Moja skromná, ničím nezaujatá skúsenosť pre holenie nôh:
Weet (v mojom prípade ten pre ženy) som skúsila raz v živote, nikdy viac.
Smrdelo to viac ako ten maglajz, čo sa rozotiera na hlavu pri trvalej, ako rozomleté staré ryby, bleee...
A z chlpov nezošlo dole nič, zostali pekne tam...
Zápal chĺpkových lôžok som mala raz, v 2006tom pri mori, po natretí sa chemickým opaľovákom asi dva dni po oholení ...
Odvtedy sa ale veľa zmenilo. Predovšetkým
zrušila som "prírodne sa tváriacu chémiu" a prešla na biokozmetiku. Odvtedy nemá koža v nijakom ohľade problémy. A terajšie holenie? Ťažký brutál na tri spôsoby: 1. nasucho, po oholení nechať kožu trochu oddýchnuť, cca pol hodinky, potom ošetriť bio-telovým mliekom. 1. namokro v kúpeli s pomerne silnou koncentráciou morskej soli, po kúpeli bio-telové mlieko, 3. bio-mydlom alebo jadráčom namydliť, ďalší postup podľa bodov 1 a 2. Jednorázové holítko, zásadné dvojbritvové, ošetrené vždy po oholení alpou, mením až vtedy, keď už viac šklbe ako holí. Odvtedy zápal chĺpkových lôžok nebol ani raz.
A investície? Sú v pohode, aj keď je biokozmetika "drahšia". Ale to len relatívne. Pretože ak je koža v pohode, jej prirodzené funkcie sa obnovujú takpovediac sami a toľko mastiť a ošetrovať vôbec nepotrebuje. V porovnaní s obdobím, keď som používala chemické, som musela kupovať napríklad krém rádovo každé dva týždne, lebo tie úžasné prísady v ňom spôsobovali presne to, pred čím mali chrániť - v mojom prípade nadmerné vysušovanie kože... A výborne vedia pomôcť aj "babkovské rady" - napríklad za studena lisovaný olivový olej, keď slniečko pripáli...