..kto moze zaraba :)

Prílohy:

Screenshot_20200701-173253.jpg
Screenshot_20200701-173253.jpg 252.44 KiB thumb_up0thumb_down

01.07.2020 - 17:34:59
00
Volodja napísal:
Remdesvir ma viacero moznych neziaducich ucinkov, niektore vazne.

Keď hovoríš C, treba asi povedať aj B a A, teda že a čo čakáš, makové buchty, keď vírus využíva na replikáciu hostiteľské bunky (nezabúdajme, že vírus nazvať živým je dosť veľká odvaha - je to vlastne parazitická nukleová kyselina) a teda musíš nejako skripľavieť tie?
Taký penicilín spôsobuje, že si bakteriálna bunka nevie "vyrobiť" bunkovú stenu. Pričom Procaryota majú úplne inú bunkovú stenu a všetky mechanizmy okolo toho ako Eucarya. To sa potom frajerí s prakticky zero toxicity. Tuná to nejde. Cieliš priamo na eukaryotický metabolizmus tvojich vlastných buniek. Nie je dôvod myslieť si, že z toho vykorčuľuješ s yankeeovským obdĺžnikovým úsmevom, pripraveným na ranu baseballkou. A nikto to ani nikdy netvrdil.
Preto a práve preto majú prakticky všetky antivirotiká pestré adverse effects a preto a práve preto sa ani veľmi nepoužívajú (cost/benefit, že jo). Ak máš 100 rokov a 10 komorbidít tak ich možno pri nejakej ťažkej chrípke (napr.) dostaneš, alebo ak máš HIV, ale inak...
01.07.2020 - 17:57:19
00
... alebo nie si cyklista poprípade jeho kondičný tréner na nejakých pretekoch v krajine, kde chodia muži v bielych plachtách a majú už nejaké tie skúsenosti s outbrejkom MERS v neďalekej minulosti 😎
01.07.2020 - 20:26:20
00
Pri MERS bolo srandovné to, že sa to dalo reálne dostať len ak ťa okýchala ťava :D
01.07.2020 - 20:54:19
00
"Epidémia vystreľovala najmä po veľkých pretekoch, keď sa pretekári mojkali s ťavami a správali sa k nim ako k ľuďom. To je problém." Krčméry v jednom rozhovore o MERS. Trochu ma to aj pobavilo. Myslím, že mojkanie s ťavou si mohli tí arabi odpustit aspoň počas pandémie.
01.07.2020 - 21:10:05
01
https://www.lidovky.cz/relax/veda/podle-studie-z-usa-rousky-snizuji-riziko-nakazy-na-34-procent-uvedl-virolog-hirsch.A200701_182254_ln_domov_ele
01.07.2020 - 21:18:28
00
To by alahdá nebolo aby si katolibanec šenkéry neodpustil rýpanie do ľudí, ktorí nemajú zvieratá za expendables dané ľuďom v plen tým jeho bradatým chrochotom na mraku.
S ťavou sa tiež bude skôr hňácať sekulárny Európan ako zrovna Arab, keďže opovržlivý prístup k neľuďom (a neveriacim) je spoločný všetkým abrahamickým kultom bez výnimky. Jedno či icík, katol, ortodoxák, protestant, polmesačník.
01.07.2020 - 21:58:15
00
tulenik ty preco sa na fore neustale vyjadrujes ako debil ?
01.07.2020 - 22:01:04
08
To sa snazi priblizit commonerom
01.07.2020 - 22:06:43
05
https://dennikn.sk/1947445/patolog-palkovic-ktory-pitval-vacsinu-ludi-s-covid-19-nie-jednu-noc-som-spal-v-satniku/?ref=tit1

Patológ Palkovič, ktorý pitval väčšinu ľudí s COVID-19: Nie jednu noc som spal v šatníku
Veronika Folentová


V rozhovore sa dočítate:

ako sa zmenili pitvy od začiatku koronakrízy po dnes,
prečo sa niektorí patológovia boja robiť pitvy,
ako sa menia vinou COVID-19 pľúca a iné orgány,
či bude po kríze menej celkových úmrtí ako v bežnom roku.

Od posledného úmrtia na COVID-19 uplynuli dlhé týždne. Ako to teraz vyzerá na patológii, ešte dávate pozor, či telo nie je infekčné na koronavírus?

Pravidlá, ktoré sme zaviedli od 12. marca, platia dodnes. Keď príde telo, o ktorom máme pochybnosti a spĺňa kritériá, ktoré máme definované, testujeme ho. V ničom sme nepoľavili, systém je stále rovnaký, či je úmrtie v nemocnici alebo v teréne. To, že to robíme dobre, potvrdzuje, že sme nemali žiadne úmrtie, ktoré by nebolo podchytené. Aj v Pezinku sme úmrtie na COVID-19 včas zachytili.

Koho testujete?

Momentálne máme definovaného pacienta s COVID-19 podľa pľúcnej formy. Objavili sa aj správy, že sa COVID-19 prejavil trombózami, infarktmi či mozgovo-cievnymi príhodami, ale ide len o zriedkavé prípady. Dnes tak testujeme ľudí s podozrením na pľúcnu formu ochorenia alebo aj pacientov, u ktorých si smrť nevieme vysvetliť. Napríklad, ak ide o mladých ľudí s respiračnými príznakmi, ktorí náhle zomreli. U nich by sme robili testy. Momentálne máme okolo 80 takýchto prípadov, medzi nimi sú aj násilné úmrtia, ale napríklad aj úmrtie migranta na hranici s Poľskom.

Celkovo máme 28 úmrtí na koronavírus. Koľkým ste robili pitvu vy?

Na Slovensku sme urobili 19 pitiev. Máme dve pracoviská – na Antolskej a na Lekárskej fakulte, kde sme urobili 16 pitiev. Z toho som ja urobil dvanásť u ľudí, ktorí boli pozitívni na COVID-19. Pitvy robíme aj pri podozreniach a aj u ľudí, ktorí boli pozitívni na koronavírus, teda mali koronavírus, nie však COVID-19, a nezomreli naň. Rovnako vykonávame pitvy aj u pacientov, ktorí boli vyliečení a po nejakom čase zomreli. Takých bolo 38 úmrtí.

Ako si spomínate na prvú pitvu pacienta s podozrením na COVID-19?

Robil som prvú prehliadku človeka, ktorý zomrel s podozrením na COVID-19. Zomrel v okrese Revúca, bolo to 10. marca. Bol som vtedy na lyžiarskom zájazde s deťmi na Táloch a volali mi, že majú podozrenie na koronavírusové úmrtie. Prehliadajúci lekári sa báli, nikoho nevedeli zohnať. Išiel som teda do Revúcej do nemocnice, požičal som si jednorazové ochranné pomôcky a urobil prehliadku mŕtveho.

Báli ste sa?

Pre mňa, ako pre väčšinu patológov, je COVID-19 infekčná choroba ako každá iná. Nie je dôvod ju preháňať ani podceňovať. Treba to brať realisticky. Máme podstatne dramatickejšie a infekčnejšie ochorenia – HIV pozitívnych pacientov aj hepatitídy. Alebo aj raritné choroby ako Weilova choroba. Bolo to nové len v tom, že sme nevedeli, ako veľmi to je nebezpečné. Nevedeli sme, či sú informácie zo zahraničia relevantné. A tak sme si na prvú pitvu obliekli všetky potrebné ochranné pomôcky. Vyzerali sme ako astronauti.

Čo bolo okrem oblečenia iné?

Nepoužívali sme vodu, ale chloramín. Pacientov sme ani neprekladali na stôl, ale nechali sme ich v transportných vakoch. Nevedeli sme, ako veľmi kontaminujeme prostredie. To bolo počas prvej pitvy, na tej poslednej, ktorú sme robili 15. mája, sme mali už len rúška.

Znamená to, že telá nie sú také infekčné, ako sa očakávalo?

Áno. Informácie boli zmätočné. Vychádzali z nevedomosti. Na jednej strane sme čítali, že to nie je treba pri pitve s ochranou preháňať. Telo pri bežnej kontaminácii nie je viac infekčné ako bežne. Ale čítali sme aj správy z Lombardie, kde pitvy robili v izolovaných priestoroch s dýchacími prístrojmi, ktoré recyklovali vzduch. Nevedeli sme, tak sme boli radšej opatrnejší. Keď sme začali chorobu spoznávať, začali sme upravovať režim a nič sa nestalo. Pravidelne nás testujú.

Takže ochranné obleky by ste už pri druhej vlne nepoužívali?

Nie je na to dôvod. Už používame aj bežnú vodu, ktorá sa u nás čistí a zmiešava s chlórom. Ale predtým sme sa báli, či nekontaminujeme potrubie. Dnes vieme, že vírus neprežíva veľmi dlho. Štúdie, ktoré máme, sú veľmi strohé, ale hovoria, že vírus v mŕtvom tele neprežíva dlhšie ako tri až päť dní. Ani pitva nie je taká kritická. Pri živom je situácia iná, ale pri mŕtvom telo nie je až také infekčné.

Ak viete, že je telo infekčné tri až päť dní, posuniete pitvu, aby telo bolo menej infekčné?

Nemôžeme to urobiť, lebo viaceré metódy, ktoré používame, si vyžadujú, aby sa pitva urobila čím skôr. Telo potom podlieha rozkladu, čo znemožňuje niektoré priame dôkazy. Preto sa snažíme pitvu vykonať čo najskôr.

Opatrenia pri pitve ste už uvoľnili, kolegovia sa stále boja?

Áno, máme tu patológov, ktorí keď príde pacient podozrivý na koronavírus, nepresvedčím ich. Povedia, že sa boja, a nútiť ich nebudeme.

Čím to je?

Myslím, že to je prenesená spoločenská atmosféra. Mnohí majú malé deti, žijú so starými rodičmi. Kriviť obraz im môže aj nie až taká vedecká hĺbavosť a nedostatok informácií.

Ako reagovali u vás doma, keď vedeli, že robíte pitvy pacientov s COVID-19?

Nie jednu noc som spal v šatníku. Najväčšia hystéria bola po prvej prehliadke. Po nej som sa mal vrátiť na Tále na lyžiarsky. Ale vo štvrtok zrušili všetky lyžiarske a aj deti išli domov. Tak som išiel rovno domov. Keď som prišiel, najskôr ma manželka chcela poslať do garáže, potom si to rozmyslela. Najmä, keď som robil prvé pitvy, vtedy sa moje okolie veľmi obávalo. Žijeme so svokrou, ktorú máme veľmi radi. Báli sme sa, či ju nenakazím, lebo sa veľa hovorilo o bezpríznakových pacientoch. Boli sme veľmi obozretní. Naučili sme sa s tým rizikom žiť. Nakoniec si zvykli, že som s vírusom v dennom kontakte, nemal som príznaky a testy mi vychádzali negatívne.

Asi aj tie pomohli upokojiť situáciu, nie?

Áno, ale to je falošná istota. Manželka robí tiež na patológii a vie, že keď mám teraz test negatívny, neznamená to, že aj o tri dni bude situácia rovnaká. Bolo to ťažšie obdobie, ale je pri mne zvyknutá. Svokru sme vtedy izolovali. Máme dve poschodia a ona bola na jednom, z ktorého nevychádzala. Vyhýbali sme sa jej, aby sme si to potom nemuseli vyčítať.

Máte za sebou aj test na prítomnosť protilátok, či už ste ochorenie prekonali?

Testovali ma skoro každý týždeň, pravidelne mi robili aj protilátkové testy, chorobu som neprekonal. Pripravili sme postup, ako sa dajú používať rýchlotesty, a sú účinné. Testovali sme nimi pacientov od začiatku apríla. V polovici apríla sme ich zaviedli plošne a zistili sme, že testy fungujú a nie je dôvod ich nepoužívať. Na začiatku sme to vnímali tak, že bol nakúpený materiál, skúsme teda urobiť metódu, aby ten materiál mal význam. Napríklad sme zistili, že rýchlotesty sú falošne pozitívne pri pacientoch s určitou rakovinou pľúc alebo s vysokým pomerom tuku v krvi. Učili sme sa za pochodu, ako sa choroba správa a či môžeme testom veriť alebo nie. Rozbehli sme testy protilátkové aj antigénové – tie žiaľ nefungujú zo sterov, len pri vzorkách priamo z pľúc. Vieme ich použiť a používame ich. Je to výborná skríningová metóda, ktorú používame ako jediní na svete.

Ako ste zistili, že to funguje?

Dostali sme protilátkové testy a povedali nám, že nefungujú. Bolo to v čase, keď sme mali len jedno úmrtie. Vycestoval som do Viedne, kde som otestoval ďalších pacientov. Zistili sme, že nám to začalo vychádzať. Začiatkom apríla sa začali množiť úmrtia a zistili sme, že nie je dôvod, aby sme testy zahodili. Antigénový test má výsledky do 15 minút. Bežne tieto testy nefungujú, lebo by vírusu muselo byť veľmi veľa. Začali sme rozmýšľať, na čo by sa dal využiť, keď už sme mali otvorené telo a mali sme prístup k viacerým tkanivám. Skúšali sme hlien, priedušnicu, a tie nefungovali.

Čo fungovalo?

Pľúca fungovali spoľahlivo. Zistili sme, že horná vrstva centrifugátu z pľúc je vysoko pozitívna na vírus. Potom sme sa snažili metódu zjednodušovať a zistili sme, že stačí do pľúc pichnúť ihlu a vybrať časť vzorky. Telo tak nemusí byť otvorené. Vzorku zalejeme protilátkou a pod UV svetlom vidíme, či tam je vírus. Antigénový test nám ukáže vírus, nie protilátky, a výhoda je, že netrvá osem hodín ako PCR test, ale 15 minút. Robíme ich plošne. Ale ak sa ma spýtate, ako by sme ich robili pri 800 úmrtiach denne, tak poviem, že si to predstaviť neviem. Pripravujeme sa však na to a sme pripravení aj na druhú vlnu, ak by prišla.

Z čoho ste vychádzali, keď ste si mysleli, že u nás bude 800 úmrtí denne?

Zo svetových štatistík. Bol som začiatkom marca vo Francúzsku a tam sa už začínala panika. Hovoril som si, že sa niečo zlé deje. Vtedy sme pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začali nakupovať materiál. Vedeli sme, že musíme konať rýchlo. Postupne sme si spravili zásoby spotrebného materiálu na šesť mesiacov. Zabezpečili sme sa veľmi dobre. Nestalo sa, že by sme prestali pracovať, lebo by sme nemali v čom vykonávať pitvy či prehliadky mŕtvych. Vedeli sme, že to, čo príde, bude zlé. Teraz by sme mali analyzovať, aké reálne zlé to bolo. Ak by sme mali presnejšie dáta, mohli by sme prijať aj cielenejšie opatrenia. Takto sme sa pripravovali na medicínsku katastrofu.

Čo to znamená?

Je to štandardný postup, ktorý učíme aj na školách. Je to situácia, keď sa nejaká aktivita vymkne štandardným procesom. Pripravovali sme sa na to, že to môže byť až také zlé. Rovnako sa pripravujeme na druhú vlnu, ktorá ak príde, nebude mať pravdepodobne taký rozsah ako prvá. Ale pripravujeme sa na to, že to môže byť opäť zlé. Aby to nebolo zle pochopené – neočakávame, že by k takej katastrofe prišlo, ale ak by sa to stalo, budeme na ňu pripravení.

Štatistiky úmrtí sú vo svete rôzne. Ako to funguje u nás? Kto je započítaný do 28 oficiálnych úmrtí na COVID-19?

K úmrtiam sa pristúpilo nejednoznačne. Napríklad v Rakúsku rátajú medzi úmrtia na COVID-19 aj násilnú smrť, teda ak niekto zabije človeka pozitívneho na koronavírus. To nie je podľa mňa správne. Aj Taliansko má v štatistike úplný chaos. WHO definovala úmrtia na COVID-19, ale neskoro. Ide o rovnakú definíciu ako pri chrípke. My však postupujeme podľa pravidiel hlásení do TESSY. Tam sa nahlasujú všetky monitorované infekčné choroby. V systéme sú jasne definované kritériá – človek musí mať rozvinuté ochorenie COVID-19.

Ako to vyzerá v praxi?

Zvolili sme si štyri kategórie. Jedna je jasne definovaný COVID-19, ktorý má najmä pľúcne prejavy. V druhej ide o pacientov, u ktorých je pridružená rozvinutá pľúcna forma koronavírusovej choroby, ale pacient zomrel z inej príčiny – na Slovensku takého zatiaľ nemáme. Napríklad, ak mal daný človek infarkt a zároveň pľúcnu formu koronavírusovej choroby. Vtedy nevieme odlíšiť, či ochorenie COVID-19 prispelo k úmrtiu alebo nie. Ak má niekto rozvinutú pľúcnu formu ochorenia, preťažuje to obeh a srdce je veľmi zaťažené, môže dôjsť k infarktu myokardu. Vtedy nevieme vylúčiť, že dôvodom úmrtia je COVID-19, aj keď pacient zomrel na infarkt.

Takéto obete by spadali medzi 28 oficiálnych obetí COVID-19?

Áno, ale takého zatiaľ nemáme. Všetci 28 zomretí pacienti mali rozvinutú pľúcnu formu COVID-19. Tretia kategória sú pacienti, ktorí sú na koronavírus pozitívni, ale zomreli z iných príčin. Máme zatiaľ jedného takéhoto pacienta. Mali sme ešte jednu pacientku, ale tá bola po testoch negatívna.

Aká je posledná skupina?

Ide o pacientov, ktorých nevieme z nejakej príčiny klasifikovať. Túto skupinu sme zaradili, lebo sme sa pripravovali na extrémnu vlnu úmrtí – čakali sme 800 obetí denne, ako to bolo v Taliansku. Zvažovali sme, čo budeme robiť v situácii, ak by počet obetí takto narástol. Od polovice apríla sme spustili plošné testovanie, zaviedli sme antigénové testovanie na mŕtvych, aj PCR testy, aby sme mali prehľad a aby sa nestalo, že zomrie na COVID-19 niekto, o kom nevieme. Ak by sme o obetiach nevedeli, mohlo by vzniknúť komunitné šírenie. Do štvrtej kategórie by sme zaraďovali pacientov, ktorých nemáme šancu podchytiť, tých by sme potom analyzovali iným spôsobom a dovtedy by sme ich nezaraďovali do oficiálnej štatistiky. Teraz zavádzame takzvaný follow-up, teda sledujeme, či pacienti, ktorí boli v minulosti pozitívni, nezomrú. Keď zomrú, budeme analyzovať, z akého dôvodu.

Sledujete len momentálne nakazených?

Nie, aj tých, čo sa vyzdraveli. Prešetrujeme aj úmrtia pacientov, ktorí boli pozitívni, vyliečili sa, a následne zomreli.

Dokedy ich takto sledujete?

Do konca roka. Možno aj dlhšie, podľa toho, ako dlho bude pandémia.

Úrad verejného zdravotníctva vo svojej štúdii ukázal, že sme mali nakazených najmä mladých ľudí. U nich sa zrejme nedá povedať, či o päť či šesť rokov nebudú mať následky COVID-19, ktorý prekonali.

Preto ich budeme sledovať, aby sme mali o chorobe viac poznatkov, aby sme ju pochopili. Nie preto, že by sa opäť objavila, ale ak by prišiel napríklad iný typ infekčného ochorenia, môžeme byť na neho lepšie pripravení a účinnejšie nasadiť potrebné nástroje.

V Taliansku bolo podľa neskorších informácií, omnoho viac obetí, lebo tých, čo nezomreli v nemocniciach, netestovali. My sme mali nízky počet obetí, nehrozí, že by bola štatistika na COVID-19 úmrtia podhodnotená?

Môže nastať aj opačný problém, že budú štatistiky extrémne nadhodnotené. Jediný spôsob, ako zistíte, či analýza sedí, je cez takzvané excesívne úmrtia. Robí sa to tak, že si porovnáte priemernú úmrtnosť za nejaké obdobie s daným obdobím počas pandémie koronavírusu. Z toho zatiaľ vychádza, že zomieralo viac ľudí, ako bežne. Otázka je, či ide o COVID-19 pacientov, alebo len koronavírus pozitívnych pacientov, ktorí zomreli z iných príčin, alebo pacientov, ktorí niekedy boli pozitívni, ale v momente úmrtia už nemuseli byť. V tomto prípade by boli štatistiky úmrtí extrémne nadhodnotené, nie podhodnotené. Osobne si myslím, že sú skôr nadhodnotené, pretože sa nerozlišuje koronavírus pozitívny pacient od pacientov s rozvinutou pľúcnou formou COVID-19, v mnohých krajinách sa netestujú mŕtvi a podobne.

Teda by sa do štatistiky mali zrátať len tí, čo zomreli priamo na rozvinutý Covid?

Áno, lebo to je podstatné pre zhodnotenie epidemiologickej situácie a opatrení. Lebo to, koľko koronavírus pozitívnych ľudí zomrelo pri nehode, pre epidemiologické opatrenia až také podstatné nie je.

Ak zomrie pacient pozitívny na koronavírus na infarkt alebo na mozgovo-cievnu príhodu, nie na zápal pľúc, dá sa povedať, že to spolu nesúvisí?

Na to je ešte príliš skoro. Stále nemáme dostatočne analyzované ochorenie. Ak by však platilo, že COVID-19 spôsobil aj iné úmrtie, nie len symptomatický zápal pľúc, na Slovensku by sme už dávno mali komunitné šírenie. Ak by totiž pacient zomrel na niečo iné, prepadol by nám cez výber a ľudia v jeho blízkom okolí by boli nakazení. To sa však nedialo.

Predpokladáte, že keď sa budú analyzovať svetové dáta a očistia sa o násilné trestné činy alebo podobné veci, bude celosvetový počet mŕtvych na COVID-19 výrazne nižší?

To, čo je dnes v svetových oficiálnych štatistikách, nie sú len ľudia, ktorí zomreli následkom COVID-19. Môžu to byť ľudia, ktorí mali infekciu pred mesiacom, a zomreli ako negatívni. Nevieme, ako pred smrťou na tom boli a čo ich smrť spôsobilo. Môžu to byť pacienti, ktorí zomreli násilnou smrťou alebo mali nádor, ale boli koronavírus pozitívni. Takýchto pacientov máme aj na Slovensku a sú v samostatnej kategórii. Dobre spracované štatistické údaje by mali byť naviazané na epidemiologické opatrenia. Napríklad vieme, že z 28 úmrtí u nás bolo 21 v domovoch sociálnych služieb. Ak by sme vedeli, že v Taliansku veľká väčšina ľudí s COVID-19 zomrela v domovoch sociálnych služieb, mohli byť celosvetovo lepšie cielené opatrenia. To neznamená, že sme mali zlé opatrenia, to vôbec. Ale ak by sme mali v úvode pandémie lepšie štruktúrované informácie, mohli byť omnoho cielenejšie.

Ako vyzerajú pľúca pacientov s COVID-19?

Je tam ťažký intersticiálny zápal. Ide o typický, nie hnisavý zápal. Pľúca vyzerajú, ako keby „zmäsovateli“. Nie sú vzdušné. Keď ich ponoríte do tekutiny, neplávajú. Takéto pľúca neplnia svoju funkciu, preťažené srdce potom zlyhá. Pľúca s COVID vyzerajú katastrofálne. Vidíte to laickým okom. Keď pacient s COVID zomrie, je to preto, že nemal čím dýchať. Hovorí sa o čiernych pľúcach, to pre početné krvácania, ktoré súvisia s ťažkým zápalom.

Existujú typické koronové pľúca?

Nie. Mali sme pacienta, ktorý zomrel na chrípku, a voľným okom bol problém rozoznať pľúca po chrípke a po COVID-19. Vyzerajú identicky. Preto potrebujeme metódy a testy, aby sme vedeli povedať, že to je COVID-19. Mali sme na Slovensku aj SARS a pľúca vyzerali veľmi podobne.

Mení COVID-19 aj iné orgány?

Vieme, že vírus napáda bunky s receptormi, ktoré sa nachádzajú aj v iných orgánoch, ale nikde nie je opísané, že by pacienti vo veľkom umierali napríklad na infarkty. Sú to skôr len individuálne prípady. Veľká väčšina pacientov má pľúcnu formu COVID-19 a na ňu zomierajú. Pravdepodobne sú napádané aj iné orgány, ale zrejme to nemá taký devastačný účinok ako v pľúcach. Je to preto, lebo koncentrácia týchto receptorov je najvyššia v pľúcach.

Rozdiely na srdci či v iných orgánoch ste nevideli?

Obete COVID-19 mali priemerný vek 80 rokov. Títo ľudia sú udržiavaní pri živote vďaka liekom, inak by zomreli. Dostávali lieky, aby ich srdce dokázalo fungovať. Preto je veľmi ťažké hovoriť o zmenách na iných orgánoch. Vo svete sú spomínané trombózy, ale nemáme dôkazy, že by to bol rutinný nález. V pľúcach boli aj menšie krvné zrazeniny, ale je to sprievodný jav a patrí to do pľúcnej formy COVID-19. Na pacientoch, ktorých sme pitvali, sme nevideli iné, vírusom spôsobené následky mimo pľúc.

Aké boli obete koronavírusu na Slovensku, spájalo ich niečo?

Vysoký vek, všetci mali pľúcnu formu. Mali rôzny stupeň deštrukcie pľúc a v menšej miere rôzne superinfekcie. Znamená to, že na zápal pľúc sa nasadila ešte napríklad pleseň alebo nejaký typ baktérie. Mali štandardné, pre daný vek očakávateľné civilizačné choroby, ktoré sťažovali liečbu. Nasadená liečba tak nemala takú odozvu ako pri mladom človeku.

Veľa sa hovorilo o obezite ako o rizikovom faktore. Ako to bolo u nás?

Aj u nás mali viacerí nadváhu, niektorí boli obézni. Každý obézny pacient tým, že má vyššie bránicu, má obmedzené dýchanie. Keď má obmedzené dýchanie, priebeh akejkoľvek choroby pľúc bude pre neho ťažší.

Keď sa na to pozriete spätne, bola na Slovensku panika?

Bola tu spoločenská neinformovanosť. Zažil som vojnu na Blízkom východe a tam bola panika. Toto bola skôr neistota z nedostatku informácií a preto, že sa informácie rôznili. Na jednej strane boli nezvykle extrémne opatrenia štátu, na druhej bolo extrémne zľahčovanie v niektorých médiách. Aj o rúškach sa dlho hovorilo, že sú zbytočné.

To dlho hovorila aj WHO a nosenie rúšok spochybňovala.

Áno. Ale teraz už hovoria niečo iné. Pritom nejde len bariéru, ale aj o to, že keď máte rúško, nechytáte si tvár. Bežne robíme 25 mimovoľných pohybov, väčšinu na tvár. Keď máte rúško, nerobíte to. Nejednoznačnosť informácií vytvára neistotu a aj nedôveru k opatreniam. Pritom opatrenia zastavili šírenie v úvode a zachránili nás od vysokých počtov úmrtí. Boli presne a dobre načasované.

Ak by prišla druhá vlna, neobávate sa, že ľudia nebudú tak ochotne dodržiavať opatrenia?

Vidíme to pri všetkých epidémiách, aj tam je spochybňovanie a revolta proti opatreniam. Slováci máme rešpekt pred opatreniami, ale máme aj nedôveru voči druhým. Hovoril som s Angličanmi na Slovensku, ktorí sa ma pýtali, prečo máme taký nízky výskyt ochorenia. Povedal som im vedecké odôvodnenia, ale oni si mysleli, že je to preto, lebo jeden Slovák tomu druhému nedôveruje. Vo Švédsku sa povie, že sa má niečo dodržiavať, lebo to je dobré, a ľudia to dodržiavajú. My takto nastavení nie sme, potrebujeme diktát, zákon a preverovanie, či sa dodržiava. Keďže to takto funguje, nedôverujeme jeden druhému a radšej sa chránime. Aj to hralo určitú rolu.

Diskutuje sa, aký bude mať koronavírus vplyv na ostatných ľudí a celkový počet úmrtí. Na jednej strane bolo menej autohavárií, aj niektoré ochorenia sa karanténou potlačili, na druhej mnohým ľuďom sa oddialila starostlivosť pri ich chronických ochoreniach. Máte dáta o tom, aký dosah na úmrtia mal COVID-19?

Za prvé štyri mesiace, keď sme porovnali rok 2019 a 2020, je o 1050 menej mŕtvych v teréne, mimo nemocníc. Do nemocníc sa prijímalo rádovo o polovicu menej ľudí ako počas bežného obdobia a preto si nemyslím, že tam umieralo viac ľudí ako bežne. No dáta z nemocníc ešte nemáme. Veľký podiel na poklese úmrtí mimo nemocnice majú násilné úmrtia, ktorých bolo menej. Bude mať na tom podiel aj to, že bolo menej operácií, lebo operácia so sebou vždy nesie riziko. A starali sme sa o seba – boli sme uzavretejší, chodili sme do prírody. Bolo aj menej stresu, lebo mnohí ľudia nechodili do práce.

Takže sumár po korone bude, že celkovo bude menej úmrtí?

Na to je ešte skoro. Čísla treba zhodnotiť až na konci roka, vtedy uvidíme, či napríklad chronických a psychiatrických pacientov umieralo viac ako bežne. Prídu aj ekonomické starosti, s ktorými tiež môžu byť spojené nejaké úmrtia. Razantnému nárastu úmrtí zatiaľ nič nenasvedčuje. Vidíme to aj pri úmrtiach na chrípku, ktoré počas koronakrízy rapídne klesli – dezinfekciou, rúškami, ale aj odstupom a karanténou. Aj pri chronických pacientoch išlo len o tri mesiace výpadku. To nie je tak dlhá doba na nejaké seriózne hodnotenia.

Aká choroba je COVID-19?

Pre mňa ako patológa je veľmi zaujímavá, lebo sa z nej vieme veľa učiť. Máme veľmi málo informácií. Pitvali sme 70 percent pacientov zomretých na Slovensku, máme najvyšší podiel na svete. Ale je pravda, že sme mali veľmi málo obetí. Snažili sme sa to pochopiť, aby sme poskytli, čo najpresnejšie informácie. Podľa presných informácií viete lepšie cieliť opatrenia.

Čo by sa dalo spraviť inak?

Domovy sociálnych služieb, nemocnice či agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti mali byť úplne v karanténe. Personál by sa mal striedať v dvojtýždenných cykloch. Tak, ako to bolo na konci v Pezinku a Martine. V Lombardii, keďže nič o chorobe nevedeli, každého pozitívneho hospitalizovali a preťažili si nemocnice až tak, že začali kolabovať. Zrazu prišli mladšie ročníky, ktoré boli pozitívne, a nemali voľné ventilátory. Nezvládli situáciu.

Niektoré krajiny sa pokúsili o voľný priebeh epidémie, a teda nezavádzali opatrenia, aby sa vytvorila kolektívna imunita…

Tá sa nedosiahne nikdy v žiadnom štáte.

Prečo?

Infekčnosť choroby je síce veľká, ale všade boli opatrenia, ktoré minimalizovali prenos. Švédsko alebo Británia prišli na to, že systém nie je dobrý, lebo sa nenakazilo potrebných 60 až 70 percent populácie. A aj preto, že to výrazne poškodzovalo ekonomiku. Krátkodobé obmedzenie je možno pre ekonomiku menej drastické, ako keď sú uvoľnené opatrenia a fabriky sa zatvárajú, lebo zamestnanci sú chorí. Drastické opatrenia získali čas, aby sme chorobu spoznali a aby pacienti bez príznakov vyzdraveli alebo boli minimálni roznášači. To je spôsob, ako by sme mali zvládať ďalšie pandémie alebo vlny respiračných infekcií, ktoré o chvíľu určite prídu.

Prečo prídu?

Lebo toto je daň za to, že žijeme konzumne a vo veľmi úzkom kontakte. Prispieva k tomu aj migrácia a cestovanie. Žijeme v úzkych komunitách, máme open space kancelárie, nákaza sa tak šírila rýchlo. Náš systém života je efektívny, ale je tiež dobrý na šírenie infekcií. Sme zvyknutí nechodiť do prírody a ideme radšej do nákupného centra, kde sa infekcia šíri rýchlo. Preto som presvedčený, že to príde opäť. A ak nebudeme mať liek ani vakcínu, budeme musieť opäť bojovať prísnymi epidemickými opatreniami, lebo iný spôsob boja zatiaľ nepoznáme. Dôležité bude, aby jednotlivé štáty plošne zhodnotili zavedené opatrenia a ich uvoľňovanie, aby si každý z nás z tohto obdobia zobral ponaučenie.



Michal Palkovič
Pôsobí na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na sekcii súdneho lekárstva a patologickej anatómie. Pôsobí aj na Ústave patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Unverzitnej nemocnice v Bratislave.

https://dennikn.sk/1947445/patolog-palkovic-ktory-pitval-vacsinu-ludi-s-covid-19-nie-jednu-noc-som-spal-v-satniku/?ref=tit1
01.07.2020 - 22:37:07
39
Ešte platí mimoriadna situácia alebo opatrenia?
02.07.2020 - 15:16:38
00
Mimoriadna situacia trva, nudzovy stav bol zruseny
02.07.2020 - 15:46:42
00
Čo to znamená... Rúško a blbosti?
02.07.2020 - 15:49:40
00
... aj to a hlavne odklad daňového priznania a “ cálovanie 🤑 “ do statnej kasy
02.07.2020 - 17:51:42
01
vcera absolutny denny rekord: USA +51,097
vivat #BLM :)
02.07.2020 - 18:01:58
02
keyboard_arrow_up