Žiadnu GARMIN šatku v štartovnom balíčku som nemal ani ja a ani kamarát.
Po maratóne som vysypal celú tašku s obsahom a rozmýšľal som, čo v tom balíku má hodnotu 20 EUR. Neprišli sme na to. Že by to bolo staré číslo časopisu BIKER ???
Alebo tie dve nealkoholické pivá, žuvačky, ktoré sú mi nanič, lebo na
biku žuvačky nežujem.
Prežijem to, lebo na maratón nechodím kvôli tomu, čo nájdem v igelitke plnej sponzorských darčekov. Pravdupovediac, keby mi niekto dal do ruky štartovné číslo, možno jednu minerálku tak mi to stačí. Oveľa viac si cením, keď na mňa špinavého, zapoteného myslí organizátor preteku v cieli s možnosťami ako sprcha (stačí aj improvizovaná ako napr. v Sulove), hadica s tečúcou vodou na umytie biku a nejaká dôstojná strava.
Počas víkendu boli dve maratónske akcie, v sobotu Levoča a v nedeľu Kálnica.
Vybral som si Kálnicu, lebo som tu ešte nebol a po tých veľkolepých reklamách som bol celkom zvedaví, ako to v tej Kálnici vyzerá a čo organizátor dokáže v Slovenských podmienkach ponúknuť.
Prvé sklamanie hneď ráno pri príjazde, keď sa ma organizátor snažil smerovať na príjazdovú cestu na parkovisko, kde by som pravdepodobne zostal visieť na podvozku auta, alebo by som minimálne odtrhol elek.zásuvku na ťažné, alebo poškodil nosič na biky. Našťastie asi po minúte dohadovania pochopil, že by som zablokoval príjazdovú cestu na lúčne parkovisko a pustil ma ďalej po príjazdovej ceste do strediska. Našťastie z opačnej strany bola príjazdová cesta o čosi prijateľnejšia aj keď tiež samá jama a blato, kde človek s obyčajným autom s pohonom jednej nápravy môže zostať v jednej z tých hlbokých jám. Asi najhoršie parkovanie, aké som zažil na maratónoch.
Pri registrácii bol tiež dosť chaos, zjavne nepočítali s takou účasťou. Ak by som sa nedožadoval štartovného 20 eurového balíčka, tak by som ho asi ani nedostal.
Čo sa týka trate, tak štart asi nie celkom dobre umiestnený. Po pár metroch hneď stojka, kde mnoho menej zdatných cyklistov doteraz nepochopilo, že ľahký prevod si treba zaradiť pred stúpaním alebo prekážkou. Sekali tam ľahšie prevody v tej prvej zákrute a samozrejme, že to mnohým nešlo a upchali to tam a hneď sme tlačili.
Ja som ušiel 49km trať, značenie v pohode ale nič výnimočné aké by som už nezažil niekde inde. Trať po stúpanie na Inovec nič výnimočné. Stúpanie na Inovec výživné a preverilo kondičku asi každého. To čo nasledovalo od bufetu na Inovci bolo odmenou pre každého bikera, kto vystúpal hore. Táto časť bola naozaj krásna a bude to krásna spomienka na túto maratónsku trať.
Blato na trati neriešim a bolo ho celkom dosť, lebo žiadny organizátor nedokáže ovplyvniť počasie.
Sklamaním v cieli bola skutočnosť, že sa človek nemá kde umyť, lebo tie tri sprchy nefungovali. V jednej voda raz tiekla, netiekla. Ďalšie dve mali poškodenú armatúru v sprche, takže som si umyl tvár, ruky a nohy v miestom potoku. Jedlo bolo tiež sklamaním. Nejaký guláš s jedným kúskom mäsa a množstvom cibule, alebo čo to bolo, žiadny chlieb . Ale keď je človek hladný, tak zje aj to. Asi s tým počítal organizátor
.
Verím, že do budúcnosti organizátor vychytá nedostatky v organizácii tejto maratónskej akcie a možno posilní a preškolí organizačný tím, aby bolo toto podujatie hodné svojej masívnej reklamy.