Tvoj príspevok mi pripomína to naše slovenské - keď sa nedá preliezť, tak treba podliezť.
Ja som nepísal o autách, ale o zabezpečení križovatiek. Zvyčajne nestačí, keď prejde auto a za ním cyklisti, lebo sú takí, čo vletia aj do roztiahnutého balíka. Na križovatke musia stáť dvaja-traja ľudia, ktorí upozornia, kedy môže vodič z vedľajšej vyjsť a kedy nie. No a keď sa vychádza na hlavnú, tak vtedy pred prichádzajúcou skupinou môže odstaviť dopravu výhradne policajt. Auto prd pomôže...
V nedeľu som chcel ísť na Wienerwald, ale prepadla ma viróza. O dva týždne to asi bude Neusiedlersee Radmarathon, o mesiac Schwechater. V lete si možno niečo nájdem, chcel by som ísť vyskúšať Mondsee. No a na začiatku septembra Wildon alebo Sauwald. Niektorý z týchto bude môj dvadsiaty cestný maratón v Rakúsku.
Na Slovensku zatiaľ nič. Na pretekanie nemám a na cyklomaratónom sú snáď jedine Bratislava-Jasná a Trnava-Rysy. Ale 300 km je na mňa veľa, tých 100-150 km mi stačí.
Preteky sú preteky, ide sa na víťazstvo a ceny berú víťazi. Dôležití sú tí vpredu, tí ostatní nech sa starajú o seba ako vedia, však mali uvisieť v háku.
Cyklomaratón pre všetkých je pre všetkých, pre tých čo niekedy jazdili, aj pre tých, čo pretekársky nejazdili, ale cyklistika ich baví. Niekoľkým ide o víťazstvo, väčšine o účasť. Tí na bedni dostanú diplom a možno spomienkový pohárik, tí ostatní môžu mať štastie v tombole a vyhrajú karbónovú Kuotu alebo Suzuki Swift (Wildon), ale celkom určite nie päťeurové
ponožky alebo nepredajný prehadzovač.
V názve máte síce cyklomaratón, ale podľa doterajších vyjadrení robíte verejné preteky.