SĽUBICA, 1129 m (pohorie: Branisko) – cyklovrchol 7

Sľubica je najvyšším kopcom južnej časti Braniska, ktoré je od vyššej severnej časti oddelené hlbokým sedlom Chvalabohu (750 m). V celom Branisku je Sľubica tretím najvyšším kopcom (vyššie sú Smrekovica 1200 m a Patria 1171 m). Branisko je pekné prevažne lesnaté pohorie s dobrými lesnými cestami, ktoré sa v dĺžke 20 km tiahne severojužným smerom a ako hradba oddeľuje regióny Spiš a Šariš. Okolie Sľubice je veľmi pekné. Z vrcholu je krásny polkruhový výhľad na západ, kde dominujú Volovské a Levočské vrchy, dobre vidno aj Nízke Tatry a Vysoké Tatry. Pohľad na Hornádsku kotlinu so Spišským hradom má letecké parametre, prevýšenie je cca 700 metrov. Vrchol je obľúbeným štartovacím miestom paraglajdistov. Do povedomia mnohých bajkerov sa tento kopec dostal vďaka Kráľovskému MTB maratónu, keď bol jeho súčasťou ako horská prémia. Je to jeden z mojich najobľúbenejších cyklovrcholov.

Na Sľubicu vedie viacero lesných ciest rôznej kvality a strmosti. Najlepšia výstupová trasa vedie z juhovýchodnej strany zo sedla Predky (900 m) po zvážnici, ktorá vyjde na pekné hrebeňové lúky (tu sa nachádzajú kamenný kríž a kovový slovenský dvojkríž a sú odtiaľ pekné výhľady na Spiš i Šariš) a potom po hrebeni až na samotný vrchol. Do sedla Predky sú dobré cesty z obce Vojkovce, Hrišovce a rázcestia Peklisko v údolí Svinky (cca 1 km pod motorestom Branisko). V sedle Predky je aj stará značka cyklocesty do obce Víťaz - šiel som to pred rokmi smerom dole, ale cesta bola vo veľmi zlom stave a miestami nezjazdná. Zo západnej spišskej strany sú cesty strmšie, najlepšia cesta vedie z obce Dúbrava pod Rajtopikmi. Na Sľubicu sa dá dostať aj zo sedla Humence (cez sedlo prechádza zvážnica zo spišskej na šarišskú stranu) po lesnej ceste (zároveň zelená značka).
Hlavná výstupová trasa: Vojkovce (520 m) – sedlo Predky (900 m) 3,5 km – Sľubica (1129 m) 6,5 km (priemerné stúpanie Vojkovce - Predky 10,9 %, na úseku od sedla Predky sú krátke strmé stúpania cez 20 %).

Jednou vetou: Výrazný kopec s krásnymi výhľadmi, pekným okolím a dobrou prístupovou cestou, patriaci do Top Ten slovenských cyklovrcholov.

Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7

Prílohy:

CV_slubica_paraglajding-z-vrcholu.jpg
CV_slubica_paraglajding-z-vrcholu.jpg 176.69 KiB 4 103

CV_slubica_na-vrchole-1129m.jpg
CV_slubica_na-vrchole-1129m.jpg 178.89 KiB 4 105

CV_slubica_sedlo-predky-900m.jpg
CV_slubica_sedlo-predky-900m.jpg 200.53 KiB 4 129

CV_slubica_z-galmusu.jpg
CV_slubica_z-galmusu.jpg 120.69 KiB 4 122

CV_slubica_mapa.JPG
CV_slubica_mapa.JPG 305.66 KiB 4 120

29.12.2011 - 21:13:46
P.F. 2012 pre cyklovrcholárov/cyklovrcholárky, či vlastne pre všetkých bajkerov/bajkerky :D

Prílohy:

biker2012.JPG
biker2012.JPG 114.76 KiB 4 093

30.12.2011 - 20:11:39
Predpokladam, ze to pivo je nealkoholicke. Tebe tiez.

Musi na vas dozerat aj niekto dospely. :-)
http://www.tronkosice.sk

30.12.2011 - 20:16:37
ČERGOV, 1050 m (pohorie: Čergov) – cyklovrchol 8

Vrch Čergov (1050m) patrí medzi najvyššie vrchy Čergovského pohoria, ktoré je po ňom aj pomenované. Pohorie sa tiahne na území horného Šariša v dĺžke vyše 25 km medzi údolím rieky Poprad na severozápade až po Šarišskú vrchovinu na juhovýchode. Samotný vrchol sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria. Z vrcholu je pekný rozhľad na východnú stranu, za jasného počasia vidno Vysoké Tatry (vzdušná vzdialenosť 70 km). Ako na dlani je vidno takmer celé čergovské pohorie: od južnej vetvy – rázsochu Lysej (3 km vzdušnou vzdialenosťou) až po 15,5 km vzdušne vzdialený najvyšší vrchol pohoria Minčol (1157 m). Na vrchole sa nachádza vrcholový smerovník a typický samorast. Čergovský hrebeň je mierne zvlnený, striedajú sa lúky s kríkmi, stromami a lesíkmi. Na úpätiach prevládajú bukové a zmiešané lesy. V lete býva hrebeň značne zarastený a tak aj bicyklom ťažšie priechodný (avšak v zime je prechod hrebeňom ideálna lyžiarska túra, ktorú ocení každý milovník prírody).
Na vrchol sa dá bajkom dobre vyjsť zo sedla Čergov od chaty Čergov (915m) po chodníku či cestičke, ktorou vedie aj červená a modrá značka (vzdialenosť chata – vrchol je 1,5 km). Stúpanie je miestami strmšie, ale pre horského bajkera zvládnuteľné. Čergovská chata http://www.treking.cz/chaty/cergov.htmje jedna z dvoch typických horských chát na východnom Slovensku, ktoré v súčasnosti fungujú celoročne (tou druhou je chata Lajoška blízko Košíc).(Poznámka: Je však vhodné telefonicky si overiť, či si chatár náhodou neodskočil, aby plánované osvieženie, ktoré vždy padne v milom prostredí veľmi vhod, neostalo len nesplnenou túžbou).
Ku chate sa dá dostať bajkom zo štyroch hlavných strán: od juhu po červenej značke od Hradiska, po modrej značke od Lysej, dlhou dolinou cez Majdan a Ambrušovce alebo horskou cestou a z podhorskej obce Hertník. Jednoznačne najlepší prístup na chatu je v dĺžke 7,5 km z Hertníka (460 m), ktorý je vzdialený od Bardejova 12 km. Väčšina cesty je asfaltová, len na konci necelé dva kilometre je tvrdá lesná cesta.
Dobrý prístup je aj pekným dlhým údolím cez Majdan a Ambrušovce. Z rázcestia v Majdane na chatu to je necelých 10 km, pričom do Majdanu vedie cesta z Pečovskej Novej Vsi (na ceste Sabinov-Lipany) cez Ľutinu (tam sa možno dobre občerstviť v hostinci „U Reviľčaka“) Žiaľ táto cesta sa v posledných rokoch sa v záverečnej strmšej časti dosť zhoršila, pretože nie je dostatočne udržiavaná a dažde ju značne vymleli. Pred záverečným stúpaním na konci rozbitej asfaltky sa nachádza idylická chalupa, pri ktorej sa vždy rád zastavím.
Tretia možnosť prístupu na chatu je zo známeho lyžiarskeho strediska Lysá (1068m). Odtiaľ na chatu je to po výraznej bočnej rázsoche hlavného čergovského hrebeňa 5 kilometrov (modrá značka), sú tu však kratšie náročnejšie úseky. Satisfakciou tohto variantu sú pekné výhľady na hlavný čergovský hrebeň, ktorý sa pri chate Čergov lomí z východu na severozápad, ako aj časť cesty cez veľmi pekné horské lúky a za pekného počasia výhľady na Vysoké Tatry.
Z južnej strany od Prešova (štvrtá možnosť) je prístup k chate z Terne cez Hradisko (po červenej značke dĺžka 12 km., prípadne dolinou a potom zvážnicami.
Dlhší prístup na vrchol Čergova je po čergovskom hrebeni zo sedla Priehyba alebo Lysina. Krajinársky však ide o veľmi pekný úsek. Existujú aj iné možnosti ako sa dostať na čergovskú chatu či hrebeň Čergova, ale tie sú vhodné len pre „čergovských vlkov“.
Každopádne Čergov (pohorie, vrchol i chata) stoja za to a odmenou za výšľap je ozaj pekná a relatívne neporušená horská krajina.

Jednou vetou: Cyklovrchol na malebnom hrebeni milého pohoria, v blízkosti ktorého sa nachádza príjemná horská chata.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

Prílohy:

CV_cergov_pohlad-na-cergov-z-razsochy-lysej.jpg
CV_cergov_pohlad-na-cergov-z-razsochy-lysej.jpg 168.2 KiB 4 570

CV_cergov_na-vrchole-1050m.jpg
CV_cergov_na-vrchole-1050m.jpg 193.44 KiB 4 610

CV_cergov_pohlad-smer-lysa.jpg
CV_cergov_pohlad-smer-lysa.jpg 185.42 KiB 4 591

CV_cergov_pod-vrcholom-od-chaty-cergov.jpg
CV_cergov_pod-vrcholom-od-chaty-cergov.jpg 198.47 KiB 4 589

CV_cergov_chata-cergov915m.jpg
CV_cergov_chata-cergov915m.jpg 189.01 KiB 4 573

CV_cergov_mapa-.JPG
CV_cergov_mapa-.JPG 771.18 KiB 4 600

05.01.2012 - 19:19:26
ZÁKĽUKY, 1012 m (pohorie: Veporské vrchy) – cyklovrchol 9

Zákľuky sú trávnatý kopec v západnej časti Veporských vrchov (časť Slovenského rudohoria). Nachádza sa nad dlhou Kamenistou dolinou v oblasti nádrže Hrončok. Východným smerom pokračuje hrebeň Veporských vrchov, ktorý je zväčša hôľnatý s ojedinelými lesíkmi a stromami. Leží na červeno značenej tzv. Rudnej magistrále. Hrebeňový úsek Zákľuky – Obrubovanec - sedlo Tlstý javor je mimoriadne malebný a cykloturisticky atraktívny. Z vrcholu je kruhový výhľad na okolité hory. Na severe vidno Nízke Tatry, na východe Veporské vrchy s typickým Klenovským Veprom, na juhu a západe Poľanu a Ľubietovský Vepor.

Na vrchol sa dá bajkom dostať z dvoch smerov. Zo sedla Tlstý javor (1019 m) po mierne zvlnenom hrebeni cez Obrubovanec je to 8,4 km s prevýšením 185 m. Druhá možnosť (vzdialenosť tiež 8,4 km) je z opačnej západnej strany z Kamenistej doliny od lokality Hrončok (655 m) po dobrej lesnej ceste cez Dankovú (po Dankovú asfalt a značená cxklocesta). Na Dankovú sa dá prísť aj lesnou cestou z Čierneho Balogu – časť Krám cez Veľkú dolinu.

Jednou vetou: Jeden z najmalebnejších slovenských cyklovrcholov s nádherným kruhovým výhľadom a nenáročným výstupom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Prílohy:

CV_zakluky_pohlad-na-lubietovky-vepor-a-hrb.jpg
CV_zakluky_pohlad-na-lubietovky-vepor-a-hrb.jpg 185.24 KiB 4 451

CV_zakluky_na-vrchole.jpg
CV_zakluky_na-vrchole.jpg 51.89 KiB 4 431

CV_zakluky_pod-kopcom-zakluky.jpg
CV_zakluky_pod-kopcom-zakluky.jpg 197.63 KiB 4 423

CV_zakluky_od-tlsteho-javora-vzadu-polana.jpg
CV_zakluky_od-tlsteho-javora-vzadu-polana.jpg 82.11 KiB 4 427

CV_zakluky_mapa.JPG
CV_zakluky_mapa.JPG 676.62 KiB 4 456

12.01.2012 - 19:35:43
BACHUREŇ, 1082 m (pohorie: Bachureň) – cyklovrchol 10

Bachureň je najvyšší kopec rovnomenného pohoria, ktoré v rebríčku najvyšších slovenských pohorí zaujíma stredné 30. miesto z celkového počtu 59. Nevýrazná hora Bachureň je zalesnená, len na západe je z vrcholu výsek s výhľadmi na blízke Levočské vrchy, dolinu Čierny močiar a Vysoké a Nízke Tatry v pozadí.
Prístup na vrchol je po chodníku zo sedla pod Bachurňou (1010 m), vzdialenosť 650 metrov. Až na jeden krátky výšvih je to vyšliapateľné v sedle bajku.
Do sedla pod Bachurňou sa dá dostať viacerými cestami. Napríklad z Lačnova (783 m) popri kríži pod Búče a cez Sedlo pod Magurou je to 5,3 km. Kratšia avšak strmšia cesta z Lačnova vedie popri kaplnke a opäť cez Sedlo pod Magurou 3,5 km. Pekný a plynulý výstup je z Renčišova (610 m) popri chate Bukvica cez sedlo Búče 7,3 km. Zo Sedla pod Marduňou (751 m) po hrebeni je to 6,5 km. Ďalšie výstupové možnosti sú cez Lačnovské sedlo, Kopytovskú dolinu, cez Mindžovú, dolinu Čierny močiar...
Odporúčaná trasa: Lačnov(alebo Renčišov) - kríž pod Búče - Sedlo pod Magurou - Bachureň

Jednou vetou: Nenápadný cyklovrchol s dobrými západnými výhľadmi a zachovalým pekným prírodným prostredím.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

http://www.treking.cz/cyklistika/bachuren-cyklotrek.htm

Prílohy:

CV_bachuren_pohlad-na-bachuren-z-buce.jpg
CV_bachuren_pohlad-na-bachuren-z-buce.jpg 201.66 KiB 5 031

CV_bachuren_sedlo-pod-bachurnou.jpg
CV_bachuren_sedlo-pod-bachurnou.jpg 203.22 KiB 5 008

CV_bachuren_na-vrchole-1082m.jpg
CV_bachuren_na-vrchole-1082m.jpg 199.6 KiB 5 002

CV_bachuren_vyhlad-na-tatry.JPG
CV_bachuren_vyhlad-na-tatry.JPG 47.55 KiB 5 006

CV_bachuren_mapa.JPG
CV_bachuren_mapa.JPG 564.09 KiB 5 028

19.01.2012 - 19:12:38
VEĽKÝ LOPENÍK, 911 m (pohorie: Biele Karpaty) – cyklovrchol 11

Veľký Lopeník je 6.najvyšší kopec pohoria Biele/Bíle Karpaty, ležiaci na česko-slovenskom hraničnom hrebeni. Na vrchole je postavená pekná rozhľadňa (z roku 2005), z ktorej je nádherný kruhový výhľad na blízky kopaničiarsky kraj a okolité pohoria. Zaujímavosť: Biele Karpaty majú len 6 kopcov vyšších ako 900 metrov. Všetky ležia na území Slovenska či na SK/CZ hranici. Najvyšším kopcom Bílych Karpát, ktorý leží vo vnútrozemí Česka je blízky Malý Lopeník 881 m).

http://www.virtualtravel.sk/sk/panorama/trenciansky-kraj/nova-bosaca/velky-lopenik/pod-rozhladnou/
http://www.treking.cz/vrcholy/velky-lopenik.htm

Najlepší výšľap na Veľký Lopeník je z lúčnatého Lopenického sedla (690 m), do ktorého vedú lesné cesty z viacerých strán: z Mikulčinovho vrchu, osady Lopeník či z Březovej. Na vrchol sú odtiaľ 4 km. Na začiatku je lepšie ísť zo sedla vľavo okolo samoty po lúčnej ceste, ktorá sa serpentínou napojí na zelenú značku. Stúpanie ďalej cez Škratovú a Malý Lopeník je až na vrchol mierne.
Na vrchol vedie aj zelená značka z obce Strání, záverečný úsek je však veľmi strmý. Zo slovenskej strany vedie na vrchol kamenistá cesta (modrá značka) z Novej Bošáce - niektoré úseky sú hodne strmé, avšak špičkoví horskí bajkeri by to mali zvládnuť
(my sme šli touto trasou z vrcholu dole: http://www.treking.cz/cyklistika/bile-karpaty.htm )

Jednou vetou: Nenáročný cyklovrchol s peknou vrcholovou lúkou a nádhernými výhľadmi z rozhľadne.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3 (z Bošáce 7)

Prílohy:

CV_velky-lopenik_modra-do-bosace.jpg
CV_velky-lopenik_modra-do-bosace.jpg 208.85 KiB 5 474

CV_velky-lopenik_vyhlad-na-SV- biele-karpaty.jpg
CV_velky-lopenik_vyhlad-na-SV- biele-karpaty.jpg 191.23 KiB 5 481

CV_velky-lopenik_vrchol-rozhladna.jpg
CV_velky-lopenik_vrchol-rozhladna.jpg 198.61 KiB 5 453

CV_velky-lopenik_panorama-lopenicke sedlo-z-cesty-na-vrchol.JPG
CV_velky-lopenik_panorama-lopenicke sedlo-z-cesty-na-vrchol.JPG 34.67 KiB 5 502

CV_velky-lopenik_lopenicke-sedlo-690m.jpg
CV_velky-lopenik_lopenicke-sedlo-690m.jpg 214.31 KiB 5 460

CV_velky-lopenik_mapa2.JPG
CV_velky-lopenik_mapa2.JPG 274.39 KiB 5 465

01.03.2012 - 19:23:25
Babia hora :rock: že vraj najvyšší vrchol mimo Tatier.

http://www.mtbiker.sk/clanky/5186/tip-na-vylet-babia-hora.html

"Synku, při kažké sportovní akci není důležité jestli vyhraješ nebo prohraješ, ale jak moc se opiješ." Homer Simpson

01.03.2012 - 20:26:42
Veru Babia hora je krásna hora a je ozaj najvyššia mimo Tatier. Pekný, avšak hodne náročný výlet. Asi sa podujmem len na Pilsko, a to aj s ohľadom na slová klasika, uverejnené v Krásach Slovenska č.9 z roku 1929 :) . Citujem: „Veru na Pilsku je milšie a krajšie, než na Babej Góre, kde niet kosodreviny, kde sú len samé kamene, a najhlavnejšie, že cesta na Babiu Góru je veľmi nepríjemná, kým cesta na Pilsko je veľmi pohodlná. Z dediny Veselé....tak ľahko sa ide, že sa nám ani nezdá, že by sme kráčali do vrchu“ - koniec citátu. :D
01.03.2012 - 20:53:44
čosi na tom bude pravdy :) preto tento rok to chceme skombinovať Pilsko- Najsevernejsie miesto SVK - BABIA hora

Prílohy:

Komentár súboru: vrchol na dosah
P1080280.JPG
P1080280.JPG 341.97 KiB 4 933

Komentár súboru: Rycierka
3.png
3.png 1.08 MiB 4 924

03.03.2012 - 18:05:09
VYSOKÝ VŔŠOK, 874 m (pohorie: Volovské vrchy - podcelok Hnilecké vrchy) – cyklovrchol 12


Vysoký vŕšok (na mapách je zväčša uvádzaný ako Vysoký vrch – ale tento názov patrí viacerým vrchom a nie ani príznačný, ani miestny) je pomerne nízky a nenápadný holý kopec. Avšak výhľad z jeho vrcholu možno označiť za veľkolepý. Vidno z neho totiž asi tretinu Slovenska!. Na vrchole nedávno inštalovali aj posed a rozhľadovú ružicu. Výborne vidno Vysoké Tatry (vzdialené 54 km) Dole je ako na dlani spišská kotlina, pričom dobre možno rozoznať jednotlivé jej obce. Napravo od Tatier vidno Spišskú Maguru. Na severe v celej šírke vidno Levočské vrchy a od nich napravo sa ako hradba vyníma pohorie Branisko, pod ním výrazne dominujúci Spišský hrad. Za Braniskom vidno Čergovské pohorie a bližšie vpravo pohorie Čiernu horu. Na západe tróni typická silueta Slovinskej skaly, pod ňou sa vinie hlboká Poráčska dolina. Juhovýchodný smer zaberajú Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, na juhu dominuje neďaleký Bukovec a pod nim „čupí“ dedina Poráč. Ďalej vpravo sa ako more vlnia hrebene Slovenského rudohoria a vedľa nich na západe sa predstavuje Slovenský raj v plnej paráde. A za nim je ďalší bonbónik – Kráľova hoľa, ktorá odtiaľto vyzerá ako slovenská Fudžijama.

Najlepší výstup na Vysoký vŕšok je z dediny Poráč, odkiaľ je to doslova „čoby kameňom dohodil“ – vzdušne 600 metrov. Veľmi pekný prístup je po hrebeni Hnileckých vrchov od horárne Galmus po modrej značke (9,5 km).
Do dedinky Poráč (760 m) vedie štátna cesta z Rudnian, z Chraste nad Hornádom vedie údolím potoka Zlatník horská asfaltka. Zaujímavejšie prístupy sú tam cez Poráčsku dolinu, po hrebeni Hnileckých vrchov od Závadky alebo po už spomenutej modrej značke z Galmusu.

Jednou vetou: Kopec – horský trpaslík s výhľadmi obra..
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Prílohy:

CV_vys-vrsok_vyhlad-na-vychod-.jpg
CV_vys-vrsok_vyhlad-na-vychod-.jpg 182.45 KiB 5 542

CV_vys-vrsok_vyhlad-na-zapad-.jpg
CV_vys-vrsok_vyhlad-na-zapad-.jpg 197.92 KiB 5 529

CV_vys-vrsok_na-vrchole-874m-.jpg
CV_vys-vrsok_na-vrchole-874m-.jpg 174.88 KiB 5 519

CV_vys-vrsok_pod-kopcom-vzadu-kralovka-.jpg
CV_vys-vrsok_pod-kopcom-vzadu-kralovka-.jpg 195.62 KiB 5 495

CV_vys-vrsok_cesta-cez-galmus-.jpg
CV_vys-vrsok_cesta-cez-galmus-.jpg 204.5 KiB 5 504

CV_vys-vrsok-spod-bukovca+-.JPG
CV_vys-vrsok-spod-bukovca+-.JPG 115.76 KiB 5 525

CV_vysoky-vrsok_mapa-.JPG
CV_vysoky-vrsok_mapa-.JPG 229.09 KiB 5 512

08.03.2012 - 22:02:49
SITNO, 1009 m (pohorie: Štiavnické vrchy) – cyklovrchol 13

Legendárne Sitno je najvyšším kopcom Štiavnických vrchov. Sitno bolo vždy útočiskom mocnárov a netreba sa čudovať, pretože má mimoriadnu a dominantnú polohu i tvar, vzbudzujúce rešpekt. Je to najjužnejší slovenský kopec s výškou nad tisíc metrov, ktorý sa v minulosti vždy postavil do cesty rôznym dobyvateľom. Je akousi južnou slovenskou baštou. Sú tu pozostatky pravekého osídlenia a na východnom úbočí hory sa nachádzajú pozostatky hradu. A slovami cyklistu má Sitno ešte ďalší vzácny atribút: je najjužnejším slovenským cyklovrcholom s výškou nad 750 m. Okrem mohutného televízneho vysielača sa tu nachádza pekná obnovená drevená rozhľadňa, na prízemí ktorej je predajňa suvenírov a bufet. Z rozhľadne je nádherná kruhová panoráma. Ako na dlani vidno 5 km vzdialenú Banskú Štiavnicu (600 m) s výraznou Kalváriou. Nad ňou sa vlní veniec hôr, z ktorých vyčnievajú kopce Tanád (934 m) a Šobov (888 m). V zákryte za nimi sú Kerling (Banský vrch) a Kolberg (Zlatý vrch), názvami pripomínajúcimi niekdajšiu zlatú banskú éru toho kraja. Za nimi na obzore je hrebeň Kremnických vrchov, vľavo Vtáčnik a Pohronský Inovec. Južný horizont patrí kopcom a kopčekom Štiavnických vrchov, za ktorými v diaľke sa črtá Podunajská pahorkatina. Pri lepšej viditeľnosti vidno aj Vysoké Tatry a Dunaj.

Na vrchol vedie horská asfaltová cesta, ktorá začína pod obcou Svätý Anton vo výške 400 metrov. Cez Malé Sitno a Sitience je to na vrchol 7 km. Záverečné stúpanie je hodne strmé a dosahuje až 23 %. Od jazera Počúvadlo sa dá bicyklom vyjsť na vrchol po lesnej vrstevnicovej ceste, ktorá sa napojí na vrcholovú asfaltku vo výške 660 m pod Sitiencami. Na túto asfaltku sa dá dosať aj zo sedla Krížna po lesnej zvážnici (žltá značka, ktorá je však v závere veľmi strmá), ako aj lesnými cestami z obce Ilija.

Jednou vetou: Legendárny kopec s dobrým prístupom a nádherným výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6

Prílohy:

CV_sitno_vyhlad-na-SZ-.jpg
CV_sitno_vyhlad-na-SZ-.jpg 87.67 KiB 6 728

CV_sitno_vyhlad-na-bansku-stiavnicu-.jpg
CV_sitno_vyhlad-na-bansku-stiavnicu-.jpg 88.43 KiB 6 737

CV_sitno_vrchol-.jpg
CV_sitno_vrchol-.jpg 200.42 KiB 6 748

CV_sitno_pohlad-z-kopanice-vysoka-.jpg
CV_sitno_pohlad-z-kopanice-vysoka-.jpg 131.66 KiB 6 749

CV_sitno_mapa.JPG
CV_sitno_mapa.JPG 530.64 KiB 6 757

15.03.2012 - 21:58:35
BUKOVEC, 1127 m (pohorie: Volovské vrchy, podcelok Hnilecké vrchy) – cyklovrchol 14

Bukovec je najvyšším kopcom Hnileckých vrchov, ktoré sú jednou zo siedmich častí Volovských vrchov. Je to oblý a lúčnatý kopec, porastený ojedinelými kríkmi a stromami. Vzhľadom na rozložitosť vrcholu nie sú z neho hlboké výhľady do dolín, avšak ďaleké výhľady sú impozantné. Na západe vidno Slovenský raj a za ním Kráľovu hoľu, viac vpravo Hornádsku kotlinu a Vysoké Tatry, na východe a juhu vence hôr Volovských vrchov.

Najlepší prístup na vrchol Bukovca je z južnej strany. Pri obci Švedlár treba odbočiť pri dome č. 311 (475 m) na sever do údolia Kopagrund. Po 4 km sa asfaltka mení na dobrú lesnú cestu, ktorá serpentínami vedie cez les až na otvorený lúčnatý vrchol Bukovca. Úsek Švedlár – Bukovec má parametre: 9,2 km, 652 m prevýšenie, priemerné stúpanie 7,1 %. Trochu strmší a menej pohodlný výstup je zo severnej strany z rázcestia pod Holým vrchom po tvrdých cestách. Dobrá prístupová cesta je aj z východu zo sedla po Bukovcom (969 m), z ktorého treba pokračovať južným traverzom, ktorý sa napojí na výstupovú trasu zo Švedlára. Do sedla pod Bukovcom vedie dobrá cesta cez Lacemberskú dolinu (dolina Slovinského potoka). Podľa Racha http://www.bikemap.net/route/1230026 sa dá do sedla dostať aj po zvážniciach severným úpätím Hnileckých vrchov od Tatarkovho kríža.

Bukovec je jedným z vrcholov cyklotúry Volovské trojvršie:
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
https://picasaweb.google.com/karpatiatour/VOLOVSKETROJVRSIE

Jednou vetou: Vďačný cyklovrchol s peknými výhľadmi a príjemnou vrcholovou plošinou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

Prílohy:

CV_bukovec_pohlad-na-slov-raj-.jpg
CV_bukovec_pohlad-na-slov-raj-.jpg 201.71 KiB 7 090

CV_bukovec_na-vrchole-.jpg
CV_bukovec_na-vrchole-.jpg 196.02 KiB 7 077

CV_bukovec_pod-vrcholom-.jpg
CV_bukovec_pod-vrcholom-.jpg 206.98 KiB 7 061

CV_bukovec_pohlad-na-volovske-vrchy-spod-vrchola-.jpg
CV_bukovec_pohlad-na-volovske-vrchy-spod-vrchola-.jpg 201.92 KiB 7 064

CV_bukovec_cesta-zo-svedlara-.jpg
CV_bukovec_cesta-zo-svedlara-.jpg 201.11 KiB 7 073

CV_bukovec_mapa2.JPG
CV_bukovec_mapa2.JPG 651.9 KiB 7 106

22.03.2012 - 20:46:28
Velmi pekne si to tu rozvinul, az mam chut vyhrabat tiez daku fotku z cyklovrcholu aj s popisom. Normalne by si taketo nieco asi zasluzilo aj webovu stranku.

2018

23.03.2012 - 08:32:24
úplne by stačilo dať to do trás na mtbikerovi

beriem späť .. tam by sa to stratilo

Aj z čisto sebeckých pohnútok je dobré konať nesebecky

23.03.2012 - 08:33:56