Skončil som s bikovaním v Tatrách. Veď to ani žiadne bikovanie nie je. Keď vravím, že môj
bicykel je moja srdcovka, tak v skutočnosti je to skôr plecovka. Bicykel bol na zemi len keď som oddychoval, alebo fotil. Vo Vysokých Tatrách nie sú na to terény, teda veľmi málo. Okrem toho sa tam nesmie bicykel ani vyniesť, čo som vtedy nevedel. Ak ma zoberú do Stráže prírody, dám si na takýchto bacha. Prvýkrát keď niekoho stretnem, pochválim mu bajka. Druhýkrát keď ho stretnem, poradím mu, že v doline sa jazdí lepšie. Tretíkrát keď ho stretnem, namierim a strieľam. Potom ešte zakričím výzvu a pre istotu vystrelím do vzduchu, aby ma neobvinili, že som strieľal bez výzvy.
Teraz vážne. Ak by niekto chcel ísť napríklad na toto miesto, rád tam s ním zájdem. Bicykle si schováme v doline (na konci cykloturistickej trasy) a odtiaľ je to asi 2 hodiny pešo. Z tohoto miesta kde som fotil, je to 15 minút do Poľska. Je to jedno z najkrajších miest. Ja napríklad z kuchyne vidím vysoké (Západné) Tatry s Kriváňom a zo spálne zase Nízke. No ešte sa mi tie výhľady neprejedli, ani nič také nehrozí. Skutočne, ak má niekto záujem, po 15. júni štartujeme. Dovtedy majú svište predpísaný veget.