V úvode tejto témy som spomínal Volovec (Skalisko) ako kráľa cyklovrcholov. Rozhodol som sa, že ho uvediem ako jubilejný dvadsiaty v poradí
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m (pohorie: Volovské vrchy) – cyklovrchol 20
Masív Volovca, po ktorom sú pomenované aj Volovské vrchy, patrí medzi najkrajšie lokality celého Slovenského rudohoria. Vedie naň viacero ciest pekným terénom a na vrchu má výraznú skalnú vyvýšeninu - Skalisko (1293 m). Miestni ho volajú aj Baračka. Výhľad zo Skaliska patrí medzi najhodnotnejšie na Slovensku. Kruhová široká panoráma zahŕňa od západu postupne Nízke Tatry s kráľovnou - Kráľovou hoľou (vzdušná vzdialenosť 35 km), Vysoké Tatry (Gerlach 57 km), pred nimi Slovenský raj, ďalej Levočské vrchy, Branisko, východné Volovské vrchy (Kojšovská hoľa 30 km), na juhu Slovenský kras a v diaľke maďarské pohorie Bükk (68 km), až sa zrak opäť vráti na západ, kde vidno Stolické vrchy s najvyšším vrchom Stolica (1476m). Okolo vrcholu rastie hojne kosodrevina a v lete množstvo čučoriedok, na západ sa tiahnu vrcholové lúky popretkávané kosodrevinou a čučoriedničím. Pod vrcholom vo vzdialenosti asi 800 m sa nachádza chata Volovec.
Na Volovec je výstup
bicyklom možný z každej svetovej strany. Opis základných výstupových trás začnem od severu. Za východiskové body som zvolil miesta bežných cestných komunikácií.
Severná výstupová trasa (1) začína v Hnileckej doline, keď neďaleko Nálepkova (525 m) odbočuje do pekného údolia Tichej vody (množstvo rekreačných chalúp). Po siedmich kilometroch dôjdeme do obce Henclová. Tu na rázcestí pri krčme (645m) v miestnej časti Tichá Voda pokračujeme ľavou vetvou údolia stále Tichovodskou dolinou (zelená značka na hrebeň ide vpravo dolinou Henclová). Za dedinou ideme po rozbitej asfaltke, ktorá sa po 3,7 km vo výške 850 m mení na lesnú tvrdú cestu. Pravotočivou zákrutou vystúpime do výšky 960 m, kde na prvom rázcestí prudko odbočíme doľava na cestu, ktorá na mapách však nie je zachytená. O chvíľu míňame vľavo poľovnícku chatku, ktorá je mapám takisto utajená. Cesta sa trochu zhoršuje a stáva sa strmšou. Pri dobrej kondícii však možno v
sedle dôjsť až na hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sa napojíme na červenú značku. Odbočíme doľava na hrebeňovú cestu, ktorou pohodlne prídeme po 1,9 km až pod Skalisko. Od Nálepkova zdoláme 765 metrov a 16 km.
Druhá (severovýchodná) trasa (2) začína tiež v Hnileckej doline, avšak východiskom je obec Stará Voda (535m), odkiaľ vedie malebnou Starovodskou dolinou. Tá je známa unikátnymi jedľovým lesmi, ktoré však boli dosť poškodené kyslými dažďami koncom minulého storočia. Najprv asfaltkou a v závere tvrdou lesnou cestou popri zurčiacom potoku Stará voda prídeme po 10 km do sedla Krivé (1109 m). Odtiaľ pokračujeme vpravo po červenej značke cez les smerom na Skalisko. Pred kopcom Ramzová, dôsledne sa držiac pravej dobrej zvážnice, sa oddeľujeme od červenej značky, ktorá ide priamo hore. Prejdeme peknými ramzovskými lúkami, odkiaľ sú veľmi dobré výhľady na cieľ výstupu – Volovec. Po 2 km sa cesta opäť spojí s červenou značkou, po ktorej sa dostaneme cez les a čučoredničie až pod samotné Skalisko. Zo Starej Vody tak prekonáme 16,7 kilometra s prevýšením 830 metrov.
Tretia – východná – výstupová trasa (3) začína v Úhornianskom sedle (999 m). Cez toto
sedlo (niekedy nazývané aj Panské sedlo) vedie cesta z Gemera (z Krásnohorského Podhradia vo výške 365 m je to sem 9 km) na Spiš. Cesta do sedla zo spišského Smolníka (565m), bývalého kráľovského baníckeho mesta, vedie cez Úhornú veľmi pekným krajom. Meria tiež 9 km, pričom cestou je možnosť kúpania v úhornianskom jazere. Z Úhornianskeho sedla ideme po ceste, ktorá je zároveň červenou značkou až na hekerovské lúky. Pokračujeme rovno a potom mierne doľava po nevýraznej lúčnej ceste, červená značka ide viac vľavo. Veľmi pekným prostredím cez lúky prídeme na ich koniec, kde krátkym zjazdom doľava sa napojíme na cestu v závere Starovodskej doliny tesne pred
sedlom Krivé. Odtiaľto už prídeme na Volovec presne v stopách prechádzajúcej trasy. Trasa z Úhornianskeho sedla na Volovec meria 12 km pri prevýšení 520 m.
Mesto Rožňava (350 m) je východiskom
južnej (v poradí štvrtej) výstupovej trasy (4) na „kráľovský“ Volovec. Hlavný „južný ťah“ vedie cez Čučmu, rázcestie Greksa a Guľapalág až na chatu pod Volovcom (1123 m). Na chate je v letnej sezóne alebo cez víkendy možnosť občerstvenia, čo tomuto výstupovému variantu pridáva body navyše. Od chaty nasleduje strmší výšvih na Volovec. Z Rožňavy na Volovec je necelých 17 km s prevýšením 970 metrov. Z južnej strany je však možné vyjsť na hrebeň Volovca viacerými lesnými cestami, ktoré sú pomerne spoľahlivo zakreslené aj na turistických mapách.
A na záver
západná, v poradí piata, výstupová trasa (5) s východiskom v sedle Súľová (909 m). V tomto sedle bola niekedy horáreň, teraz je tam žiaľ len opustená chátrajúca budova. Zo sedla pôjdeme krátky úsek po asfaltke smerom na Gemerskú Polomu a na prvej lesnej ceste vľavo odbočíme mierne hore do lesa. Držíme sa stále tejto cesty, ktorou sprvu ide aj červená značka. Nenecháme sa však zlákať červeňou, ktorá pokračuje doľava, ale stále ostávame verní dobrej zvážnici. Traverzujúc vrch Hoľa prídeme do sedla pod Čertovou hoľou (1086 m) Tu sa cesta opäť spája s červenou značkou. Ďalej po ceste aj značke zároveň prídeme až na krásnovyhliadkový Volovec. Údaje západnej trasy zo Súľovej na Volovec: 12,3 km. prevýšenie 650 m.
Poznámka: Opísané trasy sú základné. Na masív Volovca sa dá dostať aj inými cestami, napr. aj z Betliara či z Henclovej údolím potoka Henclová.
Jednou vetou: Kráľ slovenských cyklovrcholov s nádherným kruhovým výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Súvisiace linky:
http://www.inforoznava.sk/vsetky-clanky/gemerska-fudzijamahttp://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.htmlhttp://www.treking.cz/cyklistika/knola.htm