... a ani to nemá význam, lebo po 2 h na cvičáku s ním príde domov, kde pokračuje úplne iným spôsobom a pokazí čo môže a haf má z toho akurát hokej.
Tie kategorické pindy "napadne a usmrtiť (a prípadne majiteľa naraziť na kôl)" mi prídu smiešne. Poviem to asi tak... aj ja som mal dlhé roky so psami problém. Do okamihu, kým som nebol nútený so psami koexistovať a neprišiel na to, že aj ten pes je len človek
najprv to bola labradorica jednej kamošky a potom sa register pekne rozširoval. Fóbia dááávno neexistuje a keď si uvedomím, aké HOVADINY som predtým robieval a ako som si mohol MOJOU blbosťou privodiť útok psa (často vlastne jen "útok", lebo pes by to bral ako výzvu ku hre - čo by som ja kedysi v záchvate nepochopenia psej reakcie zobral ako dôvod na obranu, ktorú by haf logicky pochopil ako útok), krútim hlavou sám nad sebou.
Celá "bojovosť" "bojových" psov je len legenda, vďaka ktorej sú tieto nevzhľadné plemená predávané zakomplexovancom a bezkrkom. Mimochodom, z úst takéhoto "psíčkára" som počul aj ďalšiu hlášku, ktorú asi presne nezreprodukujem, ale niečo v zmysle že kto chce veľkého psa, má počítať s tým, že ho nezvládne. Čože?! Nezvládne?! To ho potom nemá čo mať! Takže ďalšie správanie takéhoto psa je podmienené tým, že doma je vlastne šéfom svorky, a celkove nezvládnutou výchovou.
Tú fintu s utratením psa ktorý bol agresívny voči človeku používali mimochodom Evenkovia, Nenci a Eskimáci pri "šľachtení" (v úvodzovkách, lebo to nebol od nich priamy úmysel) svojich záprahových potvor typu husky, samojed, malý mamut či grónsky pes. Ibaže Eskimák či Evenk mali na to rozhodovanie vyššiu kvalifikáciu ako psofób typu podaktorých diskutujúcich - každý z nich bol vlastne kynológ, pretože pre každého z nich to bol ťažný kôň, nadháňač či vyhľadávač koristi, zdroj tepla do pelechu a spoločník na zábavu počas blbého počasia do iglu, proste celý život prežili v tom najbližšom kontakte, takže mal filter, kedy niečo posral on a kedy bol black Peťo na strane psa.
Súhlasiť sa dá s tým, že kto by chcel chovať väčšieho psa, mal by asi mať nejaké tie kynologické vedomosti a nejaké skúšky. Len neviem, či je to v reáli schodná cesta, lebo by sme sa dostali, kde nechceme byť - pre štát alebo ním (na základe "lobbingu") poverené inštitúcie by sa takéto atestácie stali "ryžou", pre prachatých zakomplexovancov by sa nič nezmenilo (úplatok vybaví), pre ostatných by to zrejme znamenalo záťaž porovnateľnú s kúpou psa (prípadne aj vyššiu).