Quasimoto, to nie je otázka optimizmu alebo pesimizmu. U mňa je to čisto iba zvedavosť. Ja s manželkou sa totiž skutočných následkov globálneho otepľovania nedožijeme. Pod skutočnými následkami nemyslím otravné horúčavy v lete, ale živelné pohromy, sucho a nedostatok potravín a pitnej vody, zúfalé podmienky pre bežný život, chudobu, gigantickú migráciu (a tiež jedovaté pavúky niekde pod Tatrami, z tých mám naozaj hrôzu, brrr
) . Môj vek ma oprávňuje predpokladať, že ani pri pesimistických scenároch sa toho nedožijem.
Pôvodne ma hnevalo, že to nevadí mladým a mladším. Teraz je mi to už jedno, cítim niečo medzi cynickou pobavenosťou a zvedavosťou. Predpokladám, že väčšina zástancov spalovacích motorov, ktorí tu dokola vysvetľujú, ako "sa to nedá", sú mladí či mladší ľudia. Neviem, ako si predstavujú svoj život, keď sú dnes takí zarytí odmietači (napríklad) zmeny technológie pohonu. Predstavujú si, že v najbližších 30-40 rokov budú žiť ako dnes? Nebudú. Dobre už bolo. Osobitne na Slovensku.
Takže nič prevratné neočakávam, som iba ako človek s fyzikálnym (nie energetickým) vzdelaním zvedavý. Z technologického hľadiska verím, že v najbližších 20 rokov sa zvýši energetická hustota batérií (a teda dojazd, resp. kapacita pre skladovanie), zvýši sa kapacita distribučnej siete plus sa zvýši produkčná kapacita lokálnych zdrojov plus si myslím, že sa zvýšia možnosti bezdrôtového nabíjania, ktoré je dnes v plienkach. Vôbec nemám pochyby o tom, že hlavným zdrojom energie sa stanú a ešte desaťročia budú jadrové elektrárne a predpokladám tiež rýchly nástup miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Predpokladám postupné presadzovanie sa smart manažmetu veľkých energetických sietí. Predpokladám, že sa zvýši naša schopnosť zachytávať CO2 či už prírodnými spôsobmi alebo umelými technológiami.
Zo spoločenského hľadiska predpokladám, že blížiace sa hrozby donútia dôležité vlády zmeniť zmýšľanie (nemyslím tým vládu SR, Slovensko je v tomto vďakabohu úplne bezvýznamná krajina) a i keď to tu v bajkerskej kaviarni budete nazývať komunizmom či deformáciu trhu, tak v záujme klimatickej neutrality a prežitia skrátka zavedú do 30-40 rokov také regulácie (nie len v doprave), o ktorých dnes nesnívate ani v najhorších snoch. Cena dopravy (energie pre dopravu) určite stúpne, znížia sa mobilitné nároky, zmenia sa dopravné návyky (napríklad už nebudeš schopný niekam jazdiť 500 km, aby si tam bol o desiatej... mimochodom mne sa to občas v práci prihodí tiež
) . O masívnom nástupe hromadnej dopravy vôbec nepochybujem, o nástupe aktívnej mobility v mestách tiež nie a o zmene logistiky tiež nie. Je to iba otázka času.
To, či sa tieto veci naozaj stanú a či budú stačiť na aspoň trochu slušný život, už neuvidím. Tiež zrejme už neuvidím vojny a masakry, ktoré tu nastanú, ak sa naozaj nepodarí zmeniť naše vzorce správania. Veru, nechcel by som to zažiť, vojna na Ukrajine či covid sú iba slabé odvary toho, čo nám hrozí ...
Mňa teda iba teší, že tých svojich niekoľko desaťroči mi prisúdených na tejto planéte som si odžil v jej najlepších rokoch, lepšie tu už nebude, iba horšie.
Takže aj naďalej sa tu utešujte, že ako "sa to nedá". Či viac "sa to nedá", tým horšie pred generáciu dnešných tridsiatnikov a mladších.