Spišských 333 EXTREME
Zúčastnených bikerov (15)
Andrej68 • clubberlang • Denis94 • DonArosa • doomrider • efo • georgo.k • huby12 • hunt3r • kross • KTM-145 • martin7797 • miko53 • stefanvanicky • vladozubal
Tiež ďakujem usporiadatelom ale aj tým, ktorí ma nejaký čas viedli, mali gps alebo to tam poznali, lebo by som to aj tak márne riešil s mapou(vlhla a rozpadala sa mi v rukách a o presnosti ani nehovorím), niektorým zasa za podporu voči môjmu fyzickému problému so stehnami ale aj tomu čo bol po opici a asi tiež neprišiel do cieľa. Kto by to vôbec zvládol. 
Čísla tých jazdcov neviem. Krče ma odstavili no v noci sa to zlepšilo a nejaká slabá možnosť ešte bola. Pripravil som sa takmer nijako a jedol som veľmi zle. Málo aj deň predtým. Nevadila mi ani nočná jazda, ba priam sa mi veľmi páčila, žiadne bledé mraky, ktoré osvecuju okolie a ani žiadny mesiac. Totálna tma. Ešte mám problém s vyvrtnutým palcom ľavej ruky ktorý ma bolí a hádam to prejde. Mažem to octanovkou ako sa len dá. A keby som mal iť, tak asi znova a zasa na tom mojom "cestnom horskom špeciali" ale s menším nákladom ale aj menšiu trojpilu som mal mať. (niekomu možno dobre na smiech, jazdím s ním všetko možné, len nie pretekárskym spôsobom). Lenže čo by som nemal brať, keď to bolo treba? Na noc sa treba obliecť a aj preobliecť. Bez podpory som vnímal úplne bez podpory. A oni mali dve tie stanice. Hm. 
Čísla tých jazdcov neviem. Krče ma odstavili no v noci sa to zlepšilo a nejaká slabá možnosť ešte bola. Pripravil som sa takmer nijako a jedol som veľmi zle. Málo aj deň predtým. Nevadila mi ani nočná jazda, ba priam sa mi veľmi páčila, žiadne bledé mraky, ktoré osvecuju okolie a ani žiadny mesiac. Totálna tma. Ešte mám problém s vyvrtnutým palcom ľavej ruky ktorý ma bolí a hádam to prejde. Mažem to octanovkou ako sa len dá. A keby som mal iť, tak asi znova a zasa na tom mojom "cestnom horskom špeciali" ale s menším nákladom ale aj menšiu trojpilu som mal mať. (niekomu možno dobre na smiech, jazdím s ním všetko možné, len nie pretekárskym spôsobom). Lenže čo by som nemal brať, keď to bolo treba? Na noc sa treba obliecť a aj preobliecť. Bez podpory som vnímal úplne bez podpory. A oni mali dve tie stanice. Hm. Zdravím všetkých extrémistov
Aj ja sa chcem v prvom rade poďakovať organizátorom za úžasnú akciu. Absolvoval som už niekoľko desiatok cyklistických akcií ale tato bola jedinečná. Obdiv si nezaslúžia iba všetci zúčastnení pretekári, ale i trpezliví a obetaví organizátori.
Môj príbeh: Keďže som skôr športovejší jazdec, urobil som si vlastne s tohto extrémneho preteku dva tréningové jednotky 187 km a 142 km. Prvý deň po trošku chaotickom úvode a zaujímavej adrenalínovej vložke som dobehol s druhou skupinkou prvých dvoch v Spišských Vlachoch. Potom som s prvými dvoma pokračoval smerom na Branisko a Levočské vrchy. Naše tempo bolo zo začiatku celkom slušné. Pravidelne sme stáli, fotili, niečo zajedli, zapili ale zbytočne sme sa nezdržiavali. Tak sme pokračovali až na Kováčovú vilu. Tam nás príjemne prekvapilo občerstvenie. Dá sa povedať, že som tam dostal druhý dych. Po príjemnej pauze sme pokračovali na Levoču a hore na Kúty. V kopci nad Levočou som sa cítil veľmi dobre a tak som na svojich parťakov nazbieral na vrchole niečo cez 15 minút. Minimálne ďalších 10 minút sme si oddýchli a pokecali na vrchole. Neskôr sme sa pomalí vydali smerom na Uložu, kde nás dobehol v poradí 4. pretekár. Keďže som sa cítil dobre a vedel som, že prvý deň ukončím na Košiarnom briežku pustil som sa s ním dopredu. Verím že chlapci (Stano a Dano) s ktorými som šiel pol dňa mi to už odpustili. Avšak nový parťák nemal v pláne fotiť a tak mi prišlo hlúpe stále ho dobehovať po zastávkach pri fotení. Povedal som si, že od Spišského Podhradia to už takmer poznám a tak som sa vydal na cestu sám. V lese nad Domaňovcami som mal síce menšie problémy nájsť správny smer ale podarilo sa. Keďže som chcel prísť na Košiarný briežok, za svetla, ešte troška som zrýchlil. Nakoniec som tam dorazil 20:13 na prvom mieste, čo ma potešilo. Kým prišiel ďalší (cca. 15 min) Markíza ma vyspovedala. Potom i jeho č. 26. A spolu sme sa vybrali ďalej. Ja som šiel domov cca. 8 km. On mal v pláne isť ešte na Čingov a potom oddýchnuť v Smižanoch. Počas cesty domov som sa stretol s celkovými víťazmi č. 3 a 4. Trošku s nimi pokecal a zaprial im šťastnú cestu. Po príchode domov som si dal vytúženú sprchu a riadnu porciu špagiet. Z úmyslom zaspať čo najskôr som ľahol do postele. Lenže zaspať sa absolútne nedalo. Mal som strašne rozpálený organizmus a odvšadiaľ bolo počuť chrápanie . Chcel som stať o štvrtej, lenže tesne pred štvrtou som ešte len zaspal. Nakoniec som zaspal i na novo nastavený budík o piatej.
Druhy deň po relatívne dlhom oddychu som sa opäť cítil veľmi dobre a tak som si povedal že si to idem naplno užiť. Na trať (Košiarný briežok) som sa dostal o 8:33 čo predstavolo asi 22. miesto. Neskôr som zistil, že ma riadne boli zadok hlavne na tých poplátaných cestách. Ale dostal som sa do tempa, postupne predbehol nejakých trinástich pretekárov. Pravidelne som pil, jedol a fotil. Išlo to celkom rýchlo až som sa dostal do Hnileckej doliny na práve poludnie. Bolo to peklo na tej rozpálenej ceste. Musel som odbočiť s trate a občerstviť sa. Strašne som už chcel prísť do lesa. Ale ta cesta bola nekonečna. Nakoniec sa to podarilo a ja som pred Gelnicou odbočil do ľavá na Turzov do kopca. To som ešte netušil čo ma čaká. Ledva som vyšiel ten kopec po asfalte, keď zrazu po pravotočivej zákrute ma to zastavilo. Vzadu som mal kazetu 11-25 s cesťaka. Nebol som schopný pohnúť sa dopredu. Vtedy prišla na mňa kríza s prehriatia organizmu. Celý ten úsek Hnileckou dolinou sa mi piekla hlava pod čiapkou a prilbou. Dobre, že som rýchlo zistil v čom je problém, lebo ešte 5 minút a odpadol by som. Dal som si dole prilbu a rozopol sa. Popri ťažkopádnej a kombinovanej chôdzi a jazde na najľahšom prevode na Krompašský kopec som si niekoľkokrát ponadával, že čo si to ty organizátori na nás pripravili po absolvovaných 300 km. Pokladom v tej fatamorgáne bol pre mňa ten prameň po ľavej strane asi dva km pod vrcholom. Strávil som tam asi 15 minút a pomaly som sa dostaval s tých múk. Chcel som si v ňom i pospať alebo aspoň zaplávať ale nedalo sa. Pokračoval som ďalej až som sa dostal na Plejsy. Ešte stále som nemal hlavu úplne fit ale do zjazdu som sa pustil s chuťou. No veľmi skoro som musel „hamať“. Zjazd bol v mojom stave dosť nebezpečný, pretože bol relatívne prudký, obsahoval veľa veľkých uvoľnených kameňov a výmole. Zvládol som to. Cesta s Krompách na Slovinky bola už v pohode. Keď som si zrazu uvedomil, že sa to nádherné dobrodružstvo začína každým metrom blížiť ku koncu. Dostavili sa mi nádherné pocity, ktoré neviem ani opísať. V hlave sa mi premietlo kde som za tých pár hodín stihol byť a že čo som to vlastne dokázal. Tisli sa mi do oči slzy ... slzy hrdosti. Ešte som sa naposledy osviežil jazdou cez tri brody a bol som na mieste. Mieste, kde sa to neskutočne dobrodružstvo začalo pred 30 hodinami a 29 minútami. Krásny deň sa však ešte neskončil. Ten prišiel až po vydarenom programe a tombole, s ktorej si určite musel každý odniesť nejakú cenu:). Neskôr už nastal čas na zaslúžený oddych.
Ešte nejaké údaje:
Čas jazdy prvého dňa po Košiarný briežok 187km: 9:25 (+1:48 oddych), 19,8 km/h
Oddych medzi 1. a 2. dňom: 11h a 20 minút
Čas jazdy druhého dňa Košiarný briežok - Poráč 142 km: 6:20 (+36 m oddych), 22,5 km/h
Spálene kalórie za 329 km: 12900 kcal
Jedlo na trati za 329 km: cca.15 musli tyčiniek, rožky z občerstvovačky,
Pitie na trati: 3 x vodný rezervoár 2,5 litra, cca. 10 x 0,75 l fľaša = 15 litrov, voda s prameňou, iontaky, magnéziové fľaštičky 3 ks
Predpokladaný vypotený objem = 20 litrov potu!!! ... No stalo to zato.
Ešte ráz všetkým ĎAKUJEM! za super zážitok.
Teším sa na ďalší ročník.
Miro
Aj ja sa chcem v prvom rade poďakovať organizátorom za úžasnú akciu. Absolvoval som už niekoľko desiatok cyklistických akcií ale tato bola jedinečná. Obdiv si nezaslúžia iba všetci zúčastnení pretekári, ale i trpezliví a obetaví organizátori.
Môj príbeh: Keďže som skôr športovejší jazdec, urobil som si vlastne s tohto extrémneho preteku dva tréningové jednotky 187 km a 142 km. Prvý deň po trošku chaotickom úvode a zaujímavej adrenalínovej vložke som dobehol s druhou skupinkou prvých dvoch v Spišských Vlachoch. Potom som s prvými dvoma pokračoval smerom na Branisko a Levočské vrchy. Naše tempo bolo zo začiatku celkom slušné. Pravidelne sme stáli, fotili, niečo zajedli, zapili ale zbytočne sme sa nezdržiavali. Tak sme pokračovali až na Kováčovú vilu. Tam nás príjemne prekvapilo občerstvenie. Dá sa povedať, že som tam dostal druhý dych. Po príjemnej pauze sme pokračovali na Levoču a hore na Kúty. V kopci nad Levočou som sa cítil veľmi dobre a tak som na svojich parťakov nazbieral na vrchole niečo cez 15 minút. Minimálne ďalších 10 minút sme si oddýchli a pokecali na vrchole. Neskôr sme sa pomalí vydali smerom na Uložu, kde nás dobehol v poradí 4. pretekár. Keďže som sa cítil dobre a vedel som, že prvý deň ukončím na Košiarnom briežku pustil som sa s ním dopredu. Verím že chlapci (Stano a Dano) s ktorými som šiel pol dňa mi to už odpustili
. Avšak nový parťák nemal v pláne fotiť a tak mi prišlo hlúpe stále ho dobehovať po zastávkach pri fotení. Povedal som si, že od Spišského Podhradia to už takmer poznám a tak som sa vydal na cestu sám. V lese nad Domaňovcami som mal síce menšie problémy nájsť správny smer ale podarilo sa. Keďže som chcel prísť na Košiarný briežok, za svetla, ešte troška som zrýchlil. Nakoniec som tam dorazil 20:13 na prvom mieste, čo ma potešilo. Kým prišiel ďalší (cca. 15 min) Markíza ma vyspovedala. Potom i jeho č. 26. A spolu sme sa vybrali ďalej. Ja som šiel domov cca. 8 km. On mal v pláne isť ešte na Čingov a potom oddýchnuť v Smižanoch. Počas cesty domov som sa stretol s celkovými víťazmi č. 3 a 4. Trošku s nimi pokecal a zaprial im šťastnú cestu. Po príchode domov som si dal vytúženú sprchu a riadnu porciu špagiet. Z úmyslom zaspať čo najskôr som ľahol do postele. Lenže zaspať sa absolútne nedalo. Mal som strašne rozpálený organizmus a odvšadiaľ bolo počuť chrápanie . Chcel som stať o štvrtej, lenže tesne pred štvrtou som ešte len zaspal. Nakoniec som zaspal i na novo nastavený budík o piatej. Druhy deň po relatívne dlhom oddychu som sa opäť cítil veľmi dobre a tak som si povedal že si to idem naplno užiť. Na trať (Košiarný briežok) som sa dostal o 8:33 čo predstavolo asi 22. miesto. Neskôr som zistil, že ma riadne boli zadok hlavne na tých poplátaných cestách. Ale dostal som sa do tempa, postupne predbehol nejakých trinástich pretekárov. Pravidelne som pil, jedol a fotil. Išlo to celkom rýchlo až som sa dostal do Hnileckej doliny na práve poludnie. Bolo to peklo na tej rozpálenej ceste. Musel som odbočiť s trate a občerstviť sa. Strašne som už chcel prísť do lesa. Ale ta cesta bola nekonečna. Nakoniec sa to podarilo a ja som pred Gelnicou odbočil do ľavá na Turzov do kopca. To som ešte netušil čo ma čaká. Ledva som vyšiel ten kopec po asfalte, keď zrazu po pravotočivej zákrute ma to zastavilo. Vzadu som mal kazetu 11-25 s cesťaka. Nebol som schopný pohnúť sa dopredu. Vtedy prišla na mňa kríza s prehriatia organizmu. Celý ten úsek Hnileckou dolinou sa mi piekla hlava pod čiapkou a prilbou. Dobre, že som rýchlo zistil v čom je problém, lebo ešte 5 minút a odpadol by som. Dal som si dole prilbu a rozopol sa. Popri ťažkopádnej a kombinovanej chôdzi a jazde na najľahšom prevode na Krompašský kopec som si niekoľkokrát ponadával, že čo si to ty organizátori na nás pripravili po absolvovaných 300 km. Pokladom v tej fatamorgáne bol pre mňa ten prameň po ľavej strane asi dva km pod vrcholom. Strávil som tam asi 15 minút a pomaly som sa dostaval s tých múk. Chcel som si v ňom i pospať alebo aspoň zaplávať ale nedalo sa
. Pokračoval som ďalej až som sa dostal na Plejsy. Ešte stále som nemal hlavu úplne fit ale do zjazdu som sa pustil s chuťou. No veľmi skoro som musel „hamať“. Zjazd bol v mojom stave dosť nebezpečný, pretože bol relatívne prudký, obsahoval veľa veľkých uvoľnených kameňov a výmole. Zvládol som to. Cesta s Krompách na Slovinky bola už v pohode. Keď som si zrazu uvedomil, že sa to nádherné dobrodružstvo začína každým metrom blížiť ku koncu. Dostavili sa mi nádherné pocity, ktoré neviem ani opísať. V hlave sa mi premietlo kde som za tých pár hodín stihol byť a že čo som to vlastne dokázal. Tisli sa mi do oči slzy ... slzy hrdosti. Ešte som sa naposledy osviežil jazdou cez tri brody a bol som na mieste. Mieste, kde sa to neskutočne dobrodružstvo začalo pred 30 hodinami a 29 minútami. Krásny deň sa však ešte neskončil. Ten prišiel až po vydarenom programe a tombole, s ktorej si určite musel každý odniesť nejakú cenu:). Neskôr už nastal čas na zaslúžený oddych.Ešte nejaké údaje:
Čas jazdy prvého dňa po Košiarný briežok 187km: 9:25 (+1:48 oddych), 19,8 km/h
Oddych medzi 1. a 2. dňom: 11h a 20 minút
Čas jazdy druhého dňa Košiarný briežok - Poráč 142 km: 6:20 (+36 m oddych), 22,5 km/h
Spálene kalórie za 329 km: 12900 kcal
Jedlo na trati za 329 km: cca.15 musli tyčiniek, rožky z občerstvovačky,
Pitie na trati: 3 x vodný rezervoár 2,5 litra, cca. 10 x 0,75 l fľaša = 15 litrov, voda s prameňou, iontaky, magnéziové fľaštičky 3 ks
Predpokladaný vypotený objem = 20 litrov potu!!! ... No stalo to zato.
Ešte ráz všetkým ĎAKUJEM! za super zážitok.
Teším sa na ďalší ročník.
Miro
www.333extreme.spis-region.skDoplnená fotogaléria na webe . Sú k dispozícii aj ucelené bloky fotografii na stiahnutie.
Chcem poprosiť všetkých účastnikov ktorý sa chcú podeliť s fotografiami nech mi ich zašlú na adresu 333extreme@spis-region.sk , prípadne poskytnú link na download.
Vďaka
Tiež ďakujem usporiadatelom ale aj tým, ktorí ma nejaký čas viedli, mali gps alebo to tam poznali, lebo by som to aj tak márne riešil s mapou(vlhla a rozpadala sa mi v rukách a o presnosti ani nehovorím),
S tvojej strany netrebalo nic extra, iba sa lepsie pripravit. Kedze mas mobil s GPS (predpokladam z androidom) nepotreboval si k tomu vela. Stacilo sa poobzerat (napriklad aj tu na fore) nainstalovat si do mobilu niektoru z aplikacii, napr. OruxMaps, Androzic alebo niektoru inu, zohnat si offline mapy danej oblasti natiahnut track co bol zverejneny na webe a mohol si ist podla GPS a neskoncil by si v Zalubici. Nebolo potrebne vynalozit ani Euro naviac, len sa poobzerat kolo seba ako to robia ini. Budes vediet nabuduce
Inak som ochotny sa stavit ze minimalne polovica s tych co tvrdili ze nemaju (na) GPS mali vo vrecku telefon z Androidom s integrovanou GPS . Viem ze mapa ktoru ste dostali nebola dokonala, brali sme to tak ze je to len orientacna pomocka nie hlavny nastroj na orientaciu. Pocitali sme s tym ze bez GPS (minimalne jedno GPS vo dvojici) nepojde nik.
Nu, gps súradnice som získal bez problémov, ale na mape nič. Mám symbian s60 a google mapy, tam snímky satelitu aj klasik mapy online, teda to, čo kedysi snímali, potom športtracker, nokia navigáciu a ešte viewranger ale s tým som ešte veľmi nerobil. Nevadí. Pretek som skončil tak ako som skončil. Teraz som múdry ale vtedy to bolo jasné. Sú to moje chyby a zlyhania. Musím to predsa brať športovo a tak to aj je. Je to Ok.
