezaskočili prázdne sklady s rúškami a muníciou, pretože náš svet sa opäť zblázni a opäť budeme zažívať to, čo už takmer tri roky.
Bežný dospelý človek teda očakáva, a podľa toho aj volí, že ľudia, ktorých podporil, mu nebudú v čase pandémie a vojny servírovať infantilné statusy, detské pohľady na psíkov v záhrade alebo natreté chlebíky v duchu retardovaného marketingu, ale že sa môže na našu politickú reprezentáciu spoľahnúť.
Že vie, čo robia a prečo to robia, že disponujú nástrojmi a stratégiami tak ako iné európske demokracie, že nežije v detskom blázinci, kde sa každé ráno začína bitka o miesto na preliezačkách alebo o uterák v prvom rade pri vode.
Máme to?
Šialené putovné divadlo
Nehanbíte sa ani trochu za váš štýl, za to, ako sa medzi sebou rozprávate? Nehanbite sa za to, že vrieskate ako trhovníci alebo futbaloví fanúšikovia, nehanbíte sa za to, aký obraz vyžarujete nielen do celej krajiny, ale aj k vašim rodinám, že fetujete konflikt, hádku, nepríčetnosť, že sa považujete za nejaké putovné divadlo, ktoré nás má zabávať?
Na zábavu máme päťsto filmových kanálov a nacistické guláše v zelených fertuchách. Od vás nechceme gladiátorské zápasy, ani jeden z vás nie je Brat Pitt ani Russel Crow, nemáte v sebe starú rímsku česť.
Vy sa iba zabávate a myslíte si, že to je život spoločnosti, že ľudia nepotrebujú nové lieky na liečbu rakoviny, ktoré sú všade okrem tejto krajiny, že nepotrebujú cesty a školy a nemocnice, že sa uspokoja s vašimi ohňostrojmi márnivosti, výbuchmi idiotizmu alebo MMA zápasmi najzbožnejšej rodiny Kuffovcov.
Že to nás odvedie od podstaty, v ktorej zabudneme, že státisíce ľudí žijú už dnes pod hranicou chudoby, že desiatky tisíc detí nebudú mať na teplé obedy, že cestujeme vo vlakoch, ktoré vyzerajú po každej miliardovej rekonštrukcii trate ako memečka z Bangladéša.
Nevšímate si, že toto všetko je tiež Slovensko, krajina ľudí, ktorí nechodia jedenásťkrát v roku do Dubaja, že slovenská spoločnosť za posledné tri roky ochabla, zoslabla, že stráca mnohých svojich ľudí, a vy sa máte biť o každého jedného, aby to prekonal, a nie sa mu hlúpo vysmievať.
Ste takí blazeovaní, chcete hlasovať s nacistami a stále dokola iba bla bla bla o tom, kto, kde, ako, s kým a za koľko.
Ľudia sa dnes nemajú dobre. Vaša primitívna medicína, paranoja, pocit, že bez vás nedokážeme žiť, vaša všadeprítomnosť to ešte zhoršuje.
Žijeme vo svete, ktorý zmenili vírus a vojna, nie v o svete lajkov a „výtlaku“. Žijeme vo svete, kde ide o život tak ako nikdy.
Neviem, ako vám máme ešte inak povedať, že to, čo predvádzate, je hanbou spoločnosti, že nikto sa takto nespráva, že ste sa zmenili na posadnutú hordu, ktorá stále dokola huláka, no krajina ide zatiaľ iným smerom."
jaro1 Ale body 1 a 2 nehovoria o Ukrajine, ale o Somálsku a Jemene. USA vedú vojnu "proti" Somálsku ako štátu alebo "v" Somálsku proti teroristickým skupinám?
Nerozumieme si.
Prave preto ze nevedu proti Somalsku/Yemenu tak je to rozdiel. Lebo ruZZko vedie vojnu protti Ukrajine. Preto by aj ta otazka mala byt ci USA vedie vojnu proti Som/Yem ( USA sa len zucastnuje na rieseni konfliktu v danych krajinach, nevedie ozbrojeny konflikt protti nim )
Inac to vysvetlit neviem, mozno len pisem ako tatar a preto ma nechapes
