No...slovo "profesionálnej" už asi editoval, takže poďme k tomu, na čo sa pýtal. 
Prvý raz som súťažila asi v trinástich. Bola to školská súťaž, kto na svojom bicykli dokáže prejsť malé ihrisko najpomalšie, bez toho, aby stúpil nohou na zem. Hehe, skončila som druhá.
Na skladačke Universal.
Prvý stroj s prehadzovačkou (trochu retro, KTM Formula) som si kúpila v 2005tom. Celé moje ambície sa točili okolo výletov s drahým, ale retro prestávalo stačiť. Tak sa spáchal horský HT, ktorý si srnka podľa všetkých úžasných predstáv o horskom bicykli ovešala taštičkami, brašňami a iným závažím (hus
). Potom sa z výletov stalo vyčkávanie srnky za každým rohom, lebo bajk s milión taštičkami sa zmenil na ťažké hovädo, z ktorého srnka poväčšinou škaredo spadla na hubu... Potom som si samozrejme začala liezť na nervy - a vtedy je najlepšie si ustúpiť. Nasledovala okolím nepochopiteľná kúpa žiletky a "rozlúčka" s horskou cyklistikou v podobe prvého maratónu (Dubničák 2007). A to bol teda zlom! Tá atmosféra na maratóne spôsobila, že srnka sa aspoň na tých pár hodín zmenila na nadšeného bajkera a užila si svoj prvý maratón do morku kostí. HT potom zmenil majiteľa a mne zostala žiletka...a v hlave Dubničák, tá atmosféra...a akési nepochopiteľné prázdno. Tak veľké, že po dvoch rokoch som to doma "vybalila". Nasledoval pochopiteľne šok, lebo keď sa porovná váha žiletky a váha toho, čo som chcela kúpiť...ale niečo mi vravelo, že buď pôjdem do toho, tak, ako to cítim, alebo vešiam celú cyklistiku na pomyslený klinec.
Od kúpy druhého horáku mi v šerdci kvitnú veeeeľké kvety - mám pocit, že som sa našla. A znova skúšam súťaže, najväčšou ambíciou je toho času ABSOLVOVAŤ, ale aj toto ma robí šťastnou. A uvidíme, čo to prinesie ďalej. Druhý horák bola láska na prvý pohľad, sme s tým bajkom ako jedno telo a v živote mi na žiadnom bicykli nebolo tak dobre. Nie, nechodí sám. Treba sa - ako na každom - bolestne a ťažko drieť, ale ten pocit, keď stojím na štarte v pelotóne, stojí za všetku tú drinu a bolesť.
PS:stále je reč "len" o hobby-pretekoch.
Prvý raz som súťažila asi v trinástich. Bola to školská súťaž, kto na svojom bicykli dokáže prejsť malé ihrisko najpomalšie, bez toho, aby stúpil nohou na zem. Hehe, skončila som druhá.
Na skladačke Universal.Prvý stroj s prehadzovačkou (trochu retro, KTM Formula) som si kúpila v 2005tom. Celé moje ambície sa točili okolo výletov s drahým, ale retro prestávalo stačiť. Tak sa spáchal horský HT, ktorý si srnka podľa všetkých úžasných predstáv o horskom bicykli ovešala taštičkami, brašňami a iným závažím (hus
). Potom sa z výletov stalo vyčkávanie srnky za každým rohom, lebo bajk s milión taštičkami sa zmenil na ťažké hovädo, z ktorého srnka poväčšinou škaredo spadla na hubu... Potom som si samozrejme začala liezť na nervy - a vtedy je najlepšie si ustúpiť. Nasledovala okolím nepochopiteľná kúpa žiletky a "rozlúčka" s horskou cyklistikou v podobe prvého maratónu (Dubničák 2007). A to bol teda zlom! Tá atmosféra na maratóne spôsobila, že srnka sa aspoň na tých pár hodín zmenila na nadšeného bajkera a užila si svoj prvý maratón do morku kostí. HT potom zmenil majiteľa a mne zostala žiletka...a v hlave Dubničák, tá atmosféra...a akési nepochopiteľné prázdno. Tak veľké, že po dvoch rokoch som to doma "vybalila". Nasledoval pochopiteľne šok, lebo keď sa porovná váha žiletky a váha toho, čo som chcela kúpiť...ale niečo mi vravelo, že buď pôjdem do toho, tak, ako to cítim, alebo vešiam celú cyklistiku na pomyslený klinec. Od kúpy druhého horáku mi v šerdci kvitnú veeeeľké kvety - mám pocit, že som sa našla. A znova skúšam súťaže, najväčšou ambíciou je toho času ABSOLVOVAŤ, ale aj toto ma robí šťastnou.
A uvidíme, čo to prinesie ďalej. Druhý horák bola láska na prvý pohľad, sme s tým bajkom ako jedno telo a v živote mi na žiadnom bicykli nebolo tak dobre. Nie, nechodí sám. Treba sa - ako na každom - bolestne a ťažko drieť, ale ten pocit, keď stojím na štarte v pelotóne, stojí za všetku tú drinu a bolesť. PS:stále je reč "len" o hobby-pretekoch.
No ja som bikoval tak trošku už dávnešie, ale to len tak na starej Meridke som sa vozil a keď som dal 15 km tak som si myslel, že som frajer 
Minulý rok som sa začal zaujímať o MTB dosť intenzívne a keďže boli nejaké prašuldy tak si kúpil môjho terajšieho tátoša + výstroj a teraz driem a nič iné ako cyklistiku už nechcem robiť. No ešte ten beh trošku - som totiž z bežecko/lyžiarskej rodiny, čiže aj ten beh do toho.
Ešte som nebol tento rok na maratóne, nejak som sa necítil na to a pravdupovediac som ani nemal sa ako niekde dostať keďže auto nemám a ani nikoho známeho s kým by som bikoval/trénoval (som biker samotár - aj keď strýko tiež bikuje, alenechcem sa vtierať a aj tak by som s jeho partiou asi nevládal, ešte tak dobre na tom nie som), ale nabudúci rok bezpodmienečne aspoň zo 5 maratónov resp. polmaratónov. A chcem ešte začať aj zase behať a na budúci rok spraviť nejaký duatlon. Tearaz ideme s otcom na horský duatlon do Žiarskej doliny, ja na biku a oco beh..
Takže dúfam, že ma láska k bajku neopustí a raz si kúpim môjho favorita Santa Cruz Blur LT
Zatiaľ je moja láska Gary Fisher, ktorý mi spríjemňuje chvíle a jezda s ním je super - Genesis geometria mi veľmi sedí...
Túto tému by som, ale prehodil do "o hocičom" alebo pieskoviska...
Minulý rok som sa začal zaujímať o MTB dosť intenzívne a keďže boli nejaké prašuldy tak si kúpil môjho terajšieho tátoša + výstroj a teraz driem a nič iné ako cyklistiku už nechcem robiť. No ešte ten beh trošku - som totiž z bežecko/lyžiarskej rodiny, čiže aj ten beh do toho.
Ešte som nebol tento rok na maratóne, nejak som sa necítil na to a pravdupovediac som ani nemal sa ako niekde dostať keďže auto nemám a ani nikoho známeho s kým by som bikoval/trénoval (som biker samotár - aj keď strýko tiež bikuje, alenechcem sa vtierať a aj tak by som s jeho partiou asi nevládal, ešte tak dobre na tom nie som), ale nabudúci rok bezpodmienečne aspoň zo 5 maratónov resp. polmaratónov. A chcem ešte začať aj zase behať a na budúci rok spraviť nejaký duatlon. Tearaz ideme s otcom na horský duatlon do Žiarskej doliny, ja na biku a oco beh..
Takže dúfam, že ma láska k bajku neopustí a raz si kúpim môjho favorita Santa Cruz Blur LT
Zatiaľ je moja láska Gary Fisher, ktorý mi spríjemňuje chvíle a jezda s ním je super - Genesis geometria mi veľmi sedí...
Túto tému by som, ale prehodil do "o hocičom" alebo pieskoviska...
ako??? zaujimavo...rozisla sa so mnou frajerka po 3 rokoch....potreboval som nahradu...vela kamaratov bajkovalo...ja som sedel na bajku ked som mal asi 8 ...jeden ma vsak presvedcill...vybral mi bajk...ja som ho zaplatil...bolo to dva roky dozadu v july (Kona Kula)...a odvtedy...odvtedy je vsetko inac ako bolo dovtedy
kedze som sa potreboval pozbierat z vyssie uvedeneho tak som bajkoval kazdy den...od rana do vecera (boli prazdniny a pracu som na toto leto vymazal)...nic som o bajkoch nevedel...sam som sa tulal po karpatoch...nevedel som ako sa jazdi...co treba robit,ako nastavit...ani to ze retaz treba mazat (rok som to nerobil
kamarati sice bajkovali ale asi tak raz za tyzden...za to ja som na nom sedel kazdy den...leto skoncilo a bajk som odlozil...ale bol som uz jasne chyteny a v novembri som sa uz tesil na marec na jar som opat zacal jazdit
prihlasil som sa na svoj prvy maraton (Svatojursky 08) a vyzral si novacikovsku dan do dna...asi na 20 km som bol uplne mimo,v krcoch, prevod 1:1 na rovine ale dokoncil som i ked najlepsia baba mi tusim dala 45 min a tak som zacal chodit po maratonoch...brezno, salz, sela, horal, dubnicak atd atd...uplne ma to pohltilo...skolu vystriedala praca...viac penazi a menej casu...ale ten cas sa predsa len nasiel...cez sezonu som spoznal blazna ktory bol (a je) rovnako postihnuty a odvtedy sa s nim stretavam castejsie ako s rodinou
na jesen som si obstaral novu, lahsiu, krajsiu a lepsiu frajerku presne podla mojich predstav (Merida pimped by Libike)...cez leto este prislo dolezite zoznamenie s Libikem...a od tej doby je moja zavislost nevyliecitelna zivot sa toci okolo bajku, maratonov, sportu, prirody, zabavy, bajkerov...padov, nervov nad technikou, zaspavanim za volantom po maratonoch, dazda, blata, snehu (Salz09:)...atd...spoznal som kopec super ludi...a nemienim sa toho vzdat...NIKDY
a vzdy ked stretnem svoju ex tak sa jej najviac podakujem za to co pre mna spravila 