Na bajku zatiaľ na mňa len kde-tu nejaký zavrčí a zašteká, ale väčšinou sú to "fifiny" - čivavy, ratlíci a im podobné "obranáre".
Ale pred týždňom som mala malú dušičku - a to som veľký milovník psov. Nebolo to na biku, ale na pešo - a vyštartoval proti mne staforčír. Mladý, chcel sa len hrať a pozrieť, čo mám so sebou (popíjala som horúcu čokoládu). Staforčír, aj keď je to krásny pes, je dosť veľká ohava a napriek všetkej láske ku psom ma zamrazilo a na okamih som stŕpla, keď som videla, ako cvála ku mne. Našťastie bol "len" zvedavý, pricválal až ku mne, vyskočil a snažil sa zistiť, čo mi tak dobre vonia v pohári.
Odľahlo mi, povedala som tej ohave, aký je zlatý psík (konečne som si mala možnosť obzrieť to zblízka) a odkráčala som aj s čokoládou. Ale prvých pár sekúnd mi nebolo všetko jedno, hlavne keď ten zlatý psík nemal ani náhubok ani vodítko, len voľne "sa venčil".