Mne by si skopol hlavu z krku, a co by si spravil, keby Ti male dieta zrazu vybocilo z drahy, alebo nahle zastavilo, Ty cezen preletis, dieta zabijes ... co by si potom spravil? .... zamysli sa .... Ty odhadnes iba seba .... potom je navine to dieta? ci rodic, ze zobral dieta na prechadzku byciklom po kupelnom ostrove?
Skus sa aj ty trochu nad sebou zamysliet. Myslim, ze toto forum nie je blog, aby si sa tu stazoval s kazdou svojou boliestkou. Aspon tak to na mna zaposobilo pri precitani si tvojej temy a preto som patricne reagoval. A rovnako ako pise karabaster, decko a cyklista je nevypocitatelny objekt, aj v aute okamzite spozorniem. Aj v aute ked zrazis niekoho tak ti prislusnici povedia, ze si mal predvitat. A nemusela to byt tvoja chyba, decko ti vletelo pod kolesa. Takze na biku okolo deti idem maximalne opatrne. A nie som uz ani 15 rocny sopliak, takze pana v rokoch ako je Joko by som za poslapany vyplet hnal az do Dunaja.
tak tak.. neviem co este riesite, decko je nevypocitatelny element a kazdy normalny biker brzdi a zdaleka obchadza kazdeho humanoida vzhladom pripominajuceho dieta...to je podla mna uplna samozrejmost....(pre mna o to viac, ze kamos kedysi zahryzol do betonoveho kvetinaca kvoli tomu aby jedno decko utrhnute z retaze nezrazil)...prebehnut okolo dospelaka je nieco uplne ine, (tam hrozi len riziko infarktu z ich strany, hlavne pri obiehani zozadu 
)
)
Na vajčiakov jazdiacich po chodníkoch platí len jedno - akože sa zľaknúť, tesne pred ním urobiť prudký úkrok rovno do dráhy a bleskovo späť. To by malo stačiť, aby hamsol na brzdy a ustlal si. Ak sa nevydarí, tak treba ešte nenápadne vytrčiť rameno a to by už mal ísť naozaj na hubu. A najväčšia drzosť je ísť mu pomáhať vstať, popri tom ho drbať, že jazdí po chodníku ako blázon a pri pomáhaní mu šľapnúť do výpletu.
Konečne sa človek naučí na tomto fóre aj niečo nové, praktické do života.
ale hlavne viem ze ludom najviac robi problemy ked pocuju flekovanie potom by skocili hned aj do priekopy
hehe. to poznam. minule som sa s kamaratmi vybral na zelene pleso a pri spúšťaní dole (kto tam bol, tak vie že rýchlo sa tam neda
) a po tom najhoršom úseku je tam studnička s odpočívadlom. tam sme zastavili a čakali na oneskorenca. prešla skupinka čechov a za nimi kamarat, ktroy nas neskoro zbadal a ako točil, tak zaflekoval (nešiel rychlo, ale štrk a prach srpavia svoje 
). česi už boli ďalej asi 15 metrov, ale jeden aj tak reflexivne ani sa neotočil iba rovno skočil do kriakov. keď si uvedomil, čo sa stalo, tak sa rozrehotal a povedal: "ty vole, ja se lek." a pobavene šiel ďalej 
proste sa mi pačilo, ako to zobral s nadhľadom. mohol začať nadavať, či sme normalny a tak .. hoc sme nešli rýchlo. ale určite viac pomože úsmev s priateľským slovom ako nadávky a vyhražky. ďalej sme už pred turistami viac spomaľovali aby už sa nemuseli štverať .. lebo neskor tam už bol aj potok
