K tým barikádam taký historický postreh
Frantíci, ako je známe, nevedia piť. Keď sa napijú, bývajú agresívni a zvyknú sa vtedy ísť pobiť s policajtami (čo sa koná v priemere raz mesačne - väčšinou to súvisí s výplatným termínom). Občas sa to zvyklo zvrhnúť aj na tie boje na barikádach, čo podnietilo Napoleona III. prakticky zrovnať so zemou starý Paríž (takže napríklad z univerzitného komplexu starej Sorbonny na kopčeku sv. Genovévy, pamätajúceho nielen Fera Villonovie, ale aj Peťa Abélardovie, nezostal ani prd, pričom bol po tisícročí existencie v menšom dezoláte ako toľko oplakávané BA prdhradie po požiari v 1913, z ktorého sa už nespamätalo) s jeho úzkymi uličkami podporujúcimi stavbu barikád a nastavať terajšie bulváre, ktoré boli preventívne projektované tak, aby sa tam bez problémov otočil osemzáprah s ťažkým kanónom na potláčanie revolúcií.
Po poslednej almost revolučnej búrke v 1968 tento proces dokončili vytrhaním posledných zvyškov dlažby, ďalšieho obľúbeného materiálu revolucionárov ("Dohodnime sa: ja odložím obušok a ty položíš dlažobnú kocku.") a položením asfaltového koberečku.
Jo a slopač, slopač ani nevie, ako sa taká barikáda stavia a "obsluhuje". Nehovoriac o tom, že pravicová, či dokonca alt-right barikáda je výsmech histórie.