Premiéra na OCM (a Orave vôbec) dopadla nad očakávania, hoci všetko mohlo byť inak... Ak by som nemal dopredu dohodnuté ubytovanie, tak určite ostanem doma a nad počítačom nadávam na ne-presnosť predpovede počasia. Nakoniec, počasie bikerom prialo a nezmokli sme, blata nebolo veľa. Pravda, trochu to prešmykovalo do kopca. Ak by som však nebol lenivý, dal na rady skúsenejších a prezul zadný semislick za niečo zubatejšie, bol by som tie tri-štyri úseky možno vyšľapal v
sedle a netlačil. Dole kopcom som si po pár "harakiri" spomenul na zimné jazdenie a na blate
brzdil len zadnou brzdou a ajhľa, zrazu to šlo lepšie.
Trať bola podľa mňa nádherná. Ja lúky "môžem" a ak sa k tomu pridajú nádherné výhľady do dolín a na kopce po okolí, nemá to chybu. Uvedomil som si ten rozdiel, keď na iných maratónoch po 1500 m od štartu vojdem do lesa, v polovici je dáky vysoký kopec z výhľadom, potom zase leslesles a 450 m pred cieľom konečne stromy zmiznú a objaví sa denné svetlo. Toto bola príjemná zmena.
Organizátorom patrí vďaka, najmä za všetko. Registráciu som absolvoval v piatok večer, čo sa dialo v sobotu ráno neviem. Občerstvovačky boli dobre zásobené aj organizované (jeden banán rovno do úst, druhý do vrecka, doplniť fľašu a makáááj ďalej), značenie bez zaváhania. Veľmi sa mi páčilo, že prvé km sa šli po asfalte a do kopca, takže pred prvým vážnym nájazdom do terénu bol pelotón už trochu zoradený a nevznikali zbytočné kolízie.
Môj čas v cieli bol nakoniec lepší, než som predpokladal, ale viac ma potešil syn, ktorý skončil v detských pretekoch 4. "Ocko, a ty prečo niekedy nevyhráš?"
Orava je krásna.
Na záver ešte jeden typ na perfektné ubytovanie, hlavne ak máte malé
deti http://www.belez.sk/.