VYSOKÝ VŔŠOK, 874 m (pohorie: Volovské vrchy - podcelok Hnilecké vrchy) – cyklovrchol 12


Vysoký vŕšok (na mapách je zväčša uvádzaný ako Vysoký vrch – ale tento názov patrí viacerým vrchom a nie ani príznačný, ani miestny) je pomerne nízky a nenápadný holý kopec. Avšak výhľad z jeho vrcholu možno označiť za veľkolepý. Vidno z neho totiž asi tretinu Slovenska!. Na vrchole nedávno inštalovali aj posed a rozhľadovú ružicu. Výborne vidno Vysoké Tatry (vzdialené 54 km) Dole je ako na dlani spišská kotlina, pričom dobre možno rozoznať jednotlivé jej obce. Napravo od Tatier vidno Spišskú Maguru. Na severe v celej šírke vidno Levočské vrchy a od nich napravo sa ako hradba vyníma pohorie Branisko, pod ním výrazne dominujúci Spišský hrad. Za Braniskom vidno Čergovské pohorie a bližšie vpravo pohorie Čiernu horu. Na západe tróni typická silueta Slovinskej skaly, pod ňou sa vinie hlboká Poráčska dolina. Juhovýchodný smer zaberajú Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, na juhu dominuje neďaleký Bukovec a pod nim „čupí“ dedina Poráč. Ďalej vpravo sa ako more vlnia hrebene Slovenského rudohoria a vedľa nich na západe sa predstavuje Slovenský raj v plnej paráde. A za nim je ďalší bonbónik – Kráľova hoľa, ktorá odtiaľto vyzerá ako slovenská Fudžijama.

Najlepší výstup na Vysoký vŕšok je z dediny Poráč, odkiaľ je to doslova „čoby kameňom dohodil“ – vzdušne 600 metrov. Veľmi pekný prístup je po hrebeni Hnileckých vrchov od horárne Galmus po modrej značke (9,5 km).
Do dedinky Poráč (760 m) vedie štátna cesta z Rudnian, z Chraste nad Hornádom vedie údolím potoka Zlatník horská asfaltka. Zaujímavejšie prístupy sú tam cez Poráčsku dolinu, po hrebeni Hnileckých vrchov od Závadky alebo po už spomenutej modrej značke z Galmusu.

Jednou vetou: Kopec – horský trpaslík s výhľadmi obra..
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Prílohy:

CV_vys-vrsok_vyhlad-na-vychod-.jpg
CV_vys-vrsok_vyhlad-na-vychod-.jpg 182.45 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vys-vrsok_vyhlad-na-zapad-.jpg
CV_vys-vrsok_vyhlad-na-zapad-.jpg 197.92 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vys-vrsok_na-vrchole-874m-.jpg
CV_vys-vrsok_na-vrchole-874m-.jpg 174.88 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vys-vrsok_pod-kopcom-vzadu-kralovka-.jpg
CV_vys-vrsok_pod-kopcom-vzadu-kralovka-.jpg 195.62 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vys-vrsok_cesta-cez-galmus-.jpg
CV_vys-vrsok_cesta-cez-galmus-.jpg 204.5 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vys-vrsok-spod-bukovca+-.JPG
CV_vys-vrsok-spod-bukovca+-.JPG 115.76 KiB thumb_up0thumb_down

CV_vysoky-vrsok_mapa-.JPG
CV_vysoky-vrsok_mapa-.JPG 229.09 KiB thumb_up0thumb_down

08.03.2012 - 22:02:49
00
SITNO, 1009 m (pohorie: Štiavnické vrchy) – cyklovrchol 13

Legendárne Sitno je najvyšším kopcom Štiavnických vrchov. Sitno bolo vždy útočiskom mocnárov a netreba sa čudovať, pretože má mimoriadnu a dominantnú polohu i tvar, vzbudzujúce rešpekt. Je to najjužnejší slovenský kopec s výškou nad tisíc metrov, ktorý sa v minulosti vždy postavil do cesty rôznym dobyvateľom. Je akousi južnou slovenskou baštou. Sú tu pozostatky pravekého osídlenia a na východnom úbočí hory sa nachádzajú pozostatky hradu. A slovami cyklistu má Sitno ešte ďalší vzácny atribút: je najjužnejším slovenským cyklovrcholom s výškou nad 750 m. Okrem mohutného televízneho vysielača sa tu nachádza pekná obnovená drevená rozhľadňa, na prízemí ktorej je predajňa suvenírov a bufet. Z rozhľadne je nádherná kruhová panoráma. Ako na dlani vidno 5 km vzdialenú Banskú Štiavnicu (600 m) s výraznou Kalváriou. Nad ňou sa vlní veniec hôr, z ktorých vyčnievajú kopce Tanád (934 m) a Šobov (888 m). V zákryte za nimi sú Kerling (Banský vrch) a Kolberg (Zlatý vrch), názvami pripomínajúcimi niekdajšiu zlatú banskú éru toho kraja. Za nimi na obzore je hrebeň Kremnických vrchov, vľavo Vtáčnik a Pohronský Inovec. Južný horizont patrí kopcom a kopčekom Štiavnických vrchov, za ktorými v diaľke sa črtá Podunajská pahorkatina. Pri lepšej viditeľnosti vidno aj Vysoké Tatry a Dunaj.

Na vrchol vedie horská asfaltová cesta, ktorá začína pod obcou Svätý Anton vo výške 400 metrov. Cez Malé Sitno a Sitience je to na vrchol 7 km. Záverečné stúpanie je hodne strmé a dosahuje až 23 %. Od jazera Počúvadlo sa dá bicyklom vyjsť na vrchol po lesnej vrstevnicovej ceste, ktorá sa napojí na vrcholovú asfaltku vo výške 660 m pod Sitiencami. Na túto asfaltku sa dá dosať aj zo sedla Krížna po lesnej zvážnici (žltá značka, ktorá je však v závere veľmi strmá), ako aj lesnými cestami z obce Ilija.

Jednou vetou: Legendárny kopec s dobrým prístupom a nádherným výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6

Prílohy:

CV_sitno_vyhlad-na-SZ-.jpg
CV_sitno_vyhlad-na-SZ-.jpg 87.67 KiB thumb_up0thumb_down

CV_sitno_vyhlad-na-bansku-stiavnicu-.jpg
CV_sitno_vyhlad-na-bansku-stiavnicu-.jpg 88.43 KiB thumb_up0thumb_down

CV_sitno_vrchol-.jpg
CV_sitno_vrchol-.jpg 200.42 KiB thumb_up0thumb_down

CV_sitno_pohlad-z-kopanice-vysoka-.jpg
CV_sitno_pohlad-z-kopanice-vysoka-.jpg 131.66 KiB thumb_up0thumb_down

CV_sitno_mapa.JPG
CV_sitno_mapa.JPG 530.64 KiB thumb_up0thumb_down

15.03.2012 - 21:58:35
00
BUKOVEC, 1127 m (pohorie: Volovské vrchy, podcelok Hnilecké vrchy) – cyklovrchol 14

Bukovec je najvyšším kopcom Hnileckých vrchov, ktoré sú jednou zo siedmich častí Volovských vrchov. Je to oblý a lúčnatý kopec, porastený ojedinelými kríkmi a stromami. Vzhľadom na rozložitosť vrcholu nie sú z neho hlboké výhľady do dolín, avšak ďaleké výhľady sú impozantné. Na západe vidno Slovenský raj a za ním Kráľovu hoľu, viac vpravo Hornádsku kotlinu a Vysoké Tatry, na východe a juhu vence hôr Volovských vrchov.

Najlepší prístup na vrchol Bukovca je z južnej strany. Pri obci Švedlár treba odbočiť pri dome č. 311 (475 m) na sever do údolia Kopagrund. Po 4 km sa asfaltka mení na dobrú lesnú cestu, ktorá serpentínami vedie cez les až na otvorený lúčnatý vrchol Bukovca. Úsek Švedlár – Bukovec má parametre: 9,2 km, 652 m prevýšenie, priemerné stúpanie 7,1 %. Trochu strmší a menej pohodlný výstup je zo severnej strany z rázcestia pod Holým vrchom po tvrdých cestách. Dobrá prístupová cesta je aj z východu zo sedla po Bukovcom (969 m), z ktorého treba pokračovať južným traverzom, ktorý sa napojí na výstupovú trasu zo Švedlára. Do sedla pod Bukovcom vedie dobrá cesta cez Lacemberskú dolinu (dolina Slovinského potoka). Podľa Racha http://www.bikemap.net/route/1230026 sa dá do sedla dostať aj po zvážniciach severným úpätím Hnileckých vrchov od Tatarkovho kríža.

Bukovec je jedným z vrcholov cyklotúry Volovské trojvršie:
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
https://picasaweb.google.com/karpatiatour/VOLOVSKETROJVRSIE

Jednou vetou: Vďačný cyklovrchol s peknými výhľadmi a príjemnou vrcholovou plošinou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

Prílohy:

CV_bukovec_pohlad-na-slov-raj-.jpg
CV_bukovec_pohlad-na-slov-raj-.jpg 201.71 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bukovec_na-vrchole-.jpg
CV_bukovec_na-vrchole-.jpg 196.02 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bukovec_pod-vrcholom-.jpg
CV_bukovec_pod-vrcholom-.jpg 206.98 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bukovec_pohlad-na-volovske-vrchy-spod-vrchola-.jpg
CV_bukovec_pohlad-na-volovske-vrchy-spod-vrchola-.jpg 201.92 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bukovec_cesta-zo-svedlara-.jpg
CV_bukovec_cesta-zo-svedlara-.jpg 201.11 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bukovec_mapa2.JPG
CV_bukovec_mapa2.JPG 651.9 KiB thumb_up0thumb_down

22.03.2012 - 20:46:28
00
Velmi pekne si to tu rozvinul, az mam chut vyhrabat tiez daku fotku z cyklovrcholu aj s popisom. Normalne by si taketo nieco asi zasluzilo aj webovu stranku.
23.03.2012 - 08:32:24
00
úplne by stačilo dať to do trás na mtbikerovi

beriem späť .. tam by sa to stratilo
23.03.2012 - 08:33:56
00
O trasu az tak nejde .. ked ma zaujme fotka, tak sa tam uz dostanem :lol:
23.03.2012 - 08:38:43
00
Výstup na Veľký Tríbeč z Južnej strany. (lesné cesty a záver cca. 150 m. turistický chodník)
Turistické trasy pre bike neodporúčam. Červenou turistickou značkou je to veľmi strmé - nutné často tlačiť.
Modrou značkou cez Medvedí vrch je chodník často zavalený konármi a je nutné stále zostupvať z biku.

Prílohy:

Zachytiť-2.jpg
Zachytiť-2.jpg 547.78 KiB thumb_up0thumb_down

2012-03-22-11-03-50.plt [73.96 KiB]

23.03.2012 - 08:46:04
00
Ja som siel zvaznicami, to bolo uplne super .. na zaver po modrej na vrchol (okrem jedneho kusku, co som nevladal, slapatelne). Dalej na Medvedi vrch to slo, opacne ako pises by som to fakt nesiel ..
23.03.2012 - 08:50:16
00
HOLÝ VRCH (Tisícka), 1054 m (pohorie: Volovské vrchy) – cyklovrchol 15

Holý vrch je košickým turistom známy pod názvom Tisícka, do niektorých máp sa dostal s názvom Tisícovka. Niekedy býval označovaný aj ako Zadná Holica, na mape lesných ciest je uvedený ako Hubertus. Holý vrch je uvedený na starých mapách a javí sa ako najsprávnejší. Päť názvov pre jeden kopec je ozaj mimoriadnou zvláštnosťou – z tohto hľadiska ide asi o unikátny kopec.
Na jeho vrchole je umiestnený televízny vysielač, vďaka čomu je kopec zďaleka identifikovateľný, dobre ho vidno aj z Košíc. Je to najbližší kopec s výškou nad tisíc metrov od Košíc, preto asi ten názov Tisícka. Vzdušná vzdialenosť vrcholu z centra mesta je 16.3 km, z okraja mesta 12,7 km.

Geografická vložka:
Pre porovnanie najbližšie tisícmetrové kopce k niektorým slovenským mestám (mesto, kopec, vzdialenosť z centra/okraja mesta): Prešov: Tri chotáre 1025 m, 11,8/9,0 km – Bratislava: Inovec 1042 m, 96 km – Banská Bystrica: Panský diel 1100 m, 6,8/3,9 km – Žilina: Grúň 1101 m, 12,3/8,6 km – Nitra: Tatra 1015m(pohorie Vtáčnik), 48 km – Ružomberok: Čebrať 1054 m, 2,5/1,5 km. Z tohto pohľadu je najhorskejším mestom rodný Ružomberok. Pozoruhodnosťou je že nadmorské výšky najbližších „tisíciek“ Ružomberka a Košíc sú rovnaké: Čebrať aj Holý vrch majú nadmoskú výšku 1054 metrov.

Z vrcholu je dobrý západný výhľad. Vidno Slovenský kras s Jelením vrchom a veniec Volovských vrchov s Pipitkou a Osadníkom. Ako na dlani je len 4,8 km vzdušne vzdialená Kojšovská hoľa (1246 m). Napravo od nej pri dobrej viditeľnosti vidno kúsok východnej časti Vysokých Tatier a Belianske Tatry. Východnému výhľadu bránia stromy, v zime medzi stromami možno vidieť Slanské vrchy a mesto Košice. Na západnom úbočí rastú stromy, ktoré postupom času obmedzujú dosiaľ ešte dobrý západný výhľad.

Na Holý vrch vedie lesná cesta z červenej značkovanej trasy Cesta hrdinov SNP. Táto odbočka dlhá 350 metrov sa nachádza 750 metrov od Zlatoidských lúk, tesne pod sedlom (pod Holým vrchom). V sedle je obnovený drevený prístrešok (vďaka junákom zo Zlatej Idky). Obľúbená chata Lajoška http://www.treking.cz/chaty/chata-lajoska-predna-holica.htm je z vrcholu vzdialená 3 km. Prístupových ciest do Sedla pod Holým vrchom (1028 m) je niekoľko. Sú znázornené na priloženej prehľadnej mapke, popis výstupových trás možno stotožniť s výstupovými trasami ku chate Lajoška:
http://www.treking.cz/regiony/lajoska-pristupove-cesty.htm

Jednou vetou: „Veľkomestský“ tisícmetrový cyklovrchol s pravou horskou atmosférou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

Prílohy:

CV_tisicka_na-vrchole-vzadu-kojsovka-.jpg
CV_tisicka_na-vrchole-vzadu-kojsovka-.jpg 240.05 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_pod-vrcholom-.jpg
CV_tisicka_pod-vrcholom-.jpg 178.7 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_odbocka-z-cervenej-na vrchol-.jpg
CV_tisicka_odbocka-z-cervenej-na vrchol-.jpg 188.16 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_zo-severozapadu-zo zltej-+.JPG
CV_tisicka_zo-severozapadu-zo zltej-+.JPG 185.87 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_od-kojsovskej-hole-+.JPG
CV_tisicka_od-kojsovskej-hole-+.JPG 70.04 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_mapa2.JPG
CV_tisicka_mapa2.JPG 351.7 KiB thumb_up0thumb_down

CV_tisicka_pohlad-od-kosic-z ciciek-+.JPG
CV_tisicka_pohlad-od-kosic-z ciciek-+.JPG 62.64 KiB thumb_up0thumb_down

08.04.2012 - 20:17:33
00
GERLAŠSKÁ SKALA, 752 m (pohorie: Slovenský kras) – cyklovrchol 16

Gerlašská skala sa nachádza na severnom cípe Plešiveckej planiny ktorá je považovaná za najkrajšiu a najvzácnejšiu planinu Slovenského krasu. Zo skaly je veľmi pekný a ďaleký výhľad na sever, pohľad do Rožňavskej kotliny s dedinkami má letecký nádych. Na severozápade vidno Kráľovu hoľu, na severe Revúcku vrchovinu a za ňou na obzore Slovenský raj, na severovýchode Volovské vrchy s typickým Skaliskom (Volovec). Za dobrej viditeľnosti je vidieť aj 63 km vzdialené Vysoké Tatry. Názov skaly asi súvisí s tým, že z nej vidno Gerlach (oficiálne Gerlachovský štít 2654 m). Skala je súčasťou prírodnej rezervácie Gerlachovské skaly (bizarné skalné steny s bohatou vegetáciou pod ktorými sa nachádza Šingliarova jaskyňa).
Najlepší prístup na skalu je z juhu po mierne zvlnenej ceste Plešiveckou planinou od rázcestia Veľký vrch (721 m). Cesta vedie malebným krasovým prostredím. Zo severu je možné vyjsť na skalu lesnými cestami z obcí Honce, Rožňavské Bystré a Rakovnica (viď mapka). Niektoré úseky sú hodne strmé. Ale pri vynikajúcej kondícii sú zvládnuteľné v sedle bajku (osobne som severnými cestami vždy len schádzal dole, takže len teoretizujem :))

Jednou vetou: Veľmi zaujímavý vrchol v mimoriadne krásnom krasovom prostredí s excelentnými severnými výhľadmi.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5 (zo severu asi osem)

http://www.treking.cz/cyklistika/plesivec.htm

Prílohy:

CV_gerlasska-skala_pohlad-zo-severu-.jpg
CV_gerlasska-skala_pohlad-zo-severu-.jpg 188.74 KiB thumb_up0thumb_down

CV_gerlasska-skala_cesta-do-honiec-.jpg
CV_gerlasska-skala_cesta-do-honiec-.jpg 208.6 KiB thumb_up0thumb_down

CV_gerlasska-skala_na-vrchole-.jpg
CV_gerlasska-skala_na-vrchole-.jpg 175.83 KiB thumb_up0thumb_down

CV_gerlasska-skala_severna-panorama-+.JPG
CV_gerlasska-skala_severna-panorama-+.JPG 79.78 KiB thumb_up0thumb_down

CV_gerlasska-skala_juzna-cesta-plesiveckou-planinou-.JPG
CV_gerlasska-skala_juzna-cesta-plesiveckou-planinou-.JPG 129.51 KiB thumb_up0thumb_down

CV_gerlasska-skala_mapa+.PNG
CV_gerlasska-skala_mapa+.PNG 656.88 KiB thumb_up0thumb_down

14.04.2012 - 22:07:00
00
VEĽKÁ JAVORINA 970 m (pohorie: Biele Karpaty) – cyklovrchol 17

Veľká Javorina je najvyšší kopec pohoria Biele Karpaty. Biele Karpaty sú pomerne dlhé (80 km), avšak nižšie slovenské pohorie (v rebríčku najvyšších pohorí sú na 42. mieste z 53). Tiahnu sa pozdĺž česko-slovenskej hranice, takže vlastne ide o česko-slovenské pohorie.
Na lúčnatom vrchole Veľkej Javoriny, na ktorom je umiestnený vysielač a niekoľko pamätníkov, sa od roku 1945 konajú letné česko-slovenské bratské stretnutia. Z vrcholu sú ďaleké výhľady na západnú moravskú i východnú slovenskú stranu. Na severozápadnej strane kopca je vyhlásená národná prírodná rezervácia (najmä vďaka lesom majúcich pralesovitý charakter). Pod vrcholom sa nachádza sympatická Holubyho chata (910 m).

Odkazy:
http://www.treking.cz/vrcholy/velka-javorina.htm
http://www.velkajavorina.com/new/o_slavnostech.htm
http://www.treking.cz/chaty/holubyho-chata.htm

Najlepší prístup na vrchol je zo slovenskej strany po horskej asfaltke. Z osady Hrnčiarové (325 m) je na vrchol 8,8 km (výškový rozdiel 645 m, priemerné stúpanie 7,3 %). Do Hrnčiarového sú hlavné prístupové cesty zo Starej Turej (275 m) a z Lubiny (273m), obe merajú 3,3 km. Z moravskej strany je najlepší prístup po tvrdých lesných cestách z osady Vápenky alebo z obce Strání. Moravská strana je popretkávaná lesnými cestami, z ktorých sú mnohé označené ako cyklotrasy. Horskejší variant výstupu je po červenej turistickej značke od Kamennej boudy.

Jednou vetou: Známy a obľúbený česko-slovenský kopec s pekným výhľadom a okolím.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4

Poznámka:
Bielokarpatská Veľká Javorina má dvojičku. Je ním menej známa avšak vyššia čergovská Veľká Javorina (1099 m - po Minčole druhý najvyšší kopec čergovského pohoria). Ide tiež o cyklovrchol (hrebeňový), od kopca Čergov je vzdialená 3 km.

Prílohy:

CV_velka-javorina_od-obce-strani+-.JPG
CV_velka-javorina_od-obce-strani+-.JPG 99.18 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-javorina_zapadny-pohlad-na-moravu-.jpg
CV_velka-javorina_zapadny-pohlad-na-moravu-.jpg 232.53 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-javorina_na-vrchole-.jpg
CV_velka-javorina_na-vrchole-.jpg 193.66 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-javorina_pod-vrcholom-.jpg
CV_velka-javorina_pod-vrcholom-.jpg 181.14 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-javorina_SK-cesta-na-vrchol-.jpg
CV_velka-javorina_SK-cesta-na-vrchol-.jpg 227.11 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-javorina_mapa+.JPG
CV_velka-javorina_mapa+.JPG 294.58 KiB thumb_up0thumb_down

20.04.2012 - 21:27:28
00
VEĽKÁ KNOLA, 1266 m (pohorie: Volovské vrchy) – cyklovrchol 18

Veľká Knola je najvyšším kopcom rovnomenného geomorfologického podcelku, patriaceho do pohoria Volovské vrchy. V rámci Volovských vrchov ide o 4. najvyšší kopec (po Zlatom Stole 1322 m, Skalisku 1293 m a Holi 1268 m). Vrchol je plochy a z väčšej časti zarastený smrečinami. Z lúky kúsok od vrcholovej kóty je však pekný výhľad, ktorému dominuje Kráľova hoľa a na severe vidno aj Vysoké Tatry. Kopec je súčasťou Chráneného areálu Veľká Knola. Ten bol vyhlásený najmä pre hodnotné hôľne porasty, rašeliniská, pôvodné lesné spoločenstva, výskyt vzácnych rastlín (šafrán spiišský, peniažtek modratý a.i.) a výskyt vzácnych druhov tetrovitých vtákov na čele s hlucháňom obyčajným. Nižšie pod vrcholom sa nachádzali husté smrekové lesy, ktoré sú však takmer úplne vyrúbané a krajina najmä východným smerom pripomína mesačnú krajinu.

Najlepší prístup na vrchol je zo štátnej cesty od sedla Grajnár (1023 m), kde sa nachádzajú pozostatky bývalej turistickej chaty Javor (nefunguje už vyše 15 rokov). Po modrej a neskôr po žltej turistickej značke popod Malú Knolu je z Grajnáru na vrchol 3,5 km. „Vďaka“ holorubom sa cestou otvárajú pomerne pekné a ďaleké výhľady.
Ďalšie výstupové trasy vedú z Gretly cez Poľanu pod Muráňom a zo sedla Čertova hlava cez sedlo Pukanec. Do sedla Čertova hlava vedú viaceré lesné cesty (niektoré z nich sú označené ako cyklotrasy): z Novoveskej Huty, z Mlyniek, zo Zadného Hýľu...

http://www.treking.cz/cyklistika/knola.htm

Jednou vetou: Zaujímavý spišský kopec s peknou vrcholovou lúkou a vzácnym prírodným prostredím.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4

Prílohy:

CV_velka-knola_pohlad-na-kralovu-holu (foto treking.cz).jpg
CV_velka-knola_pohlad-na-kralovu-holu (foto treking.cz).jpg 101.57 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-knola_na-vrchole-.jpg
CV_velka-knola_na-vrchole-.jpg 185.89 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-knola_pod-vrcholom-.jpg
CV_velka-knola_pod-vrcholom-.jpg 172.73 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-knola_cesta-zo-sedla-grajnar-.jpg
CV_velka-knola_cesta-zo-sedla-grajnar-.jpg 211.65 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-knola_v sedle-grajnar-.jpg
CV_velka-knola_v sedle-grajnar-.jpg 173.71 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velka-knola_mapa2.JPG
CV_velka-knola_mapa2.JPG 528.73 KiB thumb_up0thumb_down

04.05.2012 - 22:57:41
01
Klobuk dole. Pekne si to tu rozbehol. Nad niektorymi vecmi slintam. Napriklad tu bielokarpatsku Velku Javorinu mam chut si pridat do zbierky.
05.05.2012 - 08:48:01
00
bielokarpatsku Velku Javorinu mam chut si pridat do zbierky.

Pišta, Veľkú Javorinu v Bielych Karpatoch vrelo odporúčam. Vzhľadom na asfalt ide o lahodnú vrcholovku, umocnenú podvrcholovou Holubyho chatou, kde sa dá ozaj dobre občerstviť. Keďže je to dosť ďaleko od Košíc, môj tip je kombinácia s blízkym cyklovrcholom Inovec 1042 m v náprotivnom pohorí Považský Inovec (bližší popis ešte pridám). Aj na tento kopec vedie asfaltová cesta a pod nim sa nachádza veľmi sympatická Inovecká chata. Takýchto „lahodných“ slovenských cyklovrcholov spočítame na prstoch jednej ruky...
09.05.2012 - 15:19:44
00
na Inovec sa beha a nie bajkuje :D
09.05.2012 - 19:26:41
00
keyboard_arrow_up