Či v cyklistike sú tiež prestávky, viem že len v cieľi.
Jazdím už nejaký ten rok, najmä na ceste, ale občas sa zveziem aj v lese. A pokiaľ viem, tak v cyklistike sú prestávky. Nie síce také, že sa zastavíš, vydýchaš, natiahneš iné svaly, dáš pivko... ale do kopca si zamakáš, z kopca si vydýchneš, na ceste potiahneš špicu a v háku si orazíš. Časovka na ceste sa nejde na rovnej ceste len jedným smerom, mierne do kopca a proti vetru. Keď nič iného, tak aspoň v zákrutách sa dá pár sekúnd oraziť.
Len stíhačka na dráhe sa ide 4 km na doraz. Možno ešte aj hodinovka, ale aj pri tej sa pri podrobnom študovaní medzičasov na jednotlivé okruhy dajú nájsť orazové kolečká.
Nuž ale načo to tu píšem - kto z nás pôjde stíhačku pod 5 minút alebo hodinovku na svetový rekord? Všetci sa mali možnosť šponovať vtedy, keď boli mladí. Aj ja...
Nuž a k tej cyklistickej postave. Ideálny cestný cyklista má štíhle nohy, podľa možnosti čo najdlhšie aby mohol mať dlhé
kľuky a tým bola väčšia páka. Nabúchané svaly mali len dráhari-šprintéri, aj tí však od tejto tendencie ustupujú. Vygooglite si fotky Theo Bossa. Na ručičkách svalstvo len také, aby udržali
barany v rukách a vládali zatočiť. A najdôležitejší je prepadnutý rachitický hrudník, z ktorého sa však na spirometri v pohode vyfúkne 10 litrov vzduchu. V telocvični ešte nevyrástol žiadny cyklista.