Takých nás tu bude viacej, čo sa rozhodovali, či mu aspoň trochu pomôcť a predĺžiť ešte chvíľu život alebo radšej uspať a nenechať ho sa trápiť ( u nás bohužiaľ pes svokrovcov).
Tak či tak to bude ťažké rozhodovanie.
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
prisiel som k vetovi s uplne zdravym psom, len trochu grcal. po prehmatani isiel do sedacie, aby sa dalo poriadne urobit sono. Velky nador na prostate, nejaka metastaza tlacila na zaludok. Pes spi, doktor sa pyta ci ho vobec chceme zobudzat. Plakala aj doktorka...
Aj preto si kazdy raz poviem, ze uz cez toto dalsi raz nechcem ist a nechcem dalsieho psa...
fokel úplne ta chápem,za 4.mesiace od straty Dustyho +12 kg. psychika dostala nakladacku. tiez, som už nechcel nikdy psa,nakoniec som bol prehlasovany. iked tento už nieje môj,ale detí
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
"S velkou mocou prichadza aj velka zodpovednost." Vzdy je to rozhodnutie na majitelovi, ale nie vzdy si majitel uvedomuje, ako to zviera strasne trpi, kedze nevie hovorit a casto na nom nic nevidno. V podstate sa na problem casto pride az velmi neskoro, teda v case, ked by sa uz clovek davno zvijal v bolestiach. Na toto treba vzdy mysliet pri rozhodovani, ci to predlzovat (ani eutanazia nevznikla len tak z nudy).
Jezus len vies ako to je, my co na rozdiel od teba nemame "povolanie syn" (Bozi) nerobime taketo rozhodnutia az tak casto
ale plne suhlasim, naucil som sa na vlastnej chybe a prvom shar-peiovi, pri ktorom som si to uvedomil az moc neskoro
a teda v reakcii na Lubika - za poslednych cca 34 rokov sme boli bez psa najdlhsie 6 mesiacov a poslednych 25 rokov nepretrzite stav 1 až 3 ks
Niečo na povzbudenie. Naša sharpei-ka Ayla už dôchodkyňa (12 r.) a korytnačka písmenková Želka, narodená už (bohužiaľ) vo voľnej prírode a späť vzatá na akvarijný chov. Sú to naši domáci miláčikovia ♥️
Nechcel som psa, ale prehlasovali ma. Tak som ho zaplatil a teraz ho musím venčiť, dávať mu žrať a zbierať po ňom hovná. Samozrejme ako to už býva pri deťoch zvykom, tak boli sľuby, ako sa nebudem musieť o nič starať, pes bude 50x za deň venčený a vlastne o ňom nebudem ani vedieť, že ho máme. Tak nejak som tušil, že to tak nebude, veď sám som bol kedysi dieťa Mal som dobrý odhad. Tak to spolu ťaháme už tri roky.
V minulosti som pomáhala jednej neziskovke Chrti v Nouzi s adopociami a hľadaním domovov pre vyslúžilých pretekárskych chrtov (https://www.chrtivnouzi.cz/ | https://www.facebook.com/chrtivnouzi).
Keď sme dostali žiadosť o adopciu psíka/fenky tak vždy nejaký tím ľudí navštívil vybranú rodinu aj s nejakým jedným, dvoma chrtíkmi na ukážku. Pri pohovore musel každý člen rodiny súhlasiť s novým členom domácnosti. Pokiaľ si napríklad chrtíka vysnívala manželka, alebo deti ale otec bol "iba" prehlasovaný tak mali smolu. Psíka sme im nedali. Táto organizácia (a taktiež Galgo v Nouzi) psíkov nepredáva, ale hľadá im nový domov. Psík bol privezený/zachránený, lebo doma mu hrozilo utratenie. Pôvodný majiteľ by psíka v lepšom prípade vypustil na ulicu (kde by ho odchytila odchytová služba a po pár týždňoch v útulku utratila), v horšom zastrelil, utopil, alebo ešte horšie utýral.
Po dalsom vysetreni vyslo najavo, ze ma po celom tele nadory, pecen, slezina, a aj to oko. Zajtra jej to oko vyberu + odoberu vzorku pre biopsiu, aby zistili ci su tie nadory zhubne alebo nezhubne.
oko jej vybrali, a zistili jej lymfom aj sarkom.
dnes mi sestra napisala, ze tessa umrela.
bol som cez vikend vencit v Brezne utulkacov, a takuto krasku vlciacku tam maju, keby niekto chcel, uzasna je, biely uz je rezervovany https://utuloktulacik.sk/ouradoption/bela/
Dvaja z našich troch kocúrov 🙂. Starší má sedem rokov (má ešte skoro úplne rovnakého bráška), mladší k nám na dvor prišiel pred rokom v apríli, malé mača, začal dojedať po našich, stratený alebo odhodený, proste bezdomovec, zanedbaný, riňavý, ***** ako tchor🤣, tak návšteva u veterinára, zaočkovať, odčerviť a už zostal 🙂. Teraz je to miláčik. Jakž takž ho akceptujú aj obaja starí, občas schytá zaucho, keď ich otravuje a nechápe, že chcú mať pokoj....
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
Tak či tak to bude ťažké rozhodovanie.
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
prisiel som k vetovi s uplne zdravym psom, len trochu grcal. po prehmatani isiel do sedacie, aby sa dalo poriadne urobit sono. Velky nador na prostate, nejaka metastaza tlacila na zaludok. Pes spi, doktor sa pyta ci ho vobec chceme zobudzat. Plakala aj doktorka...
Aj preto si kazdy raz poviem, ze uz cez toto dalsi raz nechcem ist a nechcem dalsieho psa...
Náš je síce "blázon" a ničiteľ mojej snahy, no je to kamarát 😜
"S velkou mocou prichadza aj velka zodpovednost." Vzdy je to rozhodnutie na majitelovi, ale nie vzdy si majitel uvedomuje, ako to zviera strasne trpi, kedze nevie hovorit a casto na nom nic nevidno. V podstate sa na problem casto pride az velmi neskoro, teda v case, ked by sa uz clovek davno zvijal v bolestiach. Na toto treba vzdy mysliet pri rozhodovani, ci to predlzovat (ani eutanazia nevznikla len tak z nudy).
ale plne suhlasim, naucil som sa na vlastnej chybe a prvom shar-peiovi, pri ktorom som si to uvedomil az moc neskoro
a teda v reakcii na Lubika - za poslednych cca 34 rokov sme boli bez psa najdlhsie 6 mesiacov a poslednych 25 rokov nepretrzite stav 1 až 3 ks
Keď sme dostali žiadosť o adopciu psíka/fenky tak vždy nejaký tím ľudí navštívil vybranú rodinu aj s nejakým jedným, dvoma chrtíkmi na ukážku. Pri pohovore musel každý člen rodiny súhlasiť s novým členom domácnosti. Pokiaľ si napríklad chrtíka vysnívala manželka, alebo deti ale otec bol "iba" prehlasovaný tak mali smolu. Psíka sme im nedali. Táto organizácia (a taktiež Galgo v Nouzi) psíkov nepredáva, ale hľadá im nový domov. Psík bol privezený/zachránený, lebo doma mu hrozilo utratenie. Pôvodný majiteľ by psíka v lepšom prípade vypustil na ulicu (kde by ho odchytila odchytová služba a po pár týždňoch v útulku utratila), v horšom zastrelil, utopil, alebo ešte horšie utýral.
oko jej vybrali, a zistili jej lymfom aj sarkom.
dnes mi sestra napisala, ze tessa umrela.
... ešte včera pokiaľ bolo vonku pekne
dnes mi sestra napisala, ze tessa umrela.
Ach! Jeden z mojich najobľúbenejších domácich miláčikov tu na fóre
https://utuloktulacik.sk/ouradoption/bela/
https://m.facebook.com/groups/2021830094729737/user/100000385885555/
Dvaja z našich troch kocúrov 🙂. Starší má sedem rokov (má ešte skoro úplne rovnakého bráška), mladší k nám na dvor prišiel pred rokom v apríli, malé mača, začal dojedať po našich, stratený alebo odhodený, proste bezdomovec, zanedbaný, riňavý, ***** ako tchor🤣, tak návšteva u veterinára, zaočkovať, odčerviť a už zostal 🙂. Teraz je to miláčik. Jakž takž ho akceptujú aj obaja starí, občas schytá zaucho, keď ich otravuje a nechápe, že chcú mať pokoj....