Há. Tak po x pokusoch sme včera po rokoch "úspešne" zdolali Kozí Kameň. Ale svalovicu na hornej polovici človeka mám riadnu. Takže aktuality pre podobných úchylov, ale aj pre turistov. To čo bol singletrack na hrebeni po modrej značke, buď neexistuje, alebo zo singláču je lktčková cesta. Orientačne náročné. Modrú značku sme zbadali len dvakrát. Polomy sú v podstate posťahované aj keď to neznamená že sa dajú bajkovať. Je tam dosť konárov po zemi. Priamo cez vrchol Kozieho Kameňa prechádza lktčková cesta. Pred časom by som prisahal, že tam sa tie svine nemôžu dostať. Na vrchole sme zvažovali či sa pustiť do sedla Tabličky, alebo opačným smerom ku horárni v Lopušnej. Zvíťazila dvojka. Po pár relatívne jazditeľných úsekoch sa zvážnica sklopila a na cca kilometri sme dali preníženie zhruba 350 metrov. Zvážnica skoro úplne rovno dole s včkovým profilom od erózie. Taký dlhý úsek takej strminy som ešte nešiel. Sme to išli ako na plochej dráhe. Predné kolo na šikmom kraji, zadné obvykle stiahnuté do strednej eróznej ryhy. No proste fasa. Ani neviem či ma ruky bolia viac od vynášania cestou hore, alebo od brzdenia cestou dole.Hmyzu bolo tiež požehnane. Doškriabaní a dopŕhlení sme ako sa na priezkumný výjazd patrí. Ale pivo na hotely chutilo parádne. Zhodli sme sa, že táto trasa bude určite odporúčaná v mnohých bedekeroch. 
